
Povinné zmluvné poistenie (PZP) zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je na Slovensku upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. Ide o špecifický typ poistenia, ktorý má za cieľ chrániť poškodených pri dopravných nehodách. Vzhľadom na jeho povinnosť a charakter sa vynára otázka, či a do akej miery je možné ho považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a teda, či sa naň vzťahuje ochrana spotrebiteľa.
Pre určenie, či sa na PZP vzťahuje ochrana spotrebiteľa, je potrebné definovať pojmy spotrebiteľ a spotrebiteľská zmluva.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Európska legislatíva, konkrétne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, definuje spotrebiteľa ako akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v rámci obchodných praktík koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti.
Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné zabezpečiť súlad s európskou legislatívou a zohľadniť, že cieľom je odlíšiť spotrebiteľa od podnikateľského subjektu.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Spotrebiteľská zmluva je zmluva, ktorú uzatvára predávajúci (podnikateľ) so spotrebiteľom. Predávajúci je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Pri PZP vystupujú tri strany:
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla definuje poškodeného ako toho, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Poškodený má priamy nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi, ktorý poisťuje poistné riziko zodpovednosti za škodu.
Ochranu spotrebiteľa zabezpečuje predovšetkým Občiansky zákonník a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Vzťah medzi poisťovateľom a poškodeným je špecifický, pretože poškodený nemá s poisťovateľom uzatvorenú žiadnu zmluvu. Jeho nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi vyplýva priamo zo zákona.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Národná banka Slovenska zastáva názor, že poškodeného (fyzickú osobu), ktorý pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi koná mimo rámca podnikateľskej činnosti, je potrebné považovať za spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Opačný výklad by zbavoval poškodeného ochrany, ktorá je zaručená spotrebiteľom pre zhodné situácie.
Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané na poškodeného. V prípade likvidácie poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení nekalá obchodná praktika primárne nesmeruje voči zmluvnej strane poistnej zmluvy, ale zásadne voči poškodenému. Poškodený je ten, ktorému má poisťovňa plniť a vo vzťahu ku ktorému má poisťovňa obdobné povinnosti, ako voči zmluvnej strane pri inom type poistenia.
Vzhľadom na definíciu obchodnej praktiky a nekalých obchodných praktík je potrebné chrániť aj tie osoby, ktoré s predávajúcim neuzatvárajú spotrebiteľskú zmluvu. Poškodený (fyzická osoba), ktorý pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi, koná mimo rámca podnikateľskej činnosti (zamestnania alebo povolania) je v slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný vzťah s poisťovateľom, avšak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovateľom a poistníkom. Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané na poškodeného. V prípade likvidácie poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení nekalá obchodná praktika primárne nesmeruje voči zmluvnej strane poistnej zmluvy. Nekalá obchodná praktika smeruje zásadne voči poškodenému. Poškodený je ten, ktorému má poisťovňa plniť a vo vzťahu ku ktorému má poisťovňa obdobné povinnosti, ako voči zmluvnej strane pri inom type poistenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné poškodeného považovať za spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.
Spoločnosť Žltý Anjel Asistance 24 upozorňuje, že poisťovne a ich asistenčné služby môžu porušovať zákon o povinnom zmluvnom poistení. Pri uzatváraní poistenia si klient vyberá nielen poisťovňu, ale aj rozsah služieb, ktoré mu poisťovňa v súvislosti s týmto poistením bude poskytovať. Väčšina poisťovní ponúka k PZP aj tzv. asistenčné služby. Pri uzatváraní poistnej zmluvy klient dostáva aj informáciu, kde a akým spôsobom môže v prípade poistnej udalosti kontaktovať poisťovňu alebo asistenčnú službu poisťovne.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
tags: #zmluva #o #povinnom #zmluvnom #poistení #spotrebiteľská