Opravné Procesy: Žaloba a Podmienky v Slovenskom Právnom Systéme

Úvod

Článok sa zameriava na procesné aspekty a podmienky podávania žalôb a opravných prostriedkov v slovenskom právnom systéme. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o žalobách, zastupovaní na súde, dôkazoch, rozhodovaní a opravných prostriedkoch, a to s ohľadom na Civilný sporový poriadok.

Žaloba

Všeobecné Súdy a Príslušnosť

V zmysle Civilného sporového poriadku sa žaloba podáva na všeobecný súd žalovaného. Ak je žalovaným fyzická osoba, ide o súd v obvode jej trvalého pobytu. Ak je žalovaným právnická osoba, ide o súd v obvode jej sídla. Zákon však upravuje aj špecifické prípady príslušnosti, napríklad pri žalobách o určenie vlastníckeho práva, kde je miestne príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť. V sporoch z hospodárskej súťaže je príslušný Okresný súd Bratislava II.

Postup Súdu a Vyjadrenie k Žalobe

Súd doručí žalovanému spolu so žalobou aj výzvu na písomné vyjadrenie sa k žalobe v určenej lehote. Ak žalovaný nesúhlasí s nárokmi a tvrdeniami v žalobe, má uviesť skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny a označiť dôkazy. V prípade nesúhlasu je dôležité zaslať vyjadrenie v stanovenej lehote, inak môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, a to aj bez pojednávania.

Náležitosti Žaloby

Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania, ako sú:

• ktorému súdu je žaloba určená,
• kto žalobu podáva,
• akej veci sa týka,
• čo sa ňou sleduje,
• podpis.

Okrem toho musí obsahovať osobitné náležitosti, ako sú:

Prečítajte si tiež: Vplyv opravných výkazov na invalidný dôchodok

• označenie strán sporu,
• pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
• označenie dôkazov na preukázanie uvedených skutočností,
• žalobný návrh.

Zmena a Späťvzatie Žaloby

Počas konania je možné navrhnúť zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodne uznesením. Žalobu je možné vziať späť, buď v celosti alebo len sčasti, s tým, že súd následne konanie zastaví, resp. zastaví konanie len v tejto časti.

Zastúpenie na Súde

Význam Zastúpenia Advokátom

V sporovom konaní je nevyhnutné postupovať podľa Civilného sporového poriadku, vhodne argumentovať a preukázať svoje tvrdenia. Advokát má potrebné právne vzdelanie, skúsenosti a prax, aby efektívne reagoval na argumenty protistrany a obhájil tvrdenia klienta. Advokát vie vytvoriť vhodnú stratégiu vedenia sporu a objektívne zhodnotiť riziká a šance na úspech. Preto sa odporúča obrátiť sa v sporovej veci na advokáta.

Možnosti Zastúpenia

Zastúpiť sa môžete dať:

• advokátom,
• všeobecným zástupcom (napr. rodinným príslušníkom, kamarátom),
• právnickou osobou s osobitnými úlohami (napr. v spotrebiteľských sporoch),
• Centrom právnej pomoci.

Súd môže všeobecného zástupcu nepripustiť, ak nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak pôsobí ako zástupca vo viacerých konaniach.

Povinné Zastúpenie Advokátom

Civilný sporový poriadok určuje povinné zastúpenie advokátom:

Prečítajte si tiež: Článok o sociálnych procesoch a osobnosti 2009

• v dovolacom konaní,
• v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou,
• v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže,
• v sporoch z nekalého súťažného konania,
• v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo,
• v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva.

Povinnosť zastúpenia advokátom nie je daná, ak má fyzická osoba vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak má právnická osoba zamestnanca alebo člena s takýmto vzdelaním, ktorý za ňu koná.

Dôkazy a Rozhodovanie

Dôkazné Prostriedky

Medzi dôkazné prostriedky patria:

• výsluch strany,
• výsluch svedka,
• listiny,
• odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie,
• obhliadka.

Sankcie za Neúčasť na Pojednávaní

Ak je strana riadne a včas predvolaná na pojednávanie a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, súd jej môže uložiť poriadkovú pokutu do výšky 500 eur, pri opakovanom porušení povinnosti do výšky 2 000 eur. Súd môže stranu za určitých okolností nechať predviesť.

Rozsudok pre Zmeškanie

Ak žalobca alebo žalovaný, predvolaný na pojednávanie, bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, súd môže vydať rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie alebo ju zamietne. Takýto rozsudok je možné zrušiť iba vtedy, ak sa strana pojednávania nevedela zúčastniť z ospravedlniteľného dôvodu.

