
Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jednou z jej súčastí môže byť aj dohoda o práci nadčas. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o práci nadčas, jej náležitosti a zmeny, ktoré priniesla novela Zákonníka práce.
Práca nadčas je definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec jeho ustanoveného týždenného pracovného času. Táto práca podlieha špecifickým pravidlám a podmienkam, ktoré sú upravené Zákonníkom práce. Dňa 01.11.2022 došlo k zásadným zmenám a úprave náležitostí pracovnej zmluvy, vrátane podmienok práce nadčas.
Pracovná zmluva musí obsahovať niekoľko základných náležitostí, ktoré sú upravené v § 43 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Tieto náležitosti zabezpečujú právnu istotu pre obe strany a definujú rámec pracovného vzťahu.
V hlavičke zmluvy sa uvádzajú presné identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca.
Do zmluvy sa dopĺňa deň, kedy zamestnanec začne vykonávať prácu pre zamestnávateľa. Uvedenie začiatku pracovnej zmeny nie je povinné, pretože začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien sa môže meniť na základe rozhodnutia zamestnávateľa. Ak by bol začiatok a koniec pracovného času stanovený v zmluve, jej zmena by podliehala dohode so zamestnancom.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Uvádza sa miesto výkonu práce, ktoré môže byť určené ako názov obce/mesta, sídlo, pracovisko/pracoviská resp. inak určené miesto (§ 43 Zákonníka práce). Zamestnanec môže vykonávať prácu aj z domu (§ 52 Zákonníka práce). Právne predpisy nezakazujú, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli aj na viacerých pracoviskách. Príliš všeobecné miesto ako napr. územie Slovenskej republiky sa neodporúča, pokiaľ sa nejedná o vodiča a podobné pracovné pozície, ktorým takéto všeobecné miesto výkonu práce vyplýva priamo z pracovnej náplne (preprava po celom území Slovenskej republiky a pod.).
Do zmluvy sa dopĺňa názov pracovnej pozície a stupeň náročnosti práce. Zákonník práce nám v prílohe č. 1 definuje 6 stupňov náročnosti práce. Zamestnávateľ na základe prílohy č. 1 k Zákonníku práce zaradí zamestnanca podľa jeho pracovnej náplne do príslušného stupňa náročnosti. Napr. podľa Prílohy č. 1 by sme pozíciu operátor na výrobnej linke mohli zaradiť do druhého stupňa náročnosti, keďže podľa prílohy č. 1 písm.
Dĺžka skúšobnej doby môže byť najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov (§ 45 Zákonníka práce). Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne t.j. musí byť uvedená v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Pokiaľ je skúšobná doba uvedená v pracovnej zmluve, zamestnávateľ môže v tejto dobe skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
Pracovný pomer môže byť uzavretý na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Pokiaľ sa uzatvára na dobu určitú, tak môže byť uzavretý najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát (§ 48 Zákonník práce). Doba určitá môže byť stanovená konkrétnym dátumom alebo určitou skutočnosťou napr.
Uvádza sa údaj o dĺžke týždenného pracovného času a jeho rozvrhnutie. Ak ide o zdravotníckeho zamestnanca, tak priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade ak s takým rozsahom pracovného času súhlasí - v takomto prípade jeho priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín (§ 85a Zákonník práce). Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Pre nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas platí, že ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas (§ 87 Zákonník práce). Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pracovná zmluva obsahuje povinnosti zamestnanca, ktoré môže zamestnávateľ rozšíriť alebo zúžiť; môže tak však urobiť v súlade so Zákonníkom práce. Napr. Článok III. Príkladom povinností zamestnanca je vykonávať pridelenú prácu podľa pokynov zamestnávateľa osobne, v určenom pracovnom čase a odborne, podľa svojich najlepších schopností a vedomostí, dodržiavať pracovnú disciplínu a ustanovenia všeobecne záväzných a vnútorných organizačných predpisov zamestnávateľa vzťahujúcich sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa tejto pracovnej zmluvy, zaplatiť mu za vykonanú prácu dohodnutú mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh zamestnanca a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi a touto pracovnou zmluvou.
Do zmluvy sa dopĺňa výška mzdy, na ktorú má zamestnanec právny nárok a spôsob výplaty mzdy. Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak (§ 130 Zákonník práce).
Článok stanovuje spôsob nadobudnutia práva zamestnávateľa k výsledkom práce zamestnanca podľa Autorského zákona. Ak predmetom práce zamestnanca nie je vytvorenie autorského diela, celý tento článok môže byť zo zmluvy odstránený.
Článok stanovuje povinnosť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej práce pre zamestnávateľa. Predmetný článok nie je obligatórnou (povinnou) náležitosťou pracovnej zmluvy t.j.
