
Článok sa zameriava na zmluvu o pôžičke, jej právnu úpravu a možnosti zabezpečenia záväzku, vrátane využitia notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Približuje rozdiely medzi pôžičkou a úverom, ako aj výpožičkou, a poskytuje praktické rady a príklady z praxe. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o problematike pôžičiek a zabezpečiť tak informovanosť pre širokú verejnosť.
Zmluva o pôžičke je bežný právny úkon, ktorý umožňuje prechodné poskytnutie finančných prostriedkov alebo iných vecí medzi dvoma stranami. Často sa využíva v rodinných, priateľských alebo obchodných vzťahoch. Dôležité je poznať jej právne aspekty, aby sa predišlo prípadným sporom a zabezpečila sa ochrana práv oboch strán.
Zmluva o pôžičke je upravená v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Uzatvárajú ju dve fyzické osoby, ale aj podnikatelia. Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke. Aj v prípade uzatvorenia zmluvy medzi dvoma podnikateľmi sa táto zmluva uzatvára podľa Občianskeho zákonníka. Zmluvnými stranami sú veriteľ a dlžník. Podstatou zmluvy je záväzok veriteľa požičať dlžníkovi veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze. Požičať je možné taktiež aj iné veci určené podľa druhu, napr. kávové zrná odrody Arabica. Dlžník sa naopak zaväzuje vrátiť veriteľovi vec toho istého druhu. Veci určené druhovo sú charakterizované určitými znakmi, že ide o veci nejakého druhu. Nemusí ísť o tú istú vec, ktorú si dlžník požičal. Dlžník však musí vrátiť veriteľovi vec rovnakého druhu. Napr. ak si požičal peniaze, nie je povinný vrátiť veriteľovi presne tie peniaze, ktoré si požičal, ale môže vrátiť iné peniaze rovnakej meny. Pri príklade s kávou odrody Arabica nie je dlžník povinný vrátiť tie isté kávové zrná, ale môže vrátiť iné kávové zrná rovnakého druhu, v tomto prípade kávové zrná odrody Arabica. Dlžník nevracia tú istú vec, ktorú si požičal, ale vracia inú vec toho istého druhu.
Občiansky zákonník nevyžaduje, aby zmluva o pôžičke bola písomná. Na pôžičku stačí ústna dohoda. V záujme predchádzania možných sporov, prípadne zvýšenia šancí na vymoženie požičaných vecí, je vhodnejšie uzatvoriť písomnú zmluvu o pôžičke. Je veľa prípadov, kedy jedna osoba požičala peniaze priateľovi, prípadne rodinnému príslušníkovi a neuzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke. Následne je problematické domôcť sa vrátenia požičaných peňazí a šanca na úspešné vrátenie požičaných peňazí je menšia.
Zmluva o pôžičke by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ján požičal Františkovi dňa 1.1.2018 sumu 1 000 eur. Dohodli sa, že mu do roka vráti sumu 1100 eur vrátane úrokov (t. j. pôžičku + 100 eur úrokov). Posledný deň, kedy František môže vrátiť Jánovi pôžičku je tak deň 1.1.2019. Ak pôžičku nevráti do tohto dňa, môže od neho Ján požadovať nielen vrátenie pôžičky s úrokmi, ale aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania môže požadovať od 2.1.2019.
Iný prípad by nastal, ak by sa Ján s Františkom nedohodli na dobe splatnosti, teda dátumu, do ktorého je František povinný vrátiť Jánovi pôžičku. Ján požičal 1.1.2018 Františkovi peniaze s tým, že mu ich vráti „niekedy v budúcnosti“, keď na tom bude finančne lepšie. Ján však z dôvodu náhleho nedostatku finančných prostriedkov požiada Františka o vrátenie pôžičky už dňa 1.6.2018. František je tak povinný vrátiť pôžičku dňa 2.6.2018. Ak ju nevráti v tento deň, nasledujúci deň, t.j. 3.6.2018, sa dostal do omeškania a od tohto dňa môže Ján požadovať od Františka okrem pôžičky aj úroky z omeškania.