Predvedenie na Súd

Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže ju súd dať predviesť, ak ju o možnosti predvedenia poučil. Predvedenie zabezpečuje príslušný útvar Policajného zboru, prípadne obecná polícia. Náklady na predvedenie znáša predvádzaný.

Prečítajte si tiež: Osobnosť a sociálne prostredie

Zmier

Žalobca a žalovaný môžu uzatvoriť zmier počas celého súdneho konania až do jeho právoplatného skončenia. Zmier vždy podlieha schváleniu súdu. Súd uzavretý zmier neschváli, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Lehoty na Rozhodnutie

Pre súdy vo všeobecnosti neexistuje lehota na rozhodnutie. Každé súdne konanie je špecifické a aj napriek vôli sudcu rozhodnúť vec v čo najkratšom čase, nie je to vždy objektívne možné. Od účinnosti Civilného sporového poriadku je však možné súdne konanie ukončiť rýchlejšie.

Existujú však niektoré druhy rozhodnutí, ktoré súd musí vydať v zákonom stanovenej lehote. Týmito rozhodnutiami sú platobný rozkaz a neodkladné opatrenie. Platobný rozkaz súd vydá najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia podmienok na jeho vydanie. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti.

Sťažnosti na Prieťahy v Konaní

Ak dochádza k neúmernému predlžovaniu sporu na strane súdu, teda k prieťahom v konaní, je možné sa brániť podaním sťažnosti. Prvým druhom sťažnosti je sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, o ktorej rozhoduje predseda súdu. Sťažnosť musí byť vybavená do 60 pracovných dní a o spôsobe vybavenia sťažnosti je povinný Vás predseda súdu písomne informovať.

V prípade neúspechu so sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach alebo ak nedošlo aj napriek rozhodnutiu predsedu súdu k náprave, možno podať aj sťažnosť na Ústavný súd. V tejto sťažnosti sa môžete domáhať, aby bola súdu uložená povinnosť vo veci konať, prípadne aj žiadať primerané finančné zadosťučinenie.

Opravné Prostriedky

Lehoty na Podanie Opravných Prostriedkov

• Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.
• Odpor sa podáva do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.
• Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
• Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
• Dovolanie generálneho prokurátora podáva generálny prokurátor v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Dôvody na Odvolanie

Odvolanie je možné odôvodniť len nasledovnými vadami konania alebo súdneho rozhodnutia:

• neboli splnené procesné podmienky,
• súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
• rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
• konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
• súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
• súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
• zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
• rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zmeškanie Lehoty a Odpustenie Zmeškania

Zákonné lehoty sú veľmi dôležitou súčasťou súdneho konania a je potrebné ich rešpektovať. Len v prípade, ak strana zmešká 15-dňovú lehotu na odvolanie z ospravedlniteľného dôvodu, súd jej zmeškanie lehoty odpustí. Dôvod zmeškania musí byť zásadného charakteru. Návrh na odpustenie zmeškanej lehoty je potrebné podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

Odpor Proti Platobnému Rozkazu

V prípade, ak bol strane doručený platobný rozkaz, môže do 15 dní od doručenia podať odpor. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. V odôvodnení strana opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu je povinná pripojiť listiny, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súkromná Žaloba v Trestnom Práve Procesnom

Právna Úprava v Zahraničí

Nemecké trestné právo poskytuje možnosť podať okrem verejnej žaloby aj súkromnú žalobu. Kým verejnú žalobu podáva štátny zástupca resp. prokurátor, tak súkromnú žalobu môže podať iba poškodený sám, resp. prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podmienky podania súkromnej žaloby upravuje § 374 - 388 Trestného poriadku. (Strafprozessordnung, StPO).

Prípustnosť Súkromnej Žaloby

Súkromnú žalobu v trestnom konaní možno podať iba v prípade, že na podaní verejnej žaloby nie je verejný záujem a že štátny zástupca resp. prokurátor zastaví trestné stíhanie a odkáže poškodeného na podanie súkromnej žaloby. Poškodený má v tomto prípade iba právo, ale nie povinnosť postupovať týmto spôsobom voči páchateľovi a súdnou cestou trestnoprávne žiadať potrestanie páchateľa trestného činu.

