Zmluva o prevode obchodného podielu: Dátum, podpis a overenie

V tomto článku sa zameriame na problematiku zmluvy o prevode obchodného podielu, konkrétne na dátum, podpis a overenie. Detailne rozoberieme požiadavky na overenie podpisov na zmluve o prevode obchodného podielu a zmluve o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu.

Úvod do problematiky

Nedávno sa jeden kolega spýtal, či musia byť podpisy zmluvných strán na zmluve o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu úradne overené, vzhľadom na to, že samotná zmluva o prevode obchodného podielu podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka (ObchZ) musí obsahovať úradne overené podpisy strán. Po krátkom uvažovaní som intuitívne odpovedal, že podľa mňa na takejto zmluve o budúcej zmluve nemusia byť úradne overené podpisy strán, lebo overenie podpisov je osobitnou náležitosťou samotnej prevodnej zmluvy. A keďže zmluvou budúcej zmluvy nedochádza k prevodu, ale vzniká ňou iba záväzok na budúci prevod, na vznik takéhoto záväzku zákon úradne overené podpisy nevyžaduje. Kolega s týmto názorom súhlasil. Táto otázka ma však zaujala a rozhodol som sa ju podrobnejšie zanalyzovať.

Analýza zmluvy o prevode obchodného podielu

Pre vyriešenie tejto otázky je potrebné najprv zamerať pozornosť na samotnú zmluvu o prevode obchodného podielu a zodpovedať podotázku: Spôsobuje absencia overenia podpisov na prevodnej zmluve jej neplatnosť? Ak by totiž takáto absencia nespôsobovala neplatnosť prevodnej zmluvy, bolo by jasné, že ani predzmluva nemusí obsahovať overené podpisy strán.

Podľa § 115 ods. 4 ObchZ, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy zmluvných strán na nej musia byť úradne overené. Overenie podpisov strán je teda osobitnou formálnou náležitosťou tejto zmluvy. Zároveň, podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ObčZ) platí, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú stanovuje zákon, je absolútne neplatný.

Jazykový výklad a jeho obmedzenia

Jazykový výklad tohto ustanovenia hádže absenciu akejkoľvek zákonnej formálnej náležitosti právneho úkonu do jedného vreca a takúto vadu sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Ak by sme teda aplikovali na našu podotázku výlučne jazykový výklad uvedených ustanovení, dospeli by sme k záveru, že zmluva o prevode obchodného podielu, na ktorej nie sú overené podpisy strán, je absolútne neplatná.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Jazykový výklad právneho predpisu je však len prvotným priblížením k pochopeniu obsahu a zmyslu právnej normy vyjadrenej v texte právneho predpisu. Sám na objasnenie zmyslu právnej normy nestačí. Znenie § 40 ods. 1 ObčZ totiž významne zasahuje do zásady autonómie vôle strán. Jedným z prejavov tejto autonómie je, že osoba môže prejaviť svoju vôľu v akejkoľvek forme. Stanovenie zákonom požadovanej formy právneho úkonu a najmä odňatie účinkov právnemu úkonu, ktorý nespĺňa stanovenú formu, je závažným zásahom do slobody vôle. Takýto zásah sa musí opierať o legitímny účel.

Teleologický výklad a funkcie formy právneho úkonu

Aj pri výklade § 40 ods. 1 ObčZ preto platí záver Ústavného súdu ČR, podľa ktorého: „Záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom (…), sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia. Nemožno si vystačiť iba s gramatickým výkladom. Významnú úlohu tu hrá predovšetkým výklad teleologický. Je preto nutné vždy sa pýtať na účel zákonného príkazu či zákazu.“ Z citovaného vyplýva, že aj pri posudzovaní následkov porušenia zákonnej formy právneho úkonu musíme skúmať, či účel tejto zákonnej formy vyžaduje, aby jej nedodržanie bolo sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.

Možno teda zhrnúť, že absencia zákonnej formy právneho úkonu spôsobuje neplatnosť úkonu iba vtedy, ak to vyžaduje účel ustanovenia, ktoré túto formu predpisuje.

Právna literatúra v nám príbuzných zahraničných právnych poriadkoch rozlišuje niekoľko účelov (funkcií), ktoré môžu plniť ustanovenia predpisujúce zákonnú formu právneho úkonu.

