Zdaňuje sa pôžička: Komplexný prehľad z pohľadu slovenského daňového systému

Pôžičky predstavujú bežný spôsob získavania finančných prostriedkov pre fyzické osoby i firmy. V slovenskom daňovom systéme je však dôležité rozlišovať medzi samotnou pôžičkou a príjmami, ktoré z nej môžu plynúť, ako sú napríklad úroky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdaňovaní pôžičiek na Slovensku, s dôrazom na relevantné ustanovenia zákona o dani z príjmov.

Pôžička ako taká nie je predmetom dane

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravuje problematiku pôžičiek u fyzických osôb v § 3 zákona. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona pôžička nie je predmetom dane. Uvedené ustanovenie sa aplikuje v prípade pôžičiek, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť a ktoré nie sú z hľadiska dane z príjmov zdaniteľným príjmom, a to bez ohľadu na ich zdroj. To znamená, že ak si fyzická osoba alebo firma požičia peniaze a je povinná ich vrátiť, táto pôžička sa nepovažuje za zdaniteľný príjem.

Výnimky: Nenávratná pôžička a odpustenie splácania

Existujú však výnimky z tohto pravidla. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi tzv. nenávratnú pôžičku alebo mu odpustí splácanie pôžičky, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je vylúčený z predmetu dane.

Podľa uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmovpredmetom dane nie je príjem získaný darovaním (s odvolávkou na § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka) okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5. Pokiaľ teda ide o dary poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov), tieto sú predmetom dane. Z toho vyplýva, že takýto príjem je zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorého zdanenie musí zabezpečiť zamestnávateľ. V danom prípade sa aplikuje § 3 ods. 6 daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. Dary, ktoré nesúvisia s výkonom závislej činnosti, nemožno zdaniť, pretože nie sú predmetom dane.

• Nenávratná pôžička: Ak je pôžička poskytnutá s tým, že sa nikdy nebude splácať, považuje sa za dar a podlieha zdaneniu ako príjem zo závislej činnosti.
• Odpustenie splácania: Ak zamestnávateľ odpustí zamestnancovi splácanie pôžičky, nesplatená časť sa považuje za dar a podlieha zdaneniu ako príjem zo závislej činnosti.

Úroky z pôžičiek: Príjem z kapitálového majetku

Hoci samotná pôžička nie je zdaniteľná, úroky z poskytnutých pôžičiek už áno. Úrok z poskytnutej pôžičky je možné chápať ako cenu, za ktorú sú finančné prostriedky požičané. Úroky z poskytnutých úverov a pôžičiek (§ 7 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov) sa považujú za príjem z kapitálového majetku. To znamená, že veriteľ, ktorý prijíma úroky z poskytnutej pôžičky, musí tieto úroky zdaniť.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Zdaňovanie úrokov z pôžičiek

Úroky z poskytnutej pôžičky sa považujú za zdaniteľné príjmy fyzickej osoby, ktoré sa považujú za kapitálové príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Daňovú povinnosť z týchto príjmov daňovník vyrovná podaním daňového priznania.

Do osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. Pri príjmoch podľa § 7 ods.

Osobitný základ dane a sadzba dane

Príjmy z kapitálového majetku sa zahŕňajú do osobitného základu dane z kapitálového majetku a zdaňujú sa sadzbou dane vo výške 19 %. Touto sadzbou sa zdaňuje príjem z kapitálového majetku bez ohľadu na skutočnosť, či plynie zo zdrojov na území SR alebo z príjmov zo zdrojov v zahraničí.

Zdaňovanie zrážkou

Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. To znamená, že platiteľ príjmu (napr. banka) zrazí daň pri výplate a odvedie ju daňovému úradu. Daňovník už potom tieto príjmy v daňovom priznaní neuvádza.

