
Zmluva o pôžičke je bežným právnym nástrojom, ktorý umožňuje jednej strane (veriteľovi) prenechať druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze, s tým, že dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V praxi často dochádza k dojednávaniu úrokov z pôžičky, ako aj úrokov z omeškania pre prípad, že dlžník nesplní svoj záväzok včas. Súdna prax v tejto oblasti je rozsiahla a neustále sa vyvíja, pričom sa zameriava na ochranu práv spotrebiteľov a na zabezpečenie spravodlivého vyváženia záujmov oboch zmluvných strán.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) je pri peňažnej pôžičke možné dohodnúť úroky. Úrok predstavuje odplatu za užívanie peňažnej istiny a plní sa v určitom percente za určité obdobie. Výška úrokov závisí od dohody zmluvných strán, avšak táto dohoda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Súdna prax sa zaoberá otázkou doby, na ktorú je možné úroky dohodnúť. Ustanovenie § 658 ods. 1 OZ ani iné ustanovenia Občianskeho zákonníka nestanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Toto ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť; o dobe na ktorú tak možno učiniť mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti dojednať si dobu trvania úročenia.
Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je takáto výška úroku, ktorá predstavuje mieru výšky odplaty, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sa.
Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery, a to za predpokladu, že ide (má ísť) o plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, a že veriteľ pritom zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie dlžníka. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Obč. zák.).
Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občiansko-záväzkového vzťahu nevylučuje, aby si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 OZ).
Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
Dohodnuté úroky je treba odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal so splnením pôžičky do omeškania (porovnaj § 517 ods. 2 OZ). Tieto dva druhy úrokov majú odlišný právny základ a plnia rôzne funkcie. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, zatiaľ čo úroky z omeškania slúžia ako sankcia za nesplnenie záväzku včas.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V prípade spotrebiteľských úverov, ktoré sa riadia zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je spotrebiteľovi poskytovaná zvýšená ochrana. Tento zákon stanovuje prísne požiadavky na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na informačnú povinnosť veriteľa voči spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., ako napríklad:
Ak zmluva neobsahuje všetky predpísané náležitosti, môže to mať za následok jej neplatnosť alebo iné sankcie pre veriteľa.
Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje aj možnosť predčasného splatenia úveru spotrebiteľom. Veriteľ má právo požadovať od spotrebiteľa náhradu preukázateľných nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku predčasného splatenia úveru, avšak táto náhrada je obmedzená zákonom.
Súdna prax v oblasti zmlúv o pôžičke a spotrebiteľských úveroch sa neustále vyvíja a zameriava sa na ochranu práv spotrebiteľov. Súdy posudzujú zmluvné podmienky individuálne a zohľadňujú všetky okolnosti konkrétneho prípadu. V prípade, že súd zistí, že zmluvné podmienky sú pre spotrebiteľa nevýhodné alebo neprimerané, môže rozhodnúť o ich neplatnosti alebo o inej úprave zmluvného vzťahu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V súvislosti s vymáhaním pohľadávok zo zmlúv o pôžičke sa v praxi často využíva exekučná notárska zápisnica. Ide o verejnú listinu, ktorá obsahuje právny záväzok dlžníka a jeho súhlas s vykonateľnosťou zápisnice. Exekučná notárska zápisnica môže slúžiť ako exekučný titul, na základe ktorého je možné viesť exekúciu proti dlžníkovi.
Súdna prax sa zaoberá otázkou prípustnosti exekúcie vedenej na podklade notárskej zápisnice, ktorá obsahuje ako právny záväzok zmluvu o pôžičke uzavretú v ten istý deň ako je spísaná notárska zápisnica. Niektoré súdy zastávajú názor, že takáto notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom a exekúcia musí byť zastavená. Iné súdy sa s týmto názorom nestotožňujú a zdôrazňujú, že v prieskumnej právomoci exekučného súdu je skúmanie výlučne formálnych a materiálnych predpokladov exekučného titulu a nie jeho hmotnoprávneho základu.
Napríklad, Krajský súd v Prešove sa zaoberal prípadom, kde žalobca (veriteľ) žiadal od žalovanej (dlžníčky) zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere. Žalobca uplatnil nárok ku dňu 23.03.2017. Žalovaná namietala, že veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. tým, že jej neposkytol všetky potrebné informácie a neozrejmil spôsob zápočtu úhrad vykonaných žalovanou. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, avšak odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.