Funkcie formy relevantné pre overenie podpisu podľa § 115 ods. 4 ObchZ

1. Varujúca funkcia: Ochraňuje konajúcu osobu pred unáhleným alebo neuváženým vykonaním významných právnych úkonov. Neplatnosti právneho úkonu pre nedodržanie tejto formy sa môže domáhať iba táto chránená osoba. Z toho vyplýva, že nedodržanie formy právneho úkonu, ktorá má varujúcu funkciu, spôsobuje relatívnu neplatnosť tohto úkonu.
2. Dôkazná funkcia: Slúži na to, aby boli jasné a preukázateľné vznik a obsah právneho úkonu. Nedodržanie formy s touto funkciou nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ak vznik a obsah právneho úkonu možno dokázať iným spôsobom.
3. Zabezpečovacia funkcia: Slúži na zaistenie bezpečnosti právneho styku, a to v záujme tretích osôb alebo vo verejnom záujme. Nedodržanie tejto formy je porušením verejného záujmu, čo spôsobuje, že následkom je absolútna neplatnosť právneho úkonu.

Funkcie formy irelevantné pre overenie podpisu podľa § 115 ods. 4 ObchZ

1. Poučovacia funkcia: Slúži na to, aby tretia odborne spôsobilá osoba poučila účastníkov o povinnom obsahu a právnych následkoch tohto úkonu.
2. Informačná funkcia: Slúži na to, aby bol spotrebiteľ riadne informovaný o právach a povinnostiach, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy.
3. Kontrolná funkcia: Slúži na to, aby orgány verejnej moci mohli účinne vykonávať dohľad nad obsahom dojednaní medzi zmluvnými stranami.

Ustanovenie, ktoré predpisuje osobitnú formu právneho úkonu, môže plniť jednu alebo viac funkcií.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Analýza funkcií overenia podpisov strán na zmluve o prevode obchodného podielu

Je potrebné rozobrať, ktorú/é z funkcií plní forma overenia podpisov strán na zmluve o prevode obchodného podielu. Budem sa venovať iba prvým trom funkciám, keďže štvrtá až šiesta funkcia v tomto prípade zjavne neprichádzajú do úvahy.

Má overenie podpisov varujúcu funkciu?

Nie. Overenie podpisu pred notárom nevaruje stranu pred obsahom a následkami právneho úkonu. Notár totiž overuje iba identitu podpisujúceho; vôbec nerieši obsah a následky právneho úkonu. Zároveň, ak by overenie podpisu malo mať túto funkciu, nemohla by byť táto forma splnená vidimáciou (uznaním podpisu za svoj pred notárom). Vidimáciu totiž strany bežne vnímajú ako „formalitu” výlučne s cieľom splniť zákonné náležitosti; pri vidimácii sa strany už nezamýšľajú nad obsahom a následkami zmluvy (vtedy už zmluvu predsa podpísali). Varujúcu funkciu v našom prípade plní písomná forma, kedy sa strany pri vytváraní obsahu zmluvy zamýšľajú nad zmyslom konkrétnych ustanovení a ich následkami.

Má overenie podpisov dôkaznú funkciu?

Áno. Overenie podpisu môže slúžiť v súdnom spore na preukázanie faktu, že zmluvu skutočne podpísala osoba, ktorá je v zmluve označená ako zmluvná strana. Ako som už uviedol vyššie, porušenie formy s dôkaznou funkciou nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

Má overenie podpisov zabezpečovaciu funkciu?

Áno. Prevody obchodných podielov s. r. o. sú významné právne úkony. Overenie podpisov na zmluve chráni:

1. Samotnú s.r.o.: Zabezpečuje totiž, a) aby sa jej spoločníkom nestal podvodník, ktorý sa vydáva za inú osobu a b) aby jej orgány mali istotu, kto je jej spoločníkom (a koho rozhodnutiami sa majú riadiť).
2. Iné tretie osoby: Prostredníctvom prevodov obchodných podielov sa menia vlastníci veľkej skupiny podnikateľov (najrozšírenejšej formy obchodných spoločností) v SR. Tieto prevody sú natoľko významné, že štát ich eviduje v obchodnom registri. Evidencia spoločníkov s. r. o. v obchodnom registri slúži na to, aby tretie osoby vedeli, kto vlastní s.r.o., s ktorou majú alebo plánujú mať právne vzťahy. Aby boli tieto tretie osoby chránené, je nevyhnutné, aby údaje o spoločníkoch s.r.o. v obchodnom registri boli pravdivé. A práve na zabezpečenie tejto pravdivosti údajov slúži úradné overenie podpisov zmluvných strán na zmluve o prevode obchodného podielu.