Výnimky: Štátne dlhopisy a pokladničné poukážky

S účinnosťou od 1.1.2025 sa do zákona dopĺňa nové ustanovenie § 51ea, ktoré vymedzuje osobitný základ dane z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Do osobitného základu dane sa v súlade s § 51ea ods. Vymedzené výnosy (príjmy) budú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51ea aj za predpokladu, že daňovník FO o nich účtuje resp. ich eviduje v daňovej evidencii podľa § 6 ods. príjem z výnosov zo štátnych dlhopisov pre občanov (§19a zákona č. 530/1990zb. okrem výnosov zo štátnych dlhopisov pre občanov a príjmov z predaja štátnych dlhopisov pre občanov, ktoré sú alebo boli obchodným majetkom daňovníka.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Daňovú povinnosť z týchto príjmov je daňovník povinný vyrovnať osobne podaním daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. Tieto príjmy sa v zmysle § 51ea ods. 2 zahŕňajú do osobitného základu dane neznížené o výdavky. Nakoľko boli vyplatené v období od 1.1.2025 do 31.12.2025 zdaňujú sa sadzbou vo výške 16%.

Príjmy manželov z BSM

Príjmy z kapitálového majetku, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do osobitného základu dane z kapitálového majetku podľa § 7 zákona v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa zahŕňajú do osobitného základu dane aj výdavky, o ktoré je podľa § 7 ods. 2, 3, 5, 7 a 8 možné znížiť príjmy zahrnované do osobitného základu dane.

Pôžička od spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Jednou z možností, ako môže spoločnosť s ručením obmedzeným rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov, prípadne od inej fyzickej alebo právnickej osoby. V niektorých prípadoch je to jediná možnosť, ako môže zadlžená spoločnosť získať finančné prostriedky, ak ich nemôže získať formou úverovania peňažným ústavom alebo dohodou s veriteľmi o predĺžení splatnosti záväzku.

Zmluva o pôžičke vs. zmluva o úvere

Zmluva o pôžičke je ako zmluvný typ upravená ustanovením § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ObčZ“). V tejto súvislosti je potrebné upozorniť aj na súkromnoprávne rozdiely medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere, ktorá je upravená v § 497 až § 507 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“). V praxi sa niekedy vyskytuje mylný názor, že spoločník môže so spoločnosťou uzavrieť len zmluvu o úvere - dôvodom má byť fakt, že vzťah spoločníka a spoločnosti sa riadi treťou časťou ObchZ (v tejto časti je úprava zmluvného typu zmluvy o úvere). Podľa § 261 ods. 3 písm.

Vzhľadom na uvedené nemožno zjednodušene povedať, že všetky vzťahy spoločníka a spoločnosti podliehajú tretej časti ObchZ. Vzťah spoločníka a spoločnosti založený zmluvou o pôžičke sa netýka účasti na spoločnosti, ale skôr ide o správu majetku spoločníka (správu peňazí, ktoré poskytuje spoločnosti), a tak nie je dôvod tento vzťah automaticky podrobovať tretej časti ObchZ. Skutočnosť, že vzťah medzi určitými osobami sa spravuje treťou časťou ObchZ, neznamená, že tieto strany nemôžu uzavrieť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v ObčZ. Pretože tretia časť ObchZ neupravuje zmluvný typ zmluvy o pôžičke, možno pochopiteľne uzavrieť medzi týmito osobami zmluvu o pôžičke podľa ObčZ.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zmluva o pôžičke medzi spoločníkom a s. r. o., pokiaľ sa netýka účasti spoločníka na spoločnosti, sa teda celá riadi ObčZ, t. j. napr. i vo veciach premlčania práva alebo vo veciach splnenia záväzku peňažnej povahy. Podľa § 262 ObchZ sa však zmluvné strany môžu dohodnúť, že uvedená pôžička sa bude spravovať ObchZ. Urobili by tak z toho dôvodu, že úprava v ObchZ sa pre zmluvné strany javí lepšou, resp. vhodnejšou a z toho dôvodu svoj záväzkový vzťah subsumujú pod ustanovenia ObchZ. Pokiaľ by spoločník bol zároveň konateľom, prípadne členom dozornej rady, potom jeho vzťah so spoločnosťou podlieha podľa § 261 ods. 3 ObchZ tretej časti ObchZ (ustanovenie zrejme nemožno vykladať tak, že uvedené sa týka len vzťahu vyplývajúceho z funkcie konateľa, príp. z funkcie člena dozornej rady).