Zmluva o pôžičke môže byť úročná alebo bezúročná. Ak sa zmluvne strany nedohodnú na úroku, platí, že sa uzatvorila zmluva o pôžičke bez úrokov. Úrok predstavuje cenu za poskytnutie pôžičky. Pre veriteľa znamená zisk za to, že sa dočasne, po dobu splatnosti pôžičky, vzdáva dispozície s požičanými vecami, ktoré by mohol využívať a zhodnocovať, ak by ich nepožičal a mal by ich tak vo svojej dispozícii. Výšku úrokov právne prepisy SR neupravujú, nakoľko nejde o spotrebiteľskú zmluvu (pri spotrebiteľskej zmluve je zákonom limitovaná výška úrokov). Veriteľ s dlžníkom sa tak môžu dohodnúť na akejkoľvek výške úrokov. Je však potrebné povedať, že výška úrokov nie je absolútne neobmedzená. Nemala by byť v hrubom nepomere s poskytnutými vecami. Ak by sa dojednali príliš vysoké úroky, išlo by o úžeru a rozpor s dobrými mravmi. To by malo za následok neplatnosť zmluvy.
Od dohodnutých úrokov je potrebné odlišovať úroky z omeškania. Úrok z omeškania predstavuje pre dlžníka sankciu za to, že sa omešká s vrátením pôžičky. Výška úrokov z omeškania je stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., a to tak, že je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V súčasnosti je výška úrokov z omeškania 5 % ročne.
Zmluva o pôžičke zaniká predovšetkým splnením, teda okamihom, keď dlžník vráti veriteľovi požičané veci spolu s dohodnutým úrokom. Ďalším spôsobom, kedy môže prísť k zániku zmluvy o pôžičke, je odpustenie dlhu, čiže v prípade, ak veriteľ odpustí dlžníkovi jeho dlh.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V prípade, ak dlžník vráti požičané veci, môže si od veriteľa vyžiadať tzv. kvitanciu. Ide o potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splatený. Veriteľ je povinný odovzdať dlžníkovi kvitanciu, ak ten ju od veriteľa požiada. Kvitancia poskytuje dlžníkovi právnu istotu, že dlh bol splatený. Kvitancia slúži na úspešné bránenie sa, ak niekedy v budúcnosti bude veriteľ požadovať od dlžníka opätovne vrátenie pôžičky, napriek tomu, že pôžička už bola splatená.
Aj keď sa to môže zdať podobné ba až rovnaké, medzi zmluvou o úvere a zmluvou o pôžičke je rozdiel.
Prvým rozdielom je, že pôžička je upravená v Občianskom zákonníku, kdežto zmluva o úvere v Obchodnom zákonníku. Predmetom úveru môžu byť len peniaze, no požičať možno akúkoľvek vec určenú druhovo. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, čo znamená, že na vznik pôžičky sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Nestačí spísanie zmluvy, ale musí dôjsť k faktickému požičaniu vecí. Pôžička vzniká až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky. Úver je konsenzuálnym kontraktom, čo znamená, že na vznik zmluvy o úvere stačí dohoda a k odovzdaniu predmetu úveru (peňažných prostriedkov) môže dôjsť až v budúcnosti na požiadanie dlžníka. Podpísaním zmluvy o úvere vzniká dlžníkovi právo (nie povinnosť) čerpať úver.