Názor, že overenie podpisov na zmluve o prevode obchodného podielu má aj zabezpečovaciu funkciu, potvrdzuje aj judikatúra NS ČR. Napríklad v uznesení, sp. zn. 29 Odo 894/2006, NS ČR uviedol, že účelom tohto overenia je „zvýšení právní jistoty nabyvatele obchodního podílu, společnosti ale i třetích osob o tom, že smlouvu uzavírá osoba, která je (podle společenské smlouvy či právní skutečnosti, kterou došlo ke změně společníka a podle zápisu v obchodním rejstříku) majitelem obchodního podílu.“

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

S citovaným uznesením NS ČR sčasti súhlasím a sčasti nie. Súhlasím, že účelom overenia podpisu je zvýšenie právnej istoty s.r.o. a tretích osôb. Nesúhlasím, že účelom je aj zvýšenie právnej istoty nadobúdateľa obchodného podielu (alebo lepšie povedané samotných zmluvných strán). Nespochybňujem, že overenie podpisov na zmluve o prevode obchodného podielu chráni aj samotné zmluvné strany. Podľa mňa však ochrana zmluvných strán nie je účelom zabezpečovacej funkcie formy právneho úkonu-ide len o „vedľajší benefit“ tejto funkcie.

Nič to však nemení na závere, že overenie podpisov na zmluve o prevode obchodného podielu má zabezpečovaciu funkciu (chráni totiž s.r.o. a tretie osoby). Z toho vyplýva, že absencia tohto overenia spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Tento záver potvrdzuje česká rozhodovacia prax. Napríklad Vrchný súd v Prahe vo svojom uznesení, sp. zn. 7 Cmo 31/2017, vyslovil, že „úřední ověření podpisů na smlouvě o převodu podílu je jednou z podmínek její platnosti.“

Analýza zmluvy o budúcej zmluve

Zostáva posúdiť, či aj zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať overené podpisy zmluvných strán. Inými slovami, aký je následok toho, ak podpisy na predzmluve nie sú overené? Rovnako ako v prípade hlavnej zmluvy, aj v prípade predzmluvy musíme skúmať, aký účel plní overenie podpisov strán na nej.

Pri podotázkach, či overenie podpisov na predzmluve (ne)má dôkaznú a varujúcu funkciu, platia rovnaké závery ako pri hlavnej zmluvy. To znamená, že overenie podpisov na predzmluve:

1. Nemá varujúcu funkciu: a to z rovnakých dôvodov ako pri hlavnej zmluve. Iba stručne zopakujem, že overenie podpisu nevaruje stranu pred obsahom a následkami predzmluvy.
2. Má dôkaznú funkciu: ale absencia formy s touto funkciou nespôsobuje neplatnosť zmluvy.

To znamená, že odpoveď na otázku, či zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu (ne)musí obsahovať úradne overené podpisy strán, závisí od odpovede na otázku, či overenie podpisov na tejto zmluve (ne)plní zabezpečovaciu funkciu.

Zabezpečovacia funkcia pri zmluve o budúcej zmluve

Odpoveď na túto otázku zistíme tak, že posúdime, či je takéto overenie podpisov nevyhnutné na zabezpečenie ochrany záujmov tretích osôb (vrátane spoločnosti, o ktorej obchodný podiel ide), prípadne verejného záujmu.

Podľa mňa overenie podpisov na predzmluve nechráni tretie osoby. Zopakujem, že jediným účelom notárskeho overenia podpisu je overiť identitu podpisujúceho (inými slovami zaistiť, aby podpis na právnom úkone naozaj patril osobe, ktorá právny robí). Uzavretie predzmluvy (a teda ani overenie identity strán na nej) sa však spoločnosti, o ktorej obchodný podiel ide a ani tretích osôb vôbec nedotýka. Z toho vyplýva, že tieto osoby nemusia byť chránené pred prípadným falšovaním podpisu na predzmluve-takéto falšovanie by nemalo na ich právne postavenie žiadny vplyv. Ich právne postavenie je dostatočne chránené tým, že strany musia overiť svoje podpisy na hlavnej zmluve.

