
Tento článok sa zaoberá podmienkami a legislatívnym rámcom nadobúdania pôdy v Slovenskej republike. Analyzuje relevantné zákony a predpisy, ktoré upravujú túto oblasť, a poskytuje komplexný pohľad na proces nadobúdania pôdy.
Udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky upravuje zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. V súlade s ust. 1. h) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej republike podľa §8 ods. 5 až 8; to neplatí pre žiadateľa podľa §7 ods. 2 písm. Žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR sa podáva osobne na okresnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky. V priebehu konania je žiadateľ povinný oznámiť bezodkladne ministerstvu každú zmenu osobných údajov a osobného stavu, ktoré nastali u žiadateľa: zmena miesta pobytu, rozvod a pod. Na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok, a to ani po splnení zákonom stanovených podmienok. V konaní o žiadosti môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa §7 ods. 2 zohľadniť niektoré skutočnosti, týkajúce sa žiadateľa.
Zákon upravuje aj osobitné prípady žiadateľov, ako napríklad:
Nakoľko po udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky vznikajú medzi štátom a občanom vzájomné práva a povinnosti, v konaní sa zisťujú všetky podstatné skutočnosti, týkajúce sa žiadateľa, od ktorýchkoľvek úradov a inštitúcií. Ministerstvo vnútra SR pri udeľovaní štátneho občianstva musí dbať na záujmy Slovenskej republiky, najmä z hľadiska bezpečnosti štátu, vnútorného právneho poriadku, zahraničnopolitických záujmov, záväzkov Slovenskej republiky voči tretím štátom, sociálno-ekonomickej situácie, ako aj na stanoviská dotknutých štátnych orgánov a Policajného zboru. Za udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa vyberá správny poplatok podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z.
Žiadateľ predloží tie z uvedených dokladov, ktoré potvrdzujú splnenie povinností podľa §7 ods. 1 písm. i) týkajúcich sa tohto žiadateľa a doklady, ktoré sa ho netýkajú, nahradí čestným vyhlásením s odôvodnením ich nepredloženia. j) prípadne ďalšie doklady (napr. Na okresnom úrade v sídle kraja bude skontrolovaná totožnosť žiadateľa, vykoná sa jazyková skúška, spracuje sa zápisnica o overení ovládania slovenského jazyka a spísaný zisťovací dotazník k žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR, ktorý je povinný vyplniť žiadateľ, ktorý dovŕšil 14 rokov. Dotazník žiadateľa, ktorý nedovŕšil 18 rokov veku, podpisujú aj rodičia žiadateľa. Za maloleté dieťa podáva žiadosť podľa §8 jeho zákonný zástupca, poručník alebo opatrovník. V mene osoby, ktorá je rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, podáva žiadosť podľa §8 súdom ustanovený opatrovník. Žiadateľ, ktorý dovŕšil 14 rokov, pri podaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky vyplní aj dotazník žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktorý vydáva ministerstvo. Dotazník žiadateľa, ktorý nedovŕšil 18 rokov veku, podpisujú aj rodičia žiadateľa. Ak žiadateľ uvedie v žiadosti podľa §8 maloleté dieťa a druhý rodič nepodal rovnakú žiadosť, je potrebný súhlas druhého rodiča, ktorého podpis musí byť úradne osvedčený. Súhlas druhého rodiča možno nahradiť právoplatným rozhodnutím súdu. Súhlas sa nevyžaduje, ak druhý rodič je pozbavený rodičovských práv alebo jeho rodičovské práva sú obmedzené alebo je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Doklady k žiadosti podľa §8 žiadateľ predloží v origináli alebo predloží ich úradne osvedčenú kópiu. Ak žiadateľ predloží doklady v origináli, okresný úrad v sídle kraja po overení údajov z nich vyhotoví ich kópie a doklady vráti žiadateľovi.