Posledným rozdielom je, že pri pôžičke je dobrovoľné, či sa dohodnú úroky alebo bude pôžička bezúročná. Pri zmluve o úvere je platenie úrokov povinným znakom úveru. Pre úplnosť je potrebné dodať, že slovenský právny poriadok pozná aj tzv. spotrebiteľský úver. O ten ide v prípade, ak peniaze požičiava podnikateľ, ktorý podniká v oblasti poskytovania úverov, fyzickej osobe, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V porovnaní so štandardným úverom je potrebné pri spotrebiteľskom úvere dodržať aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Ďalšou podobnou zmluvou v porovnaní s pôžičkou je výpožička. Opäť sa pre mnohých z nás môže zdať výpožička to isté ako pôžička, no nie je tomu tak, pretože výpožička sa v mnohom odlišuje od pôžičky. Vypožičiava sa totiž individuálne určená vec, ktorá má charakteristické znaky, ktoré túto vec odlišujú od iných veci. Predmetom výpožičky tak môže byť napr. automobil. Ten istý automobil je po skončení výpožičky dlžník povinný vrátiť veriteľovi. Dlžník pri výpožičke nemôže vrátiť tú istú vec rovnakého druhu, ako pri pôžičke. Ak si vypožičia automobil, musí vrátiť ten konkrétny automobil, a nie iný automobil rovnakého druhu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Ďalším výrazným rozdielom medzi pôžičkou a výpožičkou je bezodplatnosť výpožičky. Za výpožičku dlžník nič neplatí veriteľovi. Ak by napr. veriteľ vypožičal dlžníkovi automobil a dohodli by sa na odplate napr. 100 eur/mesiac, nešlo by o výpožičku, ale o nájom automobilu.
Často sa stáva, že dlžník sa spolieha na dlhé prieťahy na súde a vopred ráta s tým, že veriteľovi nezaplatí. Môžete si zabezpečiť splatenie záväzku formou notárskej zápisnice, ktorá má povahu exekučného titulu. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti §41 ods. 2 je možné vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia.
Základnými a nevyhnutnými náležitosťami exekučnej notárskej zápisnice sú v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, resp. súhlas s vykonateľnosťou právneho záväzku, ktorý je predmetom notárskej zápisnice.
Z hľadiska členenia notárskych zápisníc je exekučná notárska zápisnica tzv. solemnizačnou notárskou zápisnicou v zmysle ustanovenia § 46 Notárskeho poriadku, t. j. notárskou zápisnicou obsahujúcou právny úkon, ktorý formuluje notár takým spôsobom, aby jeho obsah zodpovedal vôli účastníkov ako aj právnym predpisom a neodporoval dobrým mravom. Táto notárska zápisnica je zároveň verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa § 205 Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou , je významnou z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t. j. Právny záväzok (či už jednostranný alebo dvojstranný) však nemusí byť ako taký v exekučnej notárskej zápisnici obsiahnutý - podstatné je len to, aby bol tento záväzok (záväzkovo-právny vzťah) v zápisnici špecifikovaný v rozsahu náležitostí podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (napr. zmluva o pôžičke medzi subjektom A ako veriteľom a subjektom B ako dlžníkom, plnenie vo výške 10.000 Eur, splatnosť 25.09.2017, súhlas subjektu B s vykonateľnosťou exekučnej notárskej zápisnice). Tento právny záväzok môže vzniknúť aj pred samotným spísaním exekučnej notárskej zápisnice ako aj v deň jej spísania, pričom môže ale nemusí tvoriť prílohu tejto zápisnice a nie je potrebné, aby bol záväzok v tejto zápisnici súčasne dojednaný. Postačuje, aby bol tento právny záväzok špecifikovaný v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom nie je právnym dôvodom záväzku, v nej sa spravidla právny záväzok nevytvára (nevzniká) - nie je to ale vylúčené, aby bola napr. spísaná zmluva o pôžičke aj exekučné vyhlásenie v tej istej zápisnici.
Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky exekučného titulu umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú v exekučnom titule, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť formálnu a materiálnu ako dve neoddeliteľné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade exekučnej notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní zákonom predpísaných náležitostí notárskej zápisnice upravených v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku. Formálna vykonateľnosť nastáva však až vtedy, keď márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je v nej obsiahnutá. Ak došlo k uplynutiu lehoty na plnenie pred spísaním notárskej zápisnice, vykonateľnosť nastáva dňom udelenia súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou. Osobitosť exekučnej notárskej zápisnice spočíva v tom, že potvrdenie o vykonateľnosti sa na tejto zápisnici na rozdiel od iných exekučných titulov nevyznačuje (§ 39 ods. 2 Exekučného poriadku).
