Zmluva o poskytnutí preddavku: Kompletný vzor a kľúčové tipy, ktoré musíte poznať! - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

26. March 2026

V podnikateľskom prostredí je bežné, že sa finančné platby poskytujú vopred, teda pred samotným splnením dodávky. Táto prax je založená na dohode medzi zmluvnými stranami. V kontexte verejnej správy a obchodných vzťahov je dôležité porozumieť zmluve o poskytnutí preddavku, jej náležitostiam a právnym aspektom.

Úvod do problematiky preddavkov

V podnikateľskej praxi je bežné poskytovať finančné platby vopred, t. j. pred splnením dodávky, a to na základe dohody zmluvných strán. Keďže ide o dohodu dvoch zmluvných strán, jedna strana finančnú platbu vopred dáva, druhá strana finančnú platbu vopred prijíma.

Právne predpisy osobitne nedefinujú pojem preddavok. Obchodný zákonník predpokladá poskytnutie „primeraného preddavku“, avšak už nedefinuje primeranosť. Podľa Občianskeho zákonníka „na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok“.

Účelom preddavkových platieb v obchodných vzťahoch je obmedziť riziko dodávateľa pri odstúpení kupujúceho od kontraktu. Inokedy môže byť dohodnutý s úmyslom získať časť finančných prostriedkov na financovanie výroby tovarov alebo krytia iných nákladov dodávateľa.

Preddavky bývajú dohodnuté najmä pri väčších a zložitejších dodávkach s dlhšou dodacou lehotou. Výška preddavku je závislá na dohode zmluvných strán účastných v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Niekedy sa preddavok označuje aj ako akontácia.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Účtovné predpisy osobitne upravujú účtovanie poskytnutého preddavku, ako aj prijatého preddavku. Zákon o DPH za vznik daňovej povinnosti považuje aj prijatie preddavku. Obdobne zákon o dani z príjmov považuje prijatý preddavok za príjem podliehajúci zdaneniu (s výnimkou daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva).

Legislatívny rámec pre poskytovanie preddavkov

Poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov je upravené zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) a zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“).

Smernica o poskytovaní preddavkov vo verejnej správe upravuje postup pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov vo verejnej správe ako i v prostredí mimo verejnej správy (napr. v podnikateľskom prostredí) na základe zmluvy a výnimky z tohto postupu, náležitosti zmluvy o poskytnutí preddavku vrátane sankčných mechanizmov pri jej nedodržaní, identifikuje a následne klasifikuje porušenia finančnej disciplíny pri nedodržaní uvedených postupov. Je potrebné odlišovať „preddavky poskytované subjektom verejnej správy na základe zmluvy“, t. j. poskytujú sa finančné zdroje vopred na zazmluvnené tovary a výkony a v prípade ktorých sa uplatňuje postup podľa § 19 ods. 8 až 10 zákona č. 523/2004 Z. z., od tzv. „preddavkov“ na nákup v hotovosti, na cestovné náhrady - tieto „preddavky sú síce použitím verejných prostriedkov subjektom verejnej správy, ale postup podľa cit. § 19 ods.

Preddavok sa poskytuje dodávateľovi na základe dodávateľsko-odberateľskej zmluvy (zmluva o dodávke výkonov a tovarov) uzatvorenej písomne vopred pred poskytnutím preddavku. Obdobne ako pri prechádzajúcej právnej úprave má dodávateľ postavenie tretej osoby. Dodávateľ ako tretia osoba je povinná poskytnúť oprávnenej osobe (osoba vykonávajúca kontrolu alebo audit) súčinnosť pri výkone finančnej kontroly a auditu. Podľa ustanovenia § 23 zákona č. 357/2015 Z. z. „oprávnenia ustanovené v § 21 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a povinnosti ustanovené v § 21 ods. 3 písm. a) až c) a ods.

Kto žiada o preddavok a ako?