Prečítajte si tiež: Rokovanie vlády o dôchodkoch
LEGISLATÍVNE PRAVIDLÁ VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY(schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo 4. mája 2016 č. 164)Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:Čl. 1 - Predmet úpravyČl. 2 - Cieľ legislatívnych prácSúlad s právom Európskej únie (Čl. 3 - Čl. 5)Čl. 3Súlad návrhu zákona s právom Európskej únie sa preukazuje doložkou zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie (ďalej len „doložka zlučiteľnosti“), ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 2 a tabuľkou zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie (ďalej len „tabuľka zhody“), ktorej náležitosti sú uvedené v prílohe č. 3.Čl. 4Čl. 5Základné požiadavky kladené na zákon (Čl. 6 - Čl. 7)Čl. 6Čl. 7Do zákona sa nesmie preberať (recipovať) ustanovenieČl. 8 - Systematika členenia návrhu zákonaČl. 9 - Novelizácia zákonaČl. 10 - Predbežná informáciaČl. 11 - Legislatívny zámerNávrh zákona (Čl. 12 - Čl. 15)Čl. 12Pri posudzovaní vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, vplyvov na podnikateľské prostredie, sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na informatizáciu spoločnosti a vplyvov na služby verejnej správy pre občana sa postupuje podľa jednotnej metodiky.Čl. 13Čl. 14Čl. 15Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo ohrozenie bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia čl. 10 až 14, čl. 21, čl. 23 až 25 sa nemusia použiť.Čl. 16 - Vnútrokomunitárne pripomienkové konanieNáležitosti návrhu zákona predkladaného na pripomienkové konanie (Čl. 17 - Čl. 22)Čl. 17Čl. 18Čl. 19Čl. 20Čl. 21V správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu predkladateľ uvedie spôsob zapojenia verejnosti do tvorby návrhu zákona.[1] Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu má spravidla dve strany; predkladateľ môže použiť vzory správy o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu uvedené v prílohe č. 4.Čl. 22Informatívne konsolidované znenie zákona sa vytvára prostredníctvom portálu len v elektronickej podobe. Informatívne konsolidované znenie zákona obsahuje pôvodné znenie zákona so zapracovaním všetkých ustanovení jeho neskorších novelizácií, vrátane navrhovanej novelizácie zákona. Ak návrh zákona obsahuje viacero novelizačných článkov, informatívne konsolidované znenie zákona sa vytvára ku každému novelizovanému zákonu.Čl. 23 - Predloženie návrhu zákona na rokovanie legislatívnej radyČl. 24Čl. 25Návrh zákona, ktorý nie je v súlade s čl. 2 až 9 alebo čl. 12 až 23, okrem čl. 13 ods. 4 a 9, čl. 14 ods. 1 až 4 a čl. 15, môže predseda legislatívnej rady vrátiť predkladateľovi na dopracovanie ešte pred jeho zaradením do programu rokovania legislatívnej rady.Čl. 26 - Predloženie návrhu zákona na rokovanie vládyVládny návrh zákona (Čl. 27 - Čl. 29)Čl. 27Vládny návrh zákona je návrh zákona, ktorý bol schválený vládou. Súčasťou vládneho návrhu zákona je dôvodová správa (čl. 19) vrátane doložky vybraných vplyvov. Čistopis vládneho návrhu zákona vyhotovuje predkladateľ.Čl. 28Čl. 29Čl. 30 - Postup po vrátení vládneho návrhu zákonaAk národná rada vráti vládny návrh zákona vláde na dopracovanie, minister, ktorý návrh zákona vláde predložil, navrhne vláde ďalší postup pri dopracovaní vládneho návrhu zákona.Čl. 31 - Príprava stanoviska vlády k poslaneckému návrhu zákonaČl. 32 - Príprava stanoviska vlády k návrhu medzinárodnej zmluvyNariadenie vlády (Čl. 33 - Čl. 36)Čl. 33Čl. 34 Čl. 35Čl. 36Čl. 37 - Vyhláška a opatrenieČl. 38 - Vyhotovenie vykonávacieho právneho predpisuVyhlasovanie vykonávacieho právneho predpisu (Čl. 39 - Čl. 40)Čl. 39Čl. 40Záverečné ustanovenia (Čl. 41 - Čl. 45)Čl. 41Čl. 42Čl. 43Na právny predpis predložený na pripomienkové konanie, na rokovanie legislatívnej rady alebo na rokovanie vlády pred dňom schválenia týchto legislatívnych pravidiel vládou sa vzťahujú Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 č. 352 v znení neskorších uznesení.