
Zabezpečenie stravovania zamestnancom je dôležitou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Táto oblasť je upravená Zákonníkom práce a ovplyvňuje ako zamestnávateľov, tak aj zamestnancov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o zmluvách o poskytovaní stravovania zamestnancom, vrátane právnych aspektov, praktických príkladov a vzorových zmlúv.
Právny nárok na stravovanie majú len tí zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce (ZP) má zamestnanec nárok na stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnancom je fyzická osoba (FO), ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú činnosť (§ 11 ods. 1 ZP). Spôsobilosť FO mať práva a povinnosti ako zamestnanec vzniká dňom, keď FO dovŕši 15 rokov veku (§ 11 ods. 2 ZP).
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami sa nevzťahujú všetky ustanovenia ZP. Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviť podmienky poskytovania stravovania (§ 152 ods. 8 ZP).
Zamestnanec má nárok na stravné aj počas čerpania dovolenky a počas práceneschopnosti (PN) v prípade, že zamestnávateľ upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci, a to v súlade s § 152 ods. 8 písm. a) ZP. Zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (prípadne v kolektívnej zmluve) môže zabezpečiť stravovanie aj vtedy, keď zamestnanec čerpá dovolenku, keď je práceneschopný, poprípade pri iných prekážkach v práci alebo inej ospravedlnenej absencii.
Podľa § 152 ods. 1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie. Ak práca v sobotu alebo v nedeľu nie je výkonom práce nadčas, má zamestnanec nárok na stravovanie v súlade s ustanoveniami ZP.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov:
Zamestnávateľ môže na stravovanie zamestnancom prispievať aj finančným príspevkom, ale len za podmienok, ktoré sú uvedené v § 152 ods. 6 a 7 ZP. Zamestnávateľ nemôže postupovať tak, že ak sa zamestnanci rozhodnú, že „chcú peniaze a nechcú stravné lístky a ani stravovacie poukážky“, namiesto stravy im poskytne peniaze. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok, a to najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín, t. j. vo výške 4 eurá. Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 152 ods. 6 a 7 ZP na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný podľa § 19 ZDP za daňový výdavok.
U zamestnanca sú, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Zamestnávateľ si hodnotu stravného lístka poskytnutého v súlade s § 152 ods. Zamestnávateľ môže za daňový výdavok považovať len sumu za jeden stravný lístok pre zamestnanca, ktorý odpracoval viac ako 4 hodiny.
Pri zvažovaní, či je príspevok zamestnávateľa na nákup stravných lístkov alebo stravovacích poukážok spätne daňovým výdavkom, by mal podnikateľ vychádzať z definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. Daňovým výdavkom je podľa § 2 písm. i) ZDP výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Príklad 1: Podnikateľka Regína zamestnáva 4 brigádnikov, z toho dvoch dôchodcov na dohodu o pracovnej činnosti a počas letných prázdnin aj dvoch študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študenti vykonávajú prácu denne dlhšie ako 4 hodiny (pracujú 8 hodín denne), preto sa Regína rozhodla, že im zabezpečí stravovanie (stravný lístok) tak ako ostatným zamestnancom, tzn. študenti majú nárok na stravné.
Príklad 2: Rado podniká ako FO a zamestnáva 2 zamestnancov na pracovný pomer. Dňa 3. 11. kúpil pre svojich zamestnancov 38 stravných lístkov (19 x 2) v hodnote 4 eurá, celkom zaplatil 152 eur. Lístky zamestnancom kúpil na mesiac november a odovzdal im ich 3. 11. Ak si Rado neupraví podmienky na poskytovanie stravovania pre svojich zamestnancov počas prekážok v práci v internom predpise podľa § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce, nemôže byť hodnota vo výške 11,55 eura (2,31 x 5) za 5 stravných lístkov jeho daňovým výdavkom.
