Zmluva o politických právach žien: Prehľad a slovenský kontext

Tento článok sa zameriava na zmluvu o politických právach žien a jej kontext v Slovenskej republike. Analyzuje relevantné ustanovenia medzinárodných dohovorov, legislatívny rámec Slovenskej republiky a mechanizmy na presadzovanie rodovej rovnosti.

Medzinárodné záväzky Slovenskej republiky

Slovenská republika je zmluvnou stranou takmer všetkých základných ľudskoprávnych dohovorov OSN. Medzi najdôležitejšie patria:

• Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966)
• Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966)
• Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965)
• Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979)
• Dohovor o právach dieťaťa (1989)
• Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006)
• Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím (2006)

Z hľadiska témy tohto článku je kľúčový Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979, ktorý sa špecificky venuje otázkam diskriminácie žien.

Charta OSN a ľudské práva

Charta Organizácie Spojených národov zdôrazňuje dôležitosť ľudských práv a základných slobôd. Nijaké ustanovenia tejto Charty nedáva Organizácii Spojených národov právo zasahovať do vecí, ktoré podstatne patria do vnútornej právomoci štátov, ani nezaväzuje jej členov, aby takéto veci podrobovali riešeniu podľa tejto Charty. Pôvodnými členmi Organizácie Spojených národov sú štáty, ktoré sa zúčastnili na konferencii Spojených národov o vytvorení medzinárodnej organizácie v San Franciscu alebo predtým podpísali vyhlásenie Spojených národov z 1. januára 1942.

Orgány OSN pre ľudské práva

Medzi orgány vytvorené na základe Charty patrí v súčasnosti predovšetkým Rada OSN pre ľudské práva (RĽP), ktorá nahradila Komisiu OSN pre ľudské práva. Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ďalej aj ako „úrad“) je relatívne novým inštitútom v rámci systému ľudských práv OSN, ktorý vznikol v roku 1993. Vysoký komisár pre ľudské práva nesie hlavnú zodpovednosť za aktivity OSN v oblasti ľudských práv. Úrad podporuje univerzálnu ratifikáciu a implementáciu ľudskoprávnych dohovorov, plní úlohy zamerané na integráciu ľudských práv v rámci systému OSN a podporuje spoluprácu ľudskoprávnych inštitúcií a organizácií sveta.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada

Valné zhromaždenie môže prerokúvať všetky otázky o zachovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré mu predložil niektorý člen Organizácie Spojených národov alebo Bezpečnostná rada, alebo podľa článku 33, odsek 2 štát, ktorý nie je členom Organizácie, a môže, s výnimkou ustanovení článku 12, robiť odporúčanie o všetkých takýchto otázkach zainteresovanému štátu alebo štátom, Bezpečnostnej rade, alebo aj zainteresovaným štátom i Bezpečnostnej rade. Valné zhromaždenie dostáva ročne osobitné správy od Bezpečnostnej rady a rokuje o nich. O dôležitých otázkach rozhoduje Valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich členov. Člen Organizácie Spojených národov, ktorý sa omešká s platením svojich príspevkov na náklady Organizácie, nemá hlasovacie právo vo Valnom zhromaždení, ak sa suma jeho nedoplatkov rovná sume príspevkov, ktorá na neho pripadá za uplynulé dva roky, alebo je vyššia. Valné zhromaždenie sa schádza na pravidelné ročné zasadnutia, a ak to pomery vyžadujú, na mimoriadne zasadnutia. Valné zhromaždenie sa uznáša na svojom rokovacom poriadku.

Bezpečnostná rada sa skladá z pätnástich členov Organizácie Spojených národov. Čínska republika, Francúzsko, Zväz sovietskych socialistických republík, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady. Nestáli členovia Bezpečnostnej rady sa volia na dva roky. Pri prvej voľbe nestálych členov Bezpečnostnej rady po jej rozšírení z jedenásť na pätnásť členov dvaja zo štyroch doplňujúcich členov sa volia na 1 rok. Pri plnení týchto povinností Bezpečnostná rada koná v súlade s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. Bezpečnostná rada je organizovaná tak, aby bola schopná nepretržite vykonávať svoje úlohy. Každý člen Organizácie Spojených národov, ktorý nie je členom Bezpečnostnej rady, alebo každý štát, ktorý nie je členom Organizácie Spojených národov, ak je stranou v spore, o ktorom Bezpečnostná rada rokuje, pozve sa k účasti bez hlasovacieho práva na rozprave o tomto spore. Aby sa predišlo zhoršeniu situácie, Bezpečnostná rada skôr ako odporučí, alebo rozhodne o opatreniach stanovených článkom 39, môže vyzvať zainteresované strany, aby sa podrobili dočasným opatreniam, ktoré považuje za potrebné a žiadúce. Takéto dočasné opatrenia nebudú na ujmu právam, nárokom alebo postaveniu zainteresovaných strán.