Čl. 44Zrušujú sa Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 č. 352 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. októbra 2010 č. 693, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 15. decembra 2010 č. 895, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 2. marca 2011 č. 163, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 6. júla 2011 č. 472, uznesenia vlády Slovenskej republiky z 23. mája 2012 č. 210, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 7. novembra 2012 č. 620, uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 6. decembra 2012 č. 680 a uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 16.septembra 2015 č. 513.Čl. 45Podľa týchto legislatívnych pravidiel sa postupuje odo dňa ich schválenia vládou.Príloha č. 1k Legislatívnym pravidlámvlády Slovenskej republikyLEGISLATÍVNO-TECHNICKÉ POKYNYÚčel legislatívnotechnických pokynov1. Účelom legislatívno-technických pokynov je určiť jednotnú legislatívnu techniku pri príprave a vyhlasovaní právnych predpisov.Právny jazyk 2. Návrh právneho predpisu musí byť terminologicky presný, jazykovo a štylisticky správny podľa pravidiel slovenského pravopisu a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov.3. Pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak.4. Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už platnej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa na tieto vzťahy majú uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Pretože pojem „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.5.1. Ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka „a“.5.2. Ak právne následky alebo podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“, ak sa alternatívy vzájomne vylučujú, kladie sa pred prvú alternatívu slovo „buď“ a medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“.5.3. Ak nejde o výpočet právnych následkov alebo podmienok, posledné dva prvky výpočtu sa oddeľujú čiarkou.6. Základné číslovky od 1 do 10 sa v texte návrhu právneho predpisu uvádzajú spravidla slovom, základné číslovky nad 10 sa vypisujú číslicami. Ak sa v jednom ustanovení uvádzajú základné číslovky od 1 do 10 a nad 10, vypisujú sa spravidla číslicami.7.1. Na vyjadrenie povinnosti, ktorá sa má splniť ihneď, neodkladne alebo okamžite sa použije výraz „bezodkladne“, ak je to potrebné alebo vhodné, použije sa výraz „bez zbytočného odkladu“.7.2. Vyvrátiteľná domnienka sa vyjadruje slovným spojením „predpokladá sa“, fikcia a nevyvrátiteľná domnienka sa vyjadrujú slovným spojením „považuje sa“.7.3. V sankčných ustanoveniach právneho predpisu sa používa slovné spojenie „pokuty sú príjmom“.7.4. Objektívna lehota na uplatnenie sankcie za spáchanie správneho deliktu začína plynúť okamihom spáchania správneho deliktu, to sa vyjadruje spravidla slovným spojením „do … odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo“.Recepcia 8. Ak je preberanie (recepcia) iného právneho predpisu nevyhnutné, treba okruh recipovaného ustanovenia vyjadriť všeobecne a v poznámke pod čiarou citovať príslušné právne predpisy, napríklad:„Na vyvlastňovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim.[1]“,v tomto prípade sa v poznámke pod čiarou k odkazu 1 uvedie táto citácia: „[1] Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“;„Na konanie o ukladaní pokút podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.“,v tomto prípade sa poznámka pod čiarou nemusí uviesť (bod 22.9.). Legislatívna skratka9.1. Legislatívnu skratku možno použiť len tam, kde má svoje opodstatnenie, najmä vtedy, keď sa slová, ktoré má skratka nahradiť, opakujú v texte viackrát. Treba ju zaradiť na také miesto, kde sa skracované slová použijú prvýkrát (nie v názve právneho predpisu, v nadpise ustanovenia alebo v poznámke pod čiarou), a to slovami „(ďalej len „…“)“. Používa sa v prvom páde jednotného čísla a začína sa malým písmenom.9.2. Ako legislatívnu skratku nemožno použiť skratku zostavenú zo začiatočných písmen slov, napríklad „MŽP SR“, „NBS“.9.3. Legislatívna skratka musí byť výstižná a treba ju dôsledne používať v celom ďalšom texte návrhu právneho predpisu a v prílohách.9.4. Pre základný pojem nemožno zavádzať legislatívnu skratku.9.5. Legislatívnu skratku zavedenú v zákone nemožno použiť vo vykonávacom právnom predpise k tomuto zákonu bez jej opätovného zavedenia v tomto vykonávacom právnom predpise.