Ak sú predmetom pôžičky peniaze, je zmluva o pôžičke do určitej miery podobná zmluve o úvere. Z porovnania podstatných častí zmluvy o pôžičke, resp. zmluvy o úvere však jednoznačne vyplýva, že zmluva o pôžičke a zmluva o úvere sú rôzne zmluvné typy. Rozdiel je aj v spôsobe uzatvárania zmluvného vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká konaním strán (prenechaním predmetu pôžičky), z hľadiska právnej teórie teda ide o zmluvu reálnu. Zmluva o úvere vzniká dohodou, ktorou veriteľ preberá záväzok na požiadanie dlžníka mu za úrok poskytnúť peniaze na určitú dobu. Z vymedzenia zmluvy o pôžičke teda vyplýva, že k nej nemožno uzavrieť dodatok, ktorým by bola navýšená istina. Z daňového hľadiska nie je medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere žiadny zásadný rozdiel. Poskytnuté pôžičky, resp. úvery nie sú daňovým výdavkom na strane poskytovateľa a na strane dlžníka nie sú výdavky na splátky pôžičiek, resp. úverov daňovým výdavkom [§ 21 ods. 1 písm.

Bezúročná pôžička od spoločníka

Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke podľa ObčZ a z právnej úpravy vzťahov spoločníka a spoločnosti podľa ObchZ jednoznačne vyplýva možnosť dohodnúť bezúročnú peňažnú pôžičku, t. j. pôžičku bez dohodnutých úrokov. Bezúročnú pôžičku môže spoločnosti s ručením obmedzeným poskytnúť aj akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba. Možno konštatovať, že dlžníkovi, ktorému je poskytnutá bezúročná pôžička, môže vznikať určitý majetkový prospech.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v zásade rešpektuje ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, v danom prípade ustanovenia ObčZ. Ak teda spoločník alebo iná osoba poskytne spoločnosti s ručením obmedzeným bezúročnú pôžičku, zákon o dani z príjmov takýto „iný majetkový prospech“ dlžníka nepovažuje za jeho nepeňažný príjem. To znamená, že nevyžaduje zvýšenie príjmov spoločnosti o sumu obvyklého úveru v čase a mieste plnenia. V tejto súvislosti treba podotknúť, že úpravu základu dane (zvyšovanie zdaniteľného príjmu - výnosu) v prípade dohodnutého úroku na bežný úrok, ak existuje rozdiel medzi výškou dohodnutého a bežného úroku, umožňuje § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Bezúročná pôžička zamestnancovi

Ak by naopak bezúročnú pôžičku poskytla spoločnosť napr. svojim zamestnancom, v spoločnosti sa ani v tomto prípade nezvyšuje základ dane. Je však potrebné upozorniť, že pokiaľ by bola pôžička poskytnutá osobe, ktorá je zamestnancom, bolo by nutné u zamestnanca podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov úrokové zvýhodnenie považovať za nepeňažný príjem zo závislej činnosti. Nepeňažným zdaniteľným príjmom pre zamestnanca je v tomto prípade úrok alebo jeho časť, ktorú nie je povinný z pôžičky uhradiť, t. j. rozdiel medzi nižším úrokom z poskytnutej pôžičky (resp. žiadnym úrokom) a úrokom používaným v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru peňažným ústavom pre obyvateľstvo na podobný účel (napr. od Slovenskej sporiteľne, VÚB, Tatra banky, ČSOB a pod.). Takéto zvýhodnenie sa zdaňuje v súlade s § 35 ods.