O preddavok sa žiada písomne a pred realizáciou preddavku. Pri poskytnutí preddavku podľa § 19 ods. 8 až 10 zákona č. 523/2004 Z. z. O preddavok žiada dodávateľ výkonov a tovarov (ide o dodávku tovaru, práce alebo služieb) písomne poskytovateľa verejných prostriedkov, ktorý má v rámci zmluvného kontraktu s dodávateľom postavenie odberateľa, a to v záujme neskoršieho preukázania žiadosti o preddavok na účely výkonu finančnej kontroly (základná finančná kontrola, finančná kontrola na mieste) alebo auditu (vnútorného auditu alebo vládneho auditu) podľa zákona č. 357/2015 Z. z.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Verejné prostriedky a preddavky

Z verejných prostriedkov možno poskytovať preddavky. Ustanovenie § 19 ods. 8 až 10 zákona č. 523/2004 Z. z. ustanovuje základný postup pre poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov, t. j. pri hospodárení s prostriedkami na financovanie spoločných programov SR a EÚ (ak sa pri realizácii projektov v rámci spoločných programov SR a EÚ poskytujú preddavky, ustanovenia o poskytovaní preddavkov podľa § 19 ods.

Verejnými prostriedkami sú všetky finančné prostriedky, s ktorými nakladá a hospodári každý subjekt verejnej správy vrátane prostriedkov zo zahraničia a odvodov Európskej únii. S verejnými prostriedkami nakladajú a hospodária i subjekty, ktoré nie sú subjektmi verejnej správy, a to právnické a fyzické osoby, ktorým sú poskytované verejné prostriedky subjektmi verejnej správy v rámci ich vecnej pôsobnosti; tieto subjekty môžu z verejných prostriedkov poskytovať preddavky.

S účinnosťou od 1. 3. 2012 na účely zákona č. 523/2004 Z. z. sa za verejné prostriedky považujú aj príjmy a výdavky súvisiace s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu a vzťahuje sa na ne povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu podľa § 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.

Zákon č. 523/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2007 v rámci § 19 ods. 3 a 6 zakotvil pre všetky subjekty pri používaní verejných prostriedkov povinnosť postupovať pri poskytovaní preddavkov podľa § 19 ods. 8 až 10 zákona č. 523/2004 Z. z. - uvedené platí na všetky subjekty verejnej správy, ktoré sa rozhodli preddavok poskytnúť, ale i na ostatné právnické a fyzické osoby (mimo sektor verejnej správy), ktorým sa poskytli verejné prostriedky a s „treťou osobou“ vstúpili do dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Verejné prostriedky súvisiace s vykonávaním verejného zdravotného poistenia možno použiť len na účely určené osobitným zákonom a pri ich používaní možno realizovať preddavky postupom podľa § 19 ods. 8 až 10 zákona č. 523/2004 Z. z. (stav platí od 1. 3.

Definícia preddavku a jeho účel

Preddavok je čiastočná úhrada záväzku pred uskutočnením dohodnutého plnenia. Úhrada preddavku vo výške 100 % sa považuje za úhradu faktúry vopred v plnej výške pred uskutočnením dohodnutého plnenia. Zákon č. 523/2004 Z. z. takýto spôsob úhrady preddavku neumožňuje. Po poskytnutí preddavku a realizovaným plnením sa zasiela odberateľovi tzv.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

DPH a preddavky

Podľa § 19 zákon o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník). Podľa § 19 ods. 4 zákon o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podnikateľský subjekt (fyzická osoba alebo právnická osoba) sa na účely zákona o DPH považuje za „zdaniteľnú osobu“. Podľa § 4 ods. 1 zákon o DPH zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 €, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20.

Na účely zákona o DPH sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby.

Hoci zákon o DPH definuje obrat (§ 4 ods. 9), bližšie už nešpecifikuje, čo sa rozumie pod pojmom „výnosy (príjmy)“, resp. či sa do výnosov (príjmov) zahŕňajú aj prijaté preddavky - teda platby prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. V zmysle čl. 288 Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty obrat pozostáva zo sumy bez DPH, a to „z hodnoty dodaného tovaru a poskytnutých služieb v rozsahu, v akom sú zdanené“.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/12 860/2004-73, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi 13/2004 pod číslom 68 (ďalej aj „usmernenie MF/ 12 860/2004-73“). Toto usmernenie bolo vydané práve v záujme zabezpečenia jednotného postupu pri uplatňovaní § 4 ods. 9 zákon o DPH. V zmysle tohto usmernenia sa teda obratom rozumejú výnosy podľa účtovných predpisov, ak zdaniteľná osoba účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Ak zdaniteľná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, obratom sú príjmy v zmysle účtovných predpisov - rovnaký postup sa uplatní aj u zdaniteľnej osoby, ktorá nie je účtovnou jednotkou (napr. ak vedie evidenciu podľa § 6 ods.

V zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov výnosom sa rozumie zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov (podvojné účtovníctvo) sa o výnosoch účtuje v účtovej triede 6. V tejto triede sa však neúčtuje o prijatých preddavkoch. Na druhej strane v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov príjmom sa rozumie prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky. Z toho dôvodu sa prijatý preddavok zahŕňa do obratu na účely § 4 ods. 9 zákon o DPH, ak zdaniteľná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V nadväznosti na usmernenie MF/12 860/ 2004-73 sa rovnako postupuje u zdaniteľnej osoby, ktorá nie je účtovnou jednotkou (napr. vedie evidenciu podľa § 6 ods.

Praktický príklad - Živnostník a DPH

Živnostník A (neplatiteľ DPH) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V mesiaci február 2013 uzatvoril zmluvu o dielo, v ktorej sa zaviazal dodať stavebné práce (dodanie a montáž plastových okien, zateplenie domu). Tovar, ktorý živnostník dodá, bude aj s montážou. Termín dodania diela je do 30. júna 2013. Cena diela bola v predmetnej zmluve stanovená na 50 000 €, pričom živnostník požadoval zálohovú platbu v plnej výške. Preddavok vo výške 50 000 € bol pripísaný na účet živnostníka v marci 2013. Má živnostník A ako neplatiteľ DPH registračnú povinnosť v zmysle § 4 ods. 1 zákon o DPH do 20.

V nadväznosti na usmernenie MF/12 860/2004-73 živnostníkovi A vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu do 20. apríla 2013.

Osobitné prípady a prenos daňovej povinnosti

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zákon o DPH osobitne rieši prípad z pohľadu registračnej povinnosti, ak sa prijme preddavok v súvislosti s dodaním nehnuteľnosti. Podľa § 4 ods. 6 zákon o DPH platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat 49 790 €, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Tento platiteľ je povinný oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

Ako už bolo uvedené, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby (§ 19 ods. To značí, že ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzatvorená napr. Ak odberateľ zaplatí časť dohodnutej ceny, dodávateľ odvedie daň len z čiastky, ktorú prijal, a táto sa považuje za cenu s daňou. Daň, ktorú je povinný platiteľ dane priznať a odviesť na základe prijatej platby, uvádza do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, kedy platbu prijal. Pri dodaní tovaru, ak bolo za tovar čiastočne už zaplatené a na základe tejto platby bolo toto dodanie tovaru čiastočne už zdanené, vznikne platiteľovi dane daňová povinnosť pri dodaní tovaru len v rozsahu platby, ktorú po odpočítaní zaplateného preddavku vyúčtuje svojmu odberateľovi. V daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, v ktorom platiteľ dane dodal tovar, prizná a odvedie zvyšnú časť dane. Daňová povinnosť prijatím platby vzniká aj v tom prípade, ak daň bude povinný platiť do štátneho rozpočtu prijímateľ tovaru alebo služby (ide o prípady tzv.

Podľa § 69 ods. 2 zákon o DPH zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods.

Príklad - preddavok a dodanie tovaru s montážou zo zahraničia

Dňa 10. septembra 2013 tuzemská spoločnosť B zaplatila preddavok za nákup zariadenia. Zariadenie dodá a zmontuje na Slovensku dodávateľ z Českej republiky. Vzniká tuzemskej spoločnosti B daňová povinnosť z dôvodu poskytnutia preddavku?

Ak je predmetom dodania tovar s montážou alebo inštaláciou, miesto jeho dodania je tam, kde sa tovar zmontuje a inštaluje, v danom prípade tuzemsko - § 13 ods. 1 písm. b) zákon o DPH. Ak slovenský platiteľ zaplatí preddavok na budúce dodanie tovaru s montážou a inštaláciou, v deň, kedy český dodávateľ prijal preddavok, vzniká daňová povinnosť a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. Kupujúci (tuzemská spoločnosť B) uplatní tzv. „samozdanenie“ a v súlade s § 49 - § 51 zákon o DPH má právo aj na odpočítanie dane. Podmienkou odpočítania dane je zaevidovanie dane v záznamoch podľa § 70 zákon o DPH. Pri dodaní tovaru s montážou a inštaláciou nie je tuzemská spoločnosť B povinná právo na odpočítanie dane preukazovať faktúrou - § 51 ods. 1 písm.