Členenie právneho predpisu10. Právny predpis treba členiť prehľadne a dbať pritom na vnútornú súvislosť a správny sled dôležitých a menej dôležitých vecí.11. Obsahovo súvisiace úseky rozsiahlejšieho návrhu právneho predpisu je účelné spájať do častí, hláv, dielov, prípadne oddielov a pri členení dodržiavať toto poradie. Poradie častí, hláv, dielov a oddielov sa označuje slovným vypísaním poradového čísla, pričom sa prídavné meno dáva pred podstatné meno, napríklad „Prvá časť“, „Prvá hlava“.12. Právny predpis sa člení na paragrafy; ústavný zákon sa člení na články.13.1. Jednotlivé paragrafy alebo články (ďalej len „paragraf“) sa označujú arabskými číslicami bez bodky (napríklad „§ 1“, „Čl. 1“). To sa nevzťahuje na označovanie článkov noviel právnych predpisov (bod 27.1.).13.2. Vždy treba zachovať súvislý sled paragrafov v celom právnom predpise. Pritom treba dávať prednosť krátkym ustanoveniam paragrafov.14. Paragrafy sa môžu členiť na odseky, ako aj na pododseky. Odseky paragrafov sa na začiatku označujú arabskými číslicami bez bodky v zátvorkách. Pri podrobnejšom členení paragrafov alebo odsekov na pododseky sa tieto časti označujú malými písmenami abecedy s okrúhlou zátvorkou za písmenom, napríklad „a)“ a pri ďalšom členení arabskými číslicami s bodkou (radovými číslovkami), teda bodmi (napríklad „1.“ alebo „1a.“ pri ďalšom členení). Neoznačenie odsekov, ich neoznačenie uvedeným spôsobom alebo ich označenie pomlčkami na začiatku riadku nie je prípustné, najmä vzhľadom na ťažkosti spojené s citáciou týchto ustanovení. Pri označovaní pododsekov malými písmenami abecedy sa nepoužívajú písmená zložené z dvoch písmen (napríklad „ch“, „dz“) a písmená s diaktrickými znamienkami (napríklad „ä“, „č“); pododseky takto označené v doterajších právnych predpisoch sa pri novelizácii právneho predpisu označia podľa týchto legislatívnych pravidiel. Za písmenom „z“ sa pokračuje v označovaní pododsekov zdvojenými písmenami „aa)“, „ab)“, „ac)“ a pod. Pri členení paragrafov alebo odsekov na pododseky (body) nemožno v rámci pododseku (bodu) text oddeliť bodkou, ale je potrebné ho oddeliť čiarkou.Príloha k právnemu predpisu15. Ak má právny predpis prílohu, treba na ňu odkázať v texte právneho predpisu a prílohu označiť slovami, napríklad „Príloha k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) č. … Z. z.“, „Príloha k opatreniu č. (rezortné číslo)“, a v jej nadpise uviesť aj stručné vymedzenie obsahu prílohy. Ak je viac príloh, označujú sa arabskými číslicami s uvedením skratky „č.“, napríklad „Príloha č. 1 k zákonu (nariadeniu vlády, vyhláške) č. … Z. z.“.Názov právneho predpisu16. Názov právneho predpisu okrem jeho označenia slovom „zákon“, „nariadenie vlády Slovenskej republiky“, „vyhláška / opatrenie (príslušného ústredného orgánu štátnej správy)“ obsahuje dátum schválenia právneho predpisu a stručné vymedzenie jeho hlavného obsahu. Bodka za názvom sa nedáva. Názov právneho predpisu má byť stručný. Ak sa nemožno vyhnúť dlhšiemu názvu, odporúča sa v zátvorke pripojiť na koniec názvu ešte jeho stručné slovné označenie, napríklad „zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)“, „zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente)“.17. Právne predpisy vydávané ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa majú vyhlásiť v zbierke zákonov, sa označujú názvom „vyhláška“ alebo „opatrenie“; toto označenie nemožno použiť na predpisy, ktoré nemajú všeobecnú záväznosť. Vyhláška sa vyhlasuje uverejnením jej úplného znenia v zbierke zákonov. Opatrenie sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v zbierke zákonov, ak zákon neustanoví, že sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia.18. Názvy právnych predpisov znejú takto:„ZÁKONz ……….. (rok)o … a o zmene a doplnení … (ktorým sa mení a dopĺňa … a ktorýmsa mení …)“;„NARIADENIE VLÁDYSlovenskej republikyz ……… (rok)o … / ktorým sa ustanovuje / vyhlasuje / upravuje …(ktorým sa mení a dopĺňa …)“;„VYHLÁŠKAMinisterstva kultúry Slovenskej republikyz ……… (rok)o … / ktorou sa ustanovuje / vyhlasuje / upravuje …(ktorým sa mení a dopĺňa …)“;„OPATRENIEMinisterstva financií Slovenskej republikyz …………. (rok)o … / ktorou sa ustanovuje / vyhlasuje / upravuje …(ktorým sa mení a dopĺňa …)“.