Opatrenia Bezpečnostnej rady

Aby Bezpečnostná rada dodala svojim uzneseniam účinnosť, môže rozhodnúť, aké opatrenia bez použitia ozbrojenej sily sa majú urobiť a môže vyzvať členov Organizácie Spojených národov, aby takéto opatrenia vykonali. Ak Bezpečnostná rada usúdila, že opatrenia podľa článku 41 neboli dostatočné, alebo ak by sa ukázali nedostatočnými, môže podniknúť leteckými, námornými alebo pozemnými silami takú akciu, aká je potrebná na zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Takáto dohoda alebo dohody sa dohovoria čo možno najskôr na podnet Bezpečnostnej rady. Aby Organizácia Spojených národov mohla urýchlene podniknúť vojenské opatrenia, členovia Organizácie majú udržiavať okamžite použiteľné národné letecké kontingenty pre spoločnú medzinárodnú donucovaciu akciu. Výbor vojenských štábov sa skladá z náčelníkov štábov stálych členov Bezpečnostnej rady alebo ich zástupcov. Výbor vojenských štábov pod právomocou Bezpečnostnej rady zodpovedá za strategické vedenie všetkých ozbrojených síl jej poskytnutých. Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Bezpečnostná rada, kde je to na mieste, použije takéto oblastné dohody alebo orgány pre donucovacie akcie pod svojou právomocou.

Ďalšie orgány OSN

S výhradou ustanovenia odseku 3 bude sa ročne voliť po deväť členov Hospodárskej a sociálnej rady na tri roky. Pri prvej voľbe po rozšírení počtu členov Hospodárskej a sociálnej rady z osemnásť na dvadsaťsedem volia sa aj deviati doplňujúci členovia okrem tých, čo vymieňajú šiestich členov, ktorým uplynulo funkčné obdobie na konci daného roku. Hospodárska a sociálna rada môže uzavrieť dohody s ktoroukoľvek organizáciou spomenutou v článku 57 a určí podmienky, za ktorých sa táto organizácia vedie do vzťahu k Organizácii Spojených národov. Hospodárska a sociálna rada môže sa postarať o to, aby dostávala pravidelné správy od medzinárodných špecializovaných organizácií. Hospodárska a sociálna rada môže vhodným spôsobom dohodnúť poradný styk s nevládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú otázkami patriacimi do jej pôsobnosti.

Organizácia Spojených národov zriadi pod svojou právomocou sústavu medzinárodného poručenstva pre správu a kontrolu území, ktoré sa tejto sústave podrobia na základe jednotlivých neskôr uzavretých dohôd. O podmienkach poručenstva pre každé územie, ktoré má byť podrobené poručenskej sústave, o ich úpravách a zmenách sa dohodnú priamo zainteresované štáty, a ak ide o územie pod mandátnou správou niektorého člena Organizácie Spojených národov, i mandátna mocnosť. Poručenská dohoda bude vždy obsahovať podmienky, za ktorých bude poručenské územie spravované, a určí i vrchnosť, ktorá bude vykonávať správu poručenského územia. Spravujúca vrchnosť je povinná zabezpečiť, aby poručenské územie plnilo svoju úlohu pri zachovávaní medzinárodného mieru a bezpečnosti. Medzinárodný súdny dvor je hlavným súdnym orgánom Organizácie Spojených národov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Sekretariát sa skladá z generálneho tajomníka a úradníkov, ktorých bude Organizácia potrebovať. Generálneho tajomníka vymenúva Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady. Generálny tajomník koná v tomto postavení na všetkých schôdzkach Valného zhromaždenia, Bezpečnostnej rady, Hospodárskej a sociálnej rady a Poručenskej rady a vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zveria tieto orgány. Generálny tajomník a úradníci Sekretariátu pri vykonávaní svojho úradu nebudú žiadať ani prijímať pokyny od nijakej vlády ani od akejkoľvek inej vrchnosti okrem Organizácie. Vhodní úradníci sa natrvalo pridelia Hospodárskej a sociálnej rade, Poručenskej rade, a ak treba, aj iným orgánom Organizácie. Pri prijímaní úradníkov a rozhodovaní o podmienkach služby sa prizerá predovšetkým na potrebu zabezpečiť najvyššiu mieru výkonnosti a schopnosti a na bezúhonnosť.