Materiálna stránka vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice je naplnená vtedy, keď obsahuje osobu oprávneného, osobu povinného a náležitosti predpísané v ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. konkretizáciu právneho záväzku čo do jeho rozsahu a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či osoby označené v zápisnici skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase spísania zápisnice), a teda či nejde o tzv. „non subjekt". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú dotknuté osoby dostatočne individualizované, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide.
Exekučný súd je povinný skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), a tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh, resp. podnet na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Splnenie podmienky vykonateľnosti je možné skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo - v prípade zistenia a neodstránenia nedostatkov v materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu je na mieste žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť, príp.
Na doplnenie je potrebné uviesť, že Exekučný poriadok vylučuje vykonateľnosť notárskej zápisnice vo vzťahu k pohľadávkam na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré nemožno vymáhať na podklade notárskej zápisnice. V takom prípade sa musí veriteľ obrátiť na súd a získať exekučný titul na zmluvné pokuty v súdnom konaní, v ktorom môže súd uplatniť moderačné právo. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je vo vzťahu k záväzkom, ktoré vznikli z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov obmedzená iba na vymoženie sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania (§ 41 ods. 3 Exekučného poriadku). Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je táto reštrikcia reakciou na nečestnosti vyskytujúce sa v praxi.
Napriek vyššie uvedeným limitom exekučnej notárskej zápisnice nebráni žiadna prekážka jej vykonateľnosti, ak by notárska zápisnica obsahujúca aj záväzky, ktorých vymoženie nie je (na jej podklade) dovolené, pre vymáhanie prípustných plnení (napríklad ak notárska zápisnica obsahuje okrem iného aj záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu, nie je vylúčené, aby takáto notárska zápisnica bola exekučným titulom v konaní, v ktorom oprávnený navrhuje vymoženie len istiny). Inými slovami notárska zápisnica je použiteľná ako exekučný titul aj v tom prípade, ak obsahuje záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu popri inom právnom záväzku, ktorý je na podklade exekučnej notárskej zápisnice vymáhateľný (v tomto prípade bude notárska zápisnica čiastočne vykonateľná). Nie je však vylúčené, aby obsahom exekučnej notárskej zápisnice bola zmluvná pokuta s doložkou, že tento záväzok bude vykonateľný za predpokladu, že právna úprava platná a účinná v čase výkonu tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu to bude umožňovať (tzv.
Mnohí ľudia sa rozhodnú požičať peniaze svojim blízkym, aby im pomohli v ťažkej situácii alebo im umožnili realizovať ich sny. V takýchto prípadoch je dôležité spísať zmluvu o pôžičke, aj keď ide o rodinný alebo priateľský vzťah. Zmluva by mala obsahovať všetky dôležité náležitosti, ako výšku pôžičky, úrok (ak je dohodnutý), dobu splatnosti a spôsob splácania.
Pri požičiavaní väčších súm peňazí, napríklad na kúpu nehnuteľnosti alebo na podnikanie, je vhodné zabezpečiť si záväzok dlžníka prostredníctvom notárskej zápisnice. Notárska zápisnica má povahu exekučného titulu, čo znamená, že v prípade nesplácania pôžičky je možné priamo pristúpiť k exekúcii majetku dlžníka bez nutnosti súdneho konania.
Ak si nie ste istí, ako správne spísať zmluvu o pôžičke, môžete sa obrátiť na advokáta, ktorý vám s tým pomôže. Advokát vám poradí, aké náležitosti by mala zmluva obsahovať a zabezpečí, aby bola zmluva v súlade s platnou legislatívou.