Úvodná veta 19. Zákon sa uvádza touto vetou:„Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:“.20.1. V úvodnej vete nariadenia vlády alebo vyhlášky (opatrenia) treba citovať príslušné splnomocňovacie ustanovenie (paragraf alebo článok), o ktoré sa vydanie nariadenia vlády alebo vyhlášky (opatrenia) opiera. Úvodná veta v týchto prípadoch znie takto:„Vláda Slovenskej republiky podľa § … zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. … Z. z. (názov zákona) nariaďuje:“;„Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § … zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. … Z. z. (názov zákona) ustanovuje:“.20.2. Ak sa však nariadenie vlády vydáva na vykonanie zákona, ktorý neobsahuje splnomocnenie na jeho vydanie, odkáže sa všeobecne na vykonávaný zákon, úvodná veta znie takto:„Vláda Slovenskej republiky na vykonanie zákona (zákona Národnej rady Slovenskej republiky) č. … Z. z. (názov zákona) nariaďuje:“.20.3. Ak sa aproximačné nariadenie vlády vydáva na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 ústavy, úvodná veta znie takto:„Vláda Slovenskej republiky podľa zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky nariaďuje:“.20.4. Ak ide o vykonávací právny predpis, ktorý upravuje podrobnosti o veciach upravených aproximačným nariadením vlády, znie úvodná veta takto:„Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 2 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky…
Účelom legislatívno-technických pokynov je určiť jednotnú legislatívnu techniku pri príprave a vyhlasovaní právnych predpisov. Návrh právneho predpisu musí byť terminologicky presný, jazykovo a štylisticky správny podľa pravidiel slovenského pravopisu a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov. Pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak.
Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už platnej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa na tieto vzťahy majú uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Pretože pojem „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.
Ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve možnosti zlučovacia spojka „a“. Ak právne následky alebo podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne, kladie sa medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“, ak sa alternatívy vzájomne vylučujú, kladie sa pred prvú alternatívu slovo „buď“ a medzi posledné dve alternatívy vylučovacia spojka „alebo“. Ak nejde o výpočet právnych následkov alebo podmienok, posledné dva prvky výpočtu sa oddeľujú čiarkou.
Základné číslovky od 1 do 10 sa v texte návrhu právneho predpisu uvádzajú spravidla slovom, základné číslovky nad 10 sa vypisujú číslicami. Ak sa v jednom ustanovení uvádzajú základné číslovky od 1 do 10 a nad 10, vypisujú sa spravidla číslicami.
Prečítajte si tiež: Aktuality z Národnej rady
Na vyjadrenie povinnosti, ktorá sa má splniť ihneď, neodkladne alebo okamžite sa použije výraz „bezodkladne“, ak je to potrebné alebo vhodné, použije sa výraz „bez zbytočného odkladu“. Vyvrátiteľná domnienka sa vyjadruje slovným spojením „predpokladá sa“, fikcia a nevyvrátiteľná domnienka sa vyjadrujú slovným spojením „považuje sa“. V sankčných ustanoveniach právneho predpisu sa používa slovné spojenie „pokuty sú príjmom“. Objektívna lehota na uplatnenie sankcie za spáchanie správneho deliktu začína plynúť okamihom spáchania správneho deliktu, to sa vyjadruje spravidla slovným spojením „do … odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo“.
Ak je preberanie (recepcia) iného právneho predpisu nevyhnutné, treba okruh recipovaného ustanovenia vyjadriť všeobecne a v poznámke pod čiarou citovať príslušné právne predpisy. Legislatívnu skratku možno použiť len tam, kde má svoje opodstatnenie, najmä vtedy, keď sa slová, ktoré má skratka nahradiť, opakujú v texte viackrát. Treba ju zaradiť na také miesto, kde sa skracované slová použijú prvýkrát (nie v názve právneho predpisu, v nadpise ustanovenia alebo v poznámke pod čiarou), a to slovami „(ďalej len „…“)“. Používa sa v prvom páde jednotného čísla a začína sa malým písmenom.
#
Prečítajte si tiež: Pripomienky k návrhu sociálneho zákona