Prechodné opatrenia

Kým nadobudnú účinnosť tie osobitné dohody spomínané v článku 43, ktoré Bezpečnostnej rade po jej uvážení umožnia, aby začala vykonávať svoje úlohy podľa článku 42, strany zúčastnené na vyhlásení štyroch štátov podpísanom v Moskve 30. októbra 1943, sa budú podľa ustanovení odseku 5 článku 106 spoločne s Francúzskom poradiť medzi sebou a podľa potreby s ostatnými členmi Organizácie, aby sa v mene Organizácie podnikla spoločná akcia, ktorá by bola potrebná na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Všeobecná konferencia členov Organizácie Spojených národov o revízii tejto Charty sa môže konať v čase a na mieste, ktoré sa určia hlasmi dvoch tretín členov Valného zhromaždenia a hlasmi ktorýchkoľvek deviatich členov Bezpečnostnej rady. Táto Charta nadobudne účinnosť po uložení ratifikačných listín Čínskej republiky, Francúzska, Zväzu sovietskych socialistických republík, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Spojených štátov amerických a väčšiny ostatných signatárnych štátov.

Legislatíva Slovenskej republiky a rodová rovnosť

Slovenská republika má upravenú legislatívu na štandardnej európskej úrovni. Právny poriadok obsahuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie okrem iných dôvodov aj z dôvodu pohlavia. Ústava SR zakotvuje generálnu ochranu pred diskrimináciou v článku 12 odseku 2.

Relevantné ustanovenia o rovnosti a nediskriminácii možno nájsť vo viacerých zákonoch, významné pre oblasť spoločenských vzťahov sú Zákonník práce, zákon o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, zákon o štátnej službe a ďalšie. Antidiskriminačný zákon ustanovuje zákaz diskriminácie a obťažovania, definuje pojmy ako priama a nepriama diskriminácia, sexuálne obťažovanie a nabádanie k diskriminácii. Zároveň upravuje právne prostriedky ochrany v prípadoch porušenia princípu rovnakého zaobchádzania.

Európska únia a ľudské práva

"Rešpektovanie základných práv, garantovaných v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanom v Ríme 4. novembra 1950, je jednou zo základných hodnôt Európskej únie. Dodržiavanie ľudských práv vo svete je základnou súčasťou vzťahov EÚ s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými inštitúciami. Napríklad všetky zmluvy a dohody, ktoré EÚ podpisuje, musia byť v súlade s ľudskými právami, tak ako sú vymedzené v Charte základných práv EÚ. Referenčným rámcom pre prácu EÚ v tejto oblasti je Strategický plán pre ľudské práva a demokraciu schválený v roku 2012 a Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatý na obdobie práce Európskej komisie.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

V rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) sa EÚ zameriava na sledovanie a zlepšovanie stavu ľudských práv v tretích krajinách. Dôležitými nástrojmi sú ľudskoprávne dialógy s tretími krajinami, resp. politické dialógy, ktorých súčasťou sú aj ľudskoprávne témy. Európska Únia má za to, že trest smrti predstavuje vážne porušenie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. Usmernenia, ktoré boli prijaté v júni 2013, podporujú slobodu náboženského vyznania a to, že všetky osoby majú právo prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru uctievaním, zachovávaním, praktizovaním a výučbou, bez hrozby zastrašovania, násilia alebo útoku. Európska Únia je znepokojená, že sexuálna orientácia a rodová identita je stále používaná na ospravedlnenie závažných porušovaní ľudských práv po celom svete. Usmernenia, prijaté v decembri 2001 a aktualizované v roku 2009, sú potvrdením úlohy EÚ pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách.

Deti majú prirodzené a neodňateľné práva, ktoré sú stanovené aj v Dohovore o právach dieťaťa, jeho opčných protokoloch a ďalších medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv. Podpora a ochrana práv detí je jednou z priorít ľudskoprávnej politiky EÚ. Cieľom usmernení, prijatých v decembri 2003 a aktualizovaných v roku 2008, je zvýšiť pozornosť k tejto problematike v rámci EÚ, ako aj vo vzťahu k tretím krajinám. Týmito usmerneniami EÚ zdôrazňuje význam kľúčových medzinárodných a európskych ľudskoprávnych prostriedkov, noriem a štandardov, ako aj politických záväzkov týkajúcich sa presadzovania práv dieťaťa.