Úročená pôžička od spoločníka

Pokiaľ spoločník spoločnosti poskytne pôžičku úročenú, musí spoločník úrokový príjem (výnos) zdaniť. U spoločníka - fyzickej osoby, sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Úrok spoločník zdaní za to obdobie, v ktorom úrok prijal. Ak by išlo o spoločníka - fyzickú osobu, podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a pôžička by bola poskytnutá z jeho obchodného majetku, úrok by sa zdanil v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý, v rámci čiastkového základu dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti). K zdaneniu úrokového výnosu na základe predpisu (napr. Spoločník zahrnie prijatý úrok do čiastkového základu dane podľa § 7 zákona o dani z príjmov v hrubej výške (nemôže uplatniť žiadne výdavky) a zdaní ho v daňovom priznaní sadzbou dane 19 %, resp. 25 %. Úrok z poskytnutej pôžičky nepodlieha zdaneniu daňou vyberanou zrážkou (napr.

Zákon o dani z príjmov obsahuje špecifické ustanovenie v § 4 ods. 8 pre zdanenie príjmov plynúcich zo spoločného majetku manželov. Toto ustanovenie platí pre príjmy z prenájmu nehnuteľného majetku, ktorý je súčasťou spoločného majetku (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov), pre ostatné príjmy (§ 8 zákona o dani z príjmov) plynúce zo spoločného majetku manželov a tiež príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona o dani z príjmov). Podľa uvedeného ustanovenia sa príjmy zo spoločného majetku manželov zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak.

V niektorých prípadoch fyzická osoba nemusí prijatý úrok vôbec zdaniť. Ide o prípady, keď prijatý úrok nezakladá fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ pôžičku poskytla fyzická osoba, ktorej príjmy sú napr.

Spoločník - právnická osoba, zdaní úrokový príjem (výnos) ako súčasť základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom o ňom účtuje, teda bez ohľadu na to, či bol aj skutočne prijatý. Úrok ako výnos sa účtuje do toho účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 5 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“)]. Rešpektovanie vecnej a časovej súvislosti výnosov (zdaniteľných príjmov) v príslušnom zdaňovacom období vyžaduje aj definícia základu dane v § 2 písm.

Daňová uznateľnosť úroku v s.r.o.

Ak spoločník poskytne spoločnosti úročenú pôžičku, zásadnou daňovou otázkou je posúdenie daňovej uznateľnosti úroku v spoločnosti. zaúčtovanie úroku v účtovníctve s. r. Úrok z poskytnutej pôžičky je cenou peňažných prostriedkov. Dojednané úroky v zmluve o pôžičke sa považujú za odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ich maximálnu výšku Občiansky zákonník ani iný predpis neustanovuje. Výšku úrokov určuje dohoda zmluvných strán. Dojednanie o výške úrokov však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi - nesmie byť určená ani taká výška úrokov, ktorú by z hľadiska trestného práva bolo možné kvalifikovať ako trestný čin úžery podľa § 235 Trestného zákona. Z občianskoprávneho hľadiska by v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v oboch prípadoch išlo o neplatnú dohodu (absolútnu neplatnosť). Výška úrokov pri zmluve o pôžičke sa spravidla určuje určitým percentom zo sumy požičaných peňažných prostriedkov (istiny).

Úroky z prijatej pôžičky sa účtujú priamo do nákladov. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na rozdiel v účtovaní úrokov z prijatej pôžičky a úrokov z prijatých úverov. Pokiaľ ide o úroky z prijatých úverov, tie nemusia vždy predstavovať priamy účtovný náklad spoločnosti. V prípade úveru na obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, že úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania vstupujú do ocenenia dlhodobého hmotného majetku [§ 35 ods. 2 písm. h) Postupov účtovania v PÚ]. Ak sa tak účtovná jednotka nerozhodne, potom sú úroky pripadajúce na dobu do uvedenia do užívania účtovným nákladom.