Rovnako podľa mňa neexistuje žiadny iný verejný záujem, ktorý by vyžadoval, aby zmluvné strany overili svoje podpisy už na predzmluve. Verejný záujem, aby v obchodnom registri boli evidovaní skutoční majitelia obchodných podielov, je zabezpečený overením podpisov strán na hlavnej zmluve (až hlavná zmluva je totiž podkladom na zápis prevodu obchodného podielu do obchodného registra).

Zároveň, ochrana zmluvných strán nie je dostatočným dôvodom na to, aby ich podpisy na predzmluve museli byť overené. V tomto prípade platí to isté, čo som napísal pri hlavnej zmluve-neexistuje rozumný dôvod, prečo by strany práve tejto predzmluvy mali byť chránené viac než strany iných predzmlúv, ktoré nevyžadujú overenie podpisov strán (napríklad spotrebiteľské alebo pracovnoprávne predzmluvy, pri ktorých navyše-na rozdiel od predzmluvy o prevode obchodného podielu-existuje verejný záujem na ochrane jednej zo strán).

Osvedčenie podpisu: Legalizácia a overovanie

Osvedčenie podpisu znamená overenie, že ide o podpis konkrétnej osoby, spravidla identifikovanej podľa občianskeho preukazu. Osvedčenie podpisu vykonávajú notári, obecné a mestské úrady. Osvedčenie podpisu je spoplatnené.

Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3 zákona o notároch.

Pri osvedčovaní sa vyžaduje:

1. Osobné preukázanie totožnosti osobou, ktorej podpis sa osvedčuje.
2. Vlastnoručný podpis na listinu i do osvedčovacej knihy.

Príslušný orgán neskúma obsah listiny, ale iba totožnosť fyzickej osoby, ktorej podpis sa má na listine overiť. V oboch prípadoch je za účelom osvedčenia pravosti podpisu žiadateľa potrebný ďalší úkon, a to jeho vlastnoručný podpis do osvedčovacej knihy, na základe ktorého matrika alebo notár osvedčí pravosť podpisu na listine formou tzv. osvedčovacej doložky. Tá musí obsahovať viaceré zákonné náležitosti ako je napríklad meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a trvalé bydlisko osoby, miesto a dátum osvedčenia, poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané a ďalšie.

Špecifické prípady a otázky

Darovacia zmluva

Pri darovacej zmluve, ktorou sa prevádza byt, musí byť podpis darcu ako prevodcu úradne overený. Obdarovaná dcéra nemusí byť fyzicky prítomná na Slovensku pri podpise zmluvy, ale môže zmluvu podpísať aj v zahraničí v potrebonom počte rovnopisov a následne ju poslať napr. poštou Vám na Slovensko, kde ju podpíšete Vy, pričom svoj podpis na zmluve úradne overíte.

Ak chcete overiť podpisy na darovacej zmluve, musia byť prítomní všetci, ktorých podpis sa overuje. Každý podpis sa totiž overuje osobne, takže každý účastník musí byť pri overovaní prítomný.

Zmluva o prevode nehnuteľností

Podľa § 42 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon): „Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, Železnice Slovenskej republiky alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.“

Osvedčenie podpisu v zahraničí

Áno, podpis na dokumente, ktorý má byť použitý na úradne účely na území Slovenskej republiky potrebných pre kataster nehnuteľností je potrebné overiť v zahraničí buď na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky (na veľvyslanectve v Prahe), na konzuláte Slovenskej republiky alebo na úrade, ktorý je na to oprávnený a je uvedený v prílohe medzinárodného Haagskeho dohovoru zverejnený v zbierke zákonov pod č. 213/2002 Z.z., pričom tento subjekt musí pripojiť k dokumentu tzv. „apostil“.

Platnosť overeného podpisu

Podľa ust. § 47 Občianskeho zákonníka návrh na vklad je potrebné podať v lehote do 3 rokov. Ak nebol podaný návrh na vklad do troch rokov, potom zo zákona platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

tags: #zmluva #o #prevode #podpis #dátum #overenie