Podpora ochrancov ľudských práv je dlhodobým prvkom ľudskoprávnej politiky EÚ. Rada EÚ v decembri 2008 prijala usmernenia EÚ o násilí voči ženám a boji proti všetkým formám ich diskriminácie, s cieľom vytvoriť prostriedky na účinný boj proti porušovaniu ľudských práv v tejto oblasti. Prioritou EÚ, v otázke práv žien, je byť dlhodobo činná v tejto oblasti. Usmernenia poskytujú praktický návod ako chrániť práva žien prostredníctvom monitoringu (aj individuálnych prípadov), predkladania správ, hodnotenia, dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce. Účelom týchto usmernení, ktoré boli prijaté v decembri 2009, je stanoviť operačné prostriedky pre EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva. Zámerom usmernení je zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva tretími štátmi a prípadne aj neštátnymi subjektmi, ktoré operujú v tretích štátoch.

Viac ako dvom miliardám ľudí chýba prístup k nezávadnej pitnej vode a 4.5 miliarde ľudí chýba prístup k bezpečným sanitačným zariadeniam. Klimatická zmena ovplyvňuje nedostatok vody. 17. júna 2019 schválené usmernenia sú jedným z nástrojov, ktoré majú napomôcť progresívnemu uplatňovaniu ľudského práva na nezávadnú pitnú vodu a sanitáciu pre všetkých a pomôcť obhajcom ľudských práv bojujúcim za tieto práva. Usmernenia EÚ nie sú právne záväzné, ale pretože boli prijaté na ministerskej úrovni, predstavujú silný politický signál, že sú pre EÚ prioritou. Usmernenia sú účelnými prostriedkami európskej ľudskoprávnej politiky a praktickými nástrojmi ako lepšie presadzovať európsku ľudskoprávnu politiku. Cieľom každoročnej správy EÚ o ľudských právach je prezentovať, ako sa spoločné hodnoty EÚ transformujú do ľudskoprávnej politiky a stanovísk Únie. Faktické informácie obsiahnuté v správe majú slúžiť ako podklad pre zhodnotenie ľudskoprávnej politiky EÚ.

Rodová rovnosť v praxi

Európska únia kladie veľký dôraz na vytvorenie prostredia, ktoré umožní skutočné realizovanie ľudských práv všetkými bez ohľadu na to, či je to muž alebo žena. Rodová rovnosť znamená, že odlišné správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sú zohľadňované, hodnotené a preferované rovnako. Cieľom nie je ich úplná nivelizácia, ale odstránenie neopodstatnených nerovností, ktoré priamo vyplývajú z príslušnosti k istému rodu. Rodová rovnosť je legitímna pre prežitie, fungovanie a pozitívny rozvoj spoločnosti a má pozitívne ekonomické a demografické dôsledky.

Mechanizmy na podporu rodovej rovnosti

• Rodové hľadisko: Zohľadňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri tvorbe všetkých politík.
• Analýza dopadov: Už pri tvorbe a prijímaní zákonov bude potrebné analyzovať ich dosah na rodové pomery v danej oblasti tak, aby sa dostatočne preskúmali potreby jednotlivých cieľových skupín.
• Plán uplatňovania rodovej rovnosti: Napríklad Plán uplatňovania rodovej rovnosti na roky 2006 - 2010.
• Rodová integrácia: Podporovanie rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach a aktivitách.
• Vyrovnávacie opatrenia: Osobitné vyrovnávacie opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnosti.

Inštitucionálny rámec na Slovensku

Slovenská republika prijala viaceré opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti, vrátane zriadenia rôznych inštitúcií a orgánov.

• Rada vlády SR pre rodovú rovnosť: Zabezpečuje medzirezortné kompetencie koordinácie problematiky rodovej rovnosti.
• Výbory NR SR: Výbory Národnej rady SR, najmä Výbor pre ľudské práva a národnosti, sa zaoberajú problematikou rodovej rovnosti.
• Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Rieši individuálne sťažnosti obetí diskriminácie a poskytuje bezplatnú právnu pomoc.