Prenos daňovej povinnosti pri kovovom šrote

Obdobne pri dodaní kovového šrotu sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa, čo vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. Tuzemská spoločnosť C (mesačný platiteľ) chce predať kovový šrot spoločnosti D (mesačný platiteľ). Na základe dohody bola vystavená zálohová faktúra. Odberateľ (spoločnosť D) zálohu uhradil v mesiaci september 2013.

Vznik daňovej povinnosti sa aj v prípade prenosu daňovej povinnosti posudzuje podľa všeobecného ustanovenia § 19 zákon o DPH (t. j. deň dodania tovaru alebo služby), avšak s tým rozdielom, že daňová povinnosť vzniká odberateľovi (nie dodávateľovi). Podľa odseku 4 ďalej vyplýva, že ak je platba prijatá pred dodaním tovaru, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Takáto povinnosť, samozrejme, vzniká aj pri prenose daňovej povinnosti, teda odberateľovi.

To znamená, že ak spoločnosť D zaplatila preddavok za nákup kovového šrotu, vzniká spoločnosti D (nie spoločnosti C) daňová povinnosť, a to v deň, kedy spoločnosť C platbu prijala. Ak spoločnosť D tento deň nevie určiť, daňové úrady akceptujú v týchto prípadoch deň platby (u odberateľa) ako deň vzniku daňovej povinnosti. Dodávateľ kovového šrotu (t. j. spoločnosť C) prijatú platbu nezdaňuje.

Ak dodávateľ tovaru je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a ide o dodávku tovaru v režime oslobodenia od dane (bez montáže a inštalácie), slovenský platiteľ nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu podľa § 11 zákon o DPH. Zaplatením preddavku na dodanie tovaru z iného členského štátu daňová povinnosť nadobúdateľovi v tuzemsku nevzniká.

Fakturácia a preddavky

Pokiaľ ide o lehotu na vyhotovenie faktúry (§ 73 zákon o DPH), platí, že platiteľ dane musí vyhotoviť faktúru do 15 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby alebo do 15 dní odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby. Platiteľ je taktiež povinný vyhotoviť faktúru do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodaná služba alebo prijatá platba pred dodaním služby s miestom dodania podľa § 15 ods.

V prípade prijatia platby pred dodaním tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona (dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu) nie je povinnosť vyhotoviť faktúru, pretože prijatím preddavku v tomto prípade daňová povinnosť nevzniká.

V tejto súvislosti vzniká otázka, či povinnosť podať súhrnný výkaz je aj v prípade prijatia platby pred dodaním služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň. Ako už bolo uvedené, ak je pred dodaním služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zákon o DPH prijatá platba, daňová povinnosť vzniká z prijatej platby dňom prijatia platby.

Účtovanie preddavkov

V zmysle zákona č. Majetkom účtovnej jednotky sú aj peňažné prostriedky, a to jednak v hotovosti, ako aj na bežnom účte v peňažnom ústave. Keďže pri poskytnutí (prijatí) preddavku dochádza k pohybu peňažných prostriedkov a k zmene ich stavu, účtovná jednotka je povinná účtovať o tomto pohybe. Zaplatenie preddavku sa spravidla požaduje od zmluvného partnera na základe tzv. zálohovej faktúry (nazývanej aj ako preddavková, predfaktúra či proforma faktúra). Zálohová faktúra len informuje o obchodnom prípade a poskytuje údaje na úhradu.

O pohybe peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na účtoch v bankách) sa vždy účtuje v peňažnom denníku. Poskytnutie preddavku z právneho hľadiska predstavuje vznik pohľadávky (nárok na tovar či iné plnenie), preto sa poskytnuté preddavky účtujú v knihe pohľadávok (súčasne aj v peňažnom denníku). Prijatie preddavku z právneho hľadiska predstavuje vznik záväzku (napr.