Trestné Činy Umožňujúce Súkromnú Žalobu

Súkromnú žalobu nemožno podať pri ľubovoľných trestných činoch, ale len pri trestných činoch taxatívne určených trestným poriadkom. Podľa § 374 nemeckého trestného poriadku sú nimi taxatívne určené trestné činy:

1. porušovania domovej slobody
2. deliktov týkajúcich sa urážky na cti
3. porušenia intímnej sféry človeka prostredníctvom obrazovej dokumentácie
4. porušenia listového tajomstva
5. ublíženia na zdraví
6. nátlaku a ohrozovania
7. korupcie alebo podplácania v obchodnom styku
8. poškodenia veci
9. trestného činu spáchaného v nepríčetnosti, do ktorej sa páchateľ sám úmyselne alebo z nedbanlivosti uviedol
10. trestný čin podľa § 16 zákona proti nedovolenej súťaži a § 23 zákona na ochranu obchodného tajomstva
11. určité trestné činy voči patentovému zákonu a zákonu o úžitkových vzoroch

Vyššie uvedené trestné činy zahraničná právna úprava označuje ako tzv. súkromnoprávne delikty.

Ďalšie Podmienky pre Podanie Súkromnej Žaloby

Okrem toho že súkromná žaloba je prípustná iba pri vyššie uvedených trestných činoch, musia byť pre jej podanie splnené ďalšie zákonom stanovené podmienky. Týmito podmienkami sú:

1. Súkromná žaloba môže byť podaná iba voči tomu páchateľovi, ktorý v čase spáchania trestného činu dovŕšil vek najmenej 18 rokov
2. Súkromnú žalobu možno podať iba vtedy, ak trestné stíhanie bolo zastavené prokurátorom s odkazom na podanie súkromnej žaloby. Ak bolo trestné stíhanie zastavené z iného dôvodu ako je nedostatok verejného záujmu na podaní verejnej žaloby, nie je podanie súkromnej žaloby prípustné.
3. Pri niektorých súkromnoprávnych deliktoch (ako je napríklad trestný čin porušenia listového tajomstva, ublíženia na zdraví, poškodenia cudzej veci atď.) zákon podmieňuje podanie súkromnej žaloby predchádzajúcim zmierovacím konaním pred rozhodcovským súdom. Až v prípade nevyriešenia veci v zmierovacom konaní možno podať súkromnoprávnu žalobu na súd.

Postup Súdu po Podaní Súkromnej Žaloby

Poškodený podáva súkromnú žalobu na súde 1. stupňa. Za účelom správneho podania žaloby ako i uplatnenia práva nahliadať do spisu sa odporúča poškodenému požiadať o pomoc právneho zástupcu. Po úspešnom podaní súkromnej žaloby postupuje súd podľa príslušných ustanovení trestného poriadku.

V prípade, že bola súkromná žaloba správne podaná, informuje súd obžalovanú osobu o jej podaní. Obžalovanému určí súd primeranú lehotu, v rámci ktorej je povinný zaujať k obžalobe stanovisko. Súd 1. stupňa po zhodnotení stanoviska obžalovaného a obsahu podanej obžaloby rozhodne, či vytýči pojednávanie alebo či žalobu odmietne. V prípade, že súd zaháji vo veci pojednávanie, doručí žalovanému predvolanie na pojednávanie. V prípade, že súd považuje zavinenie páchateľa za minimálne alebo za zanedbateľné, môže súd rozhodnúť o zastavení konania o súkromnej žalobe.

Prevzatie Trestného Stíhania Prokurátorom

Až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej (v konaní o súkromnej žalobe) môže prokurátor prostredníctvom výslovného vyhlásenia o prevzatí trestného stíhania pokračovať už v raz zastavenom trestnom stíhaní. K prevzatiu trestného stíhania môže dôjsť aj prostredníctvom podania opravného prostriedku.

Ak súd konajúci o súkromnej žalobe v ktoromkoľvek štádiu konania zistí skutočnosti odôvodňujúce záver, že v predmetnej veci je daný verejný záujem na podaní verejnej žaloby zo strany prokuratúry, rozsudkom konanie o súkromnej žalobe zastaví. Zistené skutočnosti aj závery oznámi konajúci súd prokuratúre.

Opravné Prostriedky v Konaní o Súkromnej Žalobe

Žalobca v konaní o súkromnej žalobe má k dispozícii tie isté opravné prostriedky aké má k dispozícii prokurátor v trestnom konaní. Dovolanie a návrh na obnovu konania môže žalobca podať iba prostredníctvom právneho zástupcu.

#

tags: #opravne #procesy #žaloba #podmienky