Spoločnosť získala úver na výstavbu budovy, ktorá je uvedená do užívania 15. 5. 2014. Áno, úroky pripadajúce na dobu do 15. 5. Ak sa tak účtovná jednotka nerozhodne, účtovným nákladom sú aj úroky za dobu do 15. 5. 2014. Úroky za dobu po 15. 5. Úroky z prijatých pôžičiek, resp. úverov, ktoré sú priamou nákladovou položkou spoločnosti (nevstupujú napr. do ocenenia dlhodobého hmotného majetku), je treba účtovať do nákladov spoločnosti zásadne časovo rozlíšené - úrok za rok 2013 je účtovným nákladom v roku 2013, úrok za rok 2014 je účtovným nákladom v roku 2014.

Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti úrokov z pôžičiek je potrebné vychádzať predovšetkým z pojmu daňový výdavok, ktorý je definovaný v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovníctvom (§ 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov). To znamená, že pre uznanie úroku v daňových výdavkoch sa nevyžaduje podmienka zaplatenia. Tak ako v účtovníctve, aj v základe dane musí byť úrok zahrnutý do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisí [§ 2 písm.

Pôžička od zahraničného spoločníka a zrážková daň

Ak spoločnosti poskytne pôžičku spoločník, ktorý je rezidentom iného štátu (zahraničná osoba), vzniká spoločnosti ďalšia povinnosť, a to posúdenie zdaniteľnosti príjmu vo forme úroku plynúceho zahraničnej osobe zo zdroja na území SR. Zákon o dani z príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 považuje za príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) zo zdrojov na území SR aj úroky a iné výnosy z úverov a pôžičiek, ktoré sa podľa § 43 ods.

Inštitút vyberania dane zrážkou je upravený v § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia pre spoločnosť platí všeobecná povinnosť z každej výplaty, poukázania alebo pripísania úrokov v prospech nerezidenta (napr. zahraničného spoločníka) zraziť daň vo výške sadzby dane 19 % a odviesť svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa nasledujúceho mesiaca. Ak tieto príjmy budú od 1. marca vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, použije sa sadzba dane vo výške 35 %.

Vo vzťahu k štátom, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení úrokov potrebné postupovať aj v súlade s touto zmluvou. Príjmy z úverov a pôžičiek spadajú do rámca zdaňovania tzv. úrokov spravidla podľa Článku 11 príslušnej zmluvy. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť v štáte zdroja, t. j. v danom prípade v SR, a to podľa právnych predpisov SR (daňou vyberanou zrážkou), pričom daň nesmie presiahnuť stanovené percento hrubej sumy úrokov. Vo vzťahu k niektorým zmluvným štátom sa úroky môžu zdaniť výlučne v štáte rezidencie ich príjemcu (zahraničnej osoby), t. j. v SR sú úroky od dane oslobodené. Podmienkou na uplatnenie tohto „oslobodenia“ úrokov podľa zmluvy je preukázanie rezidencie daňovníka. Preukázanie rezidencie je podmienkou aj pri akomkoľvek inom uplatnení príslušnej medzinárodnej zmluvy, t. j.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na § 13 ods. 2 písm. f) ZDP, ktorý oslobodzuje od dane úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek plynúcich zo zdroja na území SR právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (EÚ), od tuzemskej právnickej osoby alebo stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ.

Transferové oceňovanie

V prípade, že pri poskytnutí pôžičky sú veriteľom a dlžníkom zahraničné závislé osoby, potom podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov je pri poskytnutí úročenej pôžičky potrebné vyčísliť aj prípadný rozdiel, o ktorý sa úrok dohodnutý medzi týmito dvoma závislými osobami líši od úroku používaného medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch.

tags: #zdaňuje #sa #pôžička