Z uvedeného vyplýva, že na úrovni vlády SR nie je v súčasnosti vytvorený orgán, ktorý by koordinoval komplexnú tvorbu politiky vlády SR v oblasti rodovej rovnosti. Rada pre rodovú rovnosť vypĺňa existujúce vákuum, ktoré je predmetom otázok zo strany Európskej komisie. Vytvorenie Rady vlády SR pre rodovú rovnosť posilnilo pozíciu Slovenskej republiky pri uchádzaní sa o sídlo Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť.

Štruktúra a fungovanie Rady vlády SR pre rodovú rovnosť

Rada vlády SR pre rodovú rovnosť je poradný, koordinačný a iniciatívny orgán vlády Slovenskej republiky pre uplatňovanie princípu rodovej rovnosti, ktorý rešpektuje skúsenosti väčšiny členských krajín EÚ a vychádza z Lisabonskej stratégie, ako aj z medzinárodných zmlúv.

• Úlohy sekretariátu Rady vlády SR pre rodovú rovnosť: Bude plniť odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
• Pôsobnosť Rady: Pôsobí v súlade s ústavným postavením a úlohami vlády.
• Spolupráca: Spolupracuje s orgánmi štátnej správy pri plnení úloh súvisiacich s politikou rodovej rovnosti, s Organizáciou Spojených národov, Európskou úniou, Radou Európy a Medzinárodnou organizáciou práce.
• Podnety a návrhy: Predkladá vláde, ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy, samosprávnym krajom organizáciám a inštitúciám podnety, návrhy a odporúčania v oblasti rodovej rovnosti.
• Opatrenia vlády: Pripravuje opatrenia vlády k zabezpečeniu rodovej rovnosti a uplatňovaniu rodového hľadiska pri tvorbe politík vlády.
• Medzinárodná spolupráca: Využíva odborné poznatky Organizácie Spojených národov, Európskej únie, Rady Európy, Medzinárodnej organizácie práce.
• Spolupráca s inými orgánmi: Spolupracuje s koordinačnými orgánmi v iných štátoch, s európskymi a medzinárodnými inštitúciami a organizáciami a mimovládnymi organizáciami v oblasti rodovej rovnosti.

Predsedu rady odvoláva vláda Slovenskej republiky. Podpredsedov rady vymenúva vláda SR. Predseda rady vymenúva a odvoláva tajomníka a členov rady, pričom po zohľadnení odborných znalostí a skúseností vymenuje troch expertov za členov rady. Členstvo v rade je čestnou funkciou.

Zasadnutia a rozhodovanie Rady

• Členovia rady sú zástupcovia ministerstiev alebo vedúci ústredných orgánov štátnej správy, zástupca Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia samosprávnych krajov a experti.
• Činnosť rady riadi a za jej činnosť vláde zodpovedá predseda rady.
• Zasadnutia rady zvoláva a vedie jej predseda, ktorý zároveň určuje program rokovania rady.
• Rada zasadá podľa potreby, minimálne dvakrát ročne.
• Rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
• Rada má exekutívny a konzultačný výbor.

Exekutívny výbor Rady

Exekutívny výbor zabezpečuje prípravu podkladov na rokovanie rady a implementuje závery rady v jednotlivých rezortoch a organizáciách. Členmi exekutívneho výboru sú zástupcovia Ministerstva financií SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva kultúry SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Úradu vlády SR, Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, Národného inšpektorátu práce, Inštitútu pre výskum práce a rodiny v počte jedného člena. Zástupca vykonáva a koordinuje implementáciu agendy rodovej rovnosti v rámci rezortu alebo organizácie. Na rokovanie exekutívneho výboru určuje predseda rady na základe vlastnej iniciatívy alebo na návrh rady. Rokovania exekutívneho výboru zvoláva a vedie tajomník rady.

Konzultačný výbor Rady

Konzultačný výbor je konzultačno - odborný orgán rady, ktorý navrhuje aktuálne témy pre rokovanie rady. Členmi konzultačného výboru sú zástupcovia MVO, zástupcovia akademickej obce, zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia odborov, zástupcovia ďalších inštitúcií, ktorí o členstvo požiadajú predsedu rady písomnou formou, ktorý ich členstvo schvaľuje. Členstvo v konzultačnom výbore je bez nároku na odmenu. Rokovania konzultačného výboru zvoláva a vedie tajomník rady bez hlasovacieho práva.

tags: #zmluva #o #politických #právach #žien #text