Príklad 3: Rudolf podniká ako FO a zamestnáva 4 zamestnancov na pracovný pomer. Dňa 3. 11. kúpil pre svojich zamestnancov 76 kusov stravných lístkov (19 x 4) v celkovej hodnote 304 eur (76 x 4) na mesiac november. Lístky zamestnancom odovzdal 3. 11. Zamestnanec Pavol v novembri ochorel a čerpal 10 dní PN. Rudolf nekrátil Pavlovi v ďalšom mesiaci za 10 dní PN počet stravných lístkov a v daňových výdavkoch si uplatnil aj cenu stravného lístka vo výške 2,31 eura za 10 dní PN zamestnanca Pavla. Zamestnanec Pavol nemá nárok na stravné lístky počas PN, pretože v dňoch, keď čerpal PN, nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny denne, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnancov podľa § 152 ods.
Príklad 4: Spoločnosť RIGOS, s. r. o. prevádzkuje predajňu s potravinami, ktorá je otvorená aj v sobotu a nedeľu. Počas soboty 8. 11. odpracovali zamestnanci v rámci riadneho pracovného času: Patrik odpracoval 3 hodiny a Petra 6 hodín. Obom poskytol zamestnávateľ stravný lístok v hodnote 3 eurá. Zamestnávateľ môže za daňový výdavok považovať len sumu za jeden stravný lístok. Petra, ktorá odpracovala viac ako 4 hodiny, má nárok na stravné v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 ZP a zamestnávateľ si môže takýto výdavok uplatniť ako výdavok daňový. Patrik, ktorý odpracoval menej ako 4 hodiny za zmenu, nemá podľa § 152 ods. 2 ZP nárok na stravné.
Príklad 5: Podnikateľ Rastislav vykonáva spolu so svojimi 3 zamestnancami podnikateľskú činnosť v ťažko dostupných terénoch, kde nemôže zamestnanom zabezpečiť stravovanie (výrub dreva a jeho čiastočné spracovanie). Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie podľa § 152 ods. Pre zamestnancov predstavuje tento príspevok príjem, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov FO, lebo finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov FO.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Príklad 6: Paulína, ktorá je zamestnaná v obchodnej spoločnosti na riadny pracovný pomer, predložila zamestnávateľovi potvrdenie od špecializovaného lekára, že sa nemôže stravovať bežným spôsobom ako ostatní zamestnanci, lebo musí dodržiavať prísnu diétu. Z uvedeného dôvodu spoločnosť poskytuje Paulíne finančný príspevok na stravovanie vo výške 2,20 eura, od 1. 11. vo výške 2,31 eura na jeden obed. Príspevok vo výške 2,20 eura na jedno jedlo, ktorý zamestnávateľ poskytuje Paulíne na základe jej potvrdenia, že sa nemôže zo zdravotných dôvodov stravovať tak ako ostatní zamestnanci, je u zamestnávateľa daňovým výdavkom. podľa § 152 ods. 3 ZP je vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. je v sume 2,20 eura a od 1. 11. podľa § 152 ods. Finančný príspevok je u zamestnankyne Paulíny, podľa § 5 ods. 7 písm.
Príklad 7: Spoločnosť RKK, s. r. o. Začiatkom novembra pohľadávky spoločnosti uhradili, a preto sa rozhodla kúpiť zamestnancom stravovacie poukážky aj za september a október. V tomto prípade nie je splnená podmienka, že príspevok bol preukázateľne vynaložený na stravovanie za odpracovanú zmenu, tzn. výdavok nebol použitý na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Nižšie uvádzame vzor zmluvy o poskytovaní stravovania zamestnancom. Táto zmluva je príkladom a je potrebné ju prispôsobiť konkrétnym potrebám a podmienkam zamestnávateľa a dodávateľa stravy.
Cena jedného obeda je stanovená dohodou medzi dodávateľom a odberateľom, a to vo výške 2,85 € s DPH, t. j. vo výške hodnoty poskytovaného jedného hlavného teplého jedla, 0,31 € polievky, 1 ks pečiva a 0,21 € nealko nápoja podľa aktuálnej ponuky stravovacieho zariadenia. Cena jedného obeda sa musí rovnať minimálne dohodnutej cene 2,85 €. V prípade, že si zamestnanec vyberie z ponuky stravovacieho zariadenia jedlo, ktorého cena je vyššia ako 2,85 €, rozdiel si zamestnanec hradí sám.
tags: #zmluva #o #poskytovaní #stravovania #zamestnancom #vzor