Príklady účtovania preddavkov

Príklad 1: Jednoduché účtovníctvo

Podnikateľ E (ako dodávateľ) vystavil dňa 1. 7. 2013 podnikateľovi F (odberateľ) zálohovú faktúru na úhradu preddavku za tovar (300 €). Podnikateľ F dňa 4. 7. 2013 zálohu uhradil cez bankový účet. V nadväznosti na § 19 ods. 4 zákon o DPH je povinný do 15 dní vystaviť daňový doklad na prijatú platbu (4. 7. - 19. 7. 2013) - daňová povinnosť vznikla dňom prijatia platby. Po dodaní tovaru 20. 7. 2013 v hodnote 600 € podnikateľ E do 15 dní (20. 7. - 4. 8. 2013) vyhotoví konečnú faktúru za dodaný tovar s odpočítaním prijatej zálohy. Odberateľ dňa 6. 8.

Účtovanie u dodávateľa (podnikateľ E):

1. 7. 2013 - zaevidovanie vystavenej zálohovej faktúry, napr.
2. 7. 2013 - prijatie sumy 300 € na bankový účet.
3. 7. - 19. 7. - vystavenie daňového dokladu na prijatú platbu.
4. 7. - 4. 8. 2013 - vystavenie konečnej faktúry na sumu 600 €, základ dane 500 € a 100 € DPH. V tejto faktúre sa zároveň uvedie už uhradená suma 300 € (250 € základ dane a 50 € DPH). Na úhradu ostáva len rozdiel 300 € (250 € základ dane a 50 € DPH). Vystavenú faktúru podnikateľ zaeviduje do knihy pohľadávok v celkovej sume 600 €, z toho základ dane 500 € a DPH 100 €.
5. 8. 2013 - inkaso zostatku faktúry na účet v banke vo výške 300 €.

Účtovanie u odberateľa (podnikateľ F):

1. 7. 2013 - zaevidovanie prijatej zálohovej faktúry, napr.
2. 7. 2013 - úhrada sumy 300 € cez bankový účet.
3. 7. - 19. 7. - zaevidovanie daňového dokladu na prijatú platbu.
4. 7. - 4. 8. 2013 - prijatie konečnej faktúry na sumu 600 €, základ dane 500 € a 100 € DPH. V tejto faktúre je zároveň uvedená už uhradená suma 300 € (250 € základ dane a 50 € DPH). Na úhradu ostáva len rozdiel 300 € (250 € základ dane a 50 € DPH). Prijatú faktúru podnikateľ zaeviduje do knihy záväzkov v celkovej sume 600 €, z toho základ dane 500 € a DPH 100 €.
5. 8. 2013 - úhrada zostatku faktúry na účet v banke vo výške 300 €.

Príklad 2: Podvojné účtovníctvo

Spoločnosť G (ako dodávateľ) vystavila dňa 1. 7. 2013 spoločnosti H (odberateľ) zálohovú faktúru na úhradu preddavku za tovar (300 €). Spoločnosť H dňa 4. 7. 2013 zálohu uhradila cez bankový účet. U spoločnosti G sa prijatá suma stáva platbou prijatou pred dodaním tovaru. V nadväznosti na § 19 ods. 4 zákon o DPH je povinná do 15 dní vystaviť daňový doklad na prijatú platbu (4. 7. - 19. 7. Po dodaní tovaru 20. 7. 2013 v hodnote 600 € spoločnosť G do 15 dní (20. 7. - 4. 8. 2013) vyhotoví konečnú faktúru za dodaný tovar s odpočítaním prijatej zálohy. Odberateľ dňa 6. 8.

Účtovanie u dodávateľa (spoločnosť G):

1. 7. - vystavenie zálohovej faktúry.
2. 7. - prijatie platby na bankový účet.
3. 7. - 19. 7. - vystavenie daňového dokladu na prijatú platbu.
4. 8. - vystavenie konečnej faktúry.
5. 8. - inkaso zostatku faktúry.

Účtovanie u odberateľa (spoločnosť H):

1. 7. - zaevidovanie prijatej zálohovej faktúry.
2. 7. - úhrada zálohy cez bankový účet.
3. 7. - 19. 7. - zaevidovanie daňového dokladu na prijatú platbu.
4. 8. - prijatie konečnej faktúry.
5. 8. - úhrada zostatku faktúry.

tags: #zmluva #o #poskytnutí #preddavku #vzor #fyzická

Zmluva o poskytnutí preddavku: Vzor a dôležité aspekty