Článok stanovuje informácie o dovolenke. Základná výmera dovolenky zamestnanca je najmenej štyri týždne. Ak zamestnanec do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, alebo ak sa zamestnanec trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky najmenej päť týždňov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Článok obsahuje informácie o možnostiach skončenia pracovného pomeru, tak ako to stanovila novela Zákonníka práce, účinná od 01.11.2022. Zamestnávateľ môže uviesť čo považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tu je však potrebné uviesť, že v prípade súdneho sporu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je súd viazaný definíciou zamestnávateľa o tom, čo považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dovolací súd zdôraznil, že hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje 1/ osoba zamestnanca, 2/ funkcia, ktorú vykonáva (resp. jeho pracovné zaradenie), 3/ jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4/ spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, 5/ situácia, v ktorej k porušeniu došlo, 6/ dôsledky pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť: písomnou dohodou, písomnou výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, skončením v skúšobnej dobe. V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Článok obsahuje informácie o rozsahu a náhrade škody, ktorá môže vzniknúť zavinením zamestnanca.
Článok konštatuje, že podpisom zmluvy zamestnanec vyhlasuje, že sa oboznámil s dokumentmi, ktoré sú v článku uvedené. Táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce - pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (§ 47 Zákonník práce). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ má v súvislosti s predpismi pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, najmä so zákonom č. 124/2006 Z. z. o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, požiarnymi predpismi, najmä so zákonom č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a súvisiacimi právnymi predpismi ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z týchto osobitných právnych predpisov (napr. určite bezpečný pracovný postup, vykonať analýzu rizík a pod). Ich nedodržanie môže spôsobiť aj trestnoprávnu zodpovednosť vedúcich zamestnancov alebo štatutárnych zástupcov zamestnávateľa napr. pri vzniku pracovného úrazu. Novela Zákonníka práce účinná od 01.11.2022 stanovila aj povinnosť oboznámiť zamestnanca o odbornej príprave, pokiaľ ju zamestnávateľ poskytuje.
Článok obsahuje informácie o tom ako zamestnávateľ spracúva osobné údaje zamestnanca v zmysle nariadenia GDPR a zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov. Konkrétne znenie článku závisí od analýzy spracúvania osobných údajov u zamestnávateľa. Zamestnávateľ postupuje pri spracúvaní osobných údajov v súlade s Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES - všeobecného nariadenia o ochrane údajov (ďalej len „GDPR“) a v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Článok obsahuje informácie o konkurenčnej doložke t.j. že zamestnanec nemôže bez súhlasu zamestnávateľa vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. V takom prípade musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac (§ 83a Zákonník práce).
Prácou nadčas podľa § 97 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Napr. pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín a za predpokladu, že zamestnanec tento určený fond týždenného pracovného času odpracuje, akákoľvek práca vykonávaná na príkaz alebo po dohode so zamestnávateľom nad rozsah 40 hodín sa považuje za prácu nadčas. Zamestnanec teda napr. odpracuje každý deň od pondelka do piatka 8 hodín čistého pracovného času (mimo prestávok v práci na odpočinok a jedenie) od 7,00 do 15,30 hod. a v piatok mu zamestnávateľ prikáže výkon práce nadčas v rozsahu 2 hodín. Zamestnanec odpracuje v piatok celkovo 10 hodín.
Prácu nadčas zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť, ak sú splnené podmienky ustanovené Zákonníkom práce, t. j. dohodou so zamestnancom o prípadnom zvýšení zákonného limitu nadčasovej práce ročne. Výkon práce zamestnanca mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad rozsah ustanoveného týždenného pracovného času, ktorá nebola zamestnávateľom nariadená, resp. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom na výkone práce nadčas nad rozsah 150 hodín ročne o ďalších 250 hodín. Takáto dohoda môže byť samostatná, resp. môže byť priamo dohodnutá ako dodatok k pracovnej zmluve. Zákonník práce nepredpisuje formu tejto dohody, teda môže byť uzatvorená písomne, ale aj ústne.
Dohoda o vykonávaní práce nadčas (ďalej len „Dohoda“) uzavretá v zmysle § 97 zákona č. 311/2001 Z. z. Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa xx.xx.xxxx v rámci druhu práce ako ……………………………….. (uvedie sa druh práce, ktorý u zamestnávateľa vykonáva na základe pracovnej zmluvy). Predmetom tejto Dohody je dojednanie zmluvných strán o vykonaní nadčasovej práce zamestnancom v zamestnávateľom stanovené dni a čase. Nadčasovú prácu na účely tejto Dohody definujú zmluvné strany v súlade s § 97 ods. Podľa § 97 ods. 10 Zákonníka práce podpisom tejto Dohody zamestnanec súhlasí s výkonom práce nadčas nad zákonný ročný limit v rozsahu ďalších 250 hodín v kalendárnom roku, t. j. Zamestnancovi prislúcha za prácu nadčas plat upravený v zmysle § 121 Zákonníka práce/§ 19 zákona č. 553/2003 Z. z.
Zamestnávateľ môže vydať internú smernicu o práci nadčas, ktorá upravuje podrobnosti týkajúce sa organizácie a vykonávania práce nadčas. Táto smernica by mala obsahovať:
Mzda za prácu nadčas je upravená v § 121 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda zvýšená o mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Ak ide o prácu nadčas vykonávanú v dňoch pracovného pokoja, mzdové zvýhodnenie je najmenej 50 % priemerného zárobku. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že za hodiny práce nadčas bude zamestnancovi poskytnuté náhradné voľno.