Zmluva o reklame: Vzor pre fyzickú osobu

Reklama, reprezentácia a sponzoring sú činnosti, ktoré sú z obsahového hľadiska úzko prepojené. Hranica medzi reklamou a reprezentáciou môže byť nejasná, pričom ich obsah je často podobný, no daňové dopady sa môžu výrazne líšiť. Tento článok sa zameriava na zmluvu o reklame, najmä z pohľadu fyzickej osoby, a objasňuje dôležité aspekty súvisiace s reklamou, reprezentáciou a sponzoringom, s prihliadnutím na platnú legislatívu.

Reklama, reprezentácia a sponzoring - úvod do problematiky

Reklama sa dá chápať ako platená forma neosobnej masovej komunikácie. Pri definovaní pojmu reklama je možné vychádzať zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon reklamu vymedzuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Za produkt sa považuje tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Na účely televízneho a rozhlasového vysielania vymedzuje reklamu ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

Pojem sponzorstvo je v praxi veľmi používaný, no slovenský právny poriadok ho osobitne upravuje len v § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Podľa všeobecnej encyklopédie je sponzor ten, kto poskytuje sponzorovanému peniaze alebo vecné prostriedky, pričom sponzorované môžu byť osoby, skupiny ľudí, inštitúcie a spoločenské akcie v športovej, kultúrnej, umeleckej, výskumnej, zdravotníckej a v inej spoločenskej oblasti. Sponzor za to dostáva vopred určené (dohodnuté) protihodnoty, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú dosiahnutie jeho marketingových cieľov.

Pojem reprezentácia nie je špecificky definovaný. Pod týmto pojmom možno rozumieť činnosť zameranú na účel budovania dobrého mena spoločnosti, značky alebo zlepšenia imidžu firmy a pod.

Náklady na reklamu a ich daňová uznateľnosť

Reklama, vykonávaná priamo alebo prostredníctvom reklamných agentúr či neziskových organizácií na základe reklamných zmlúv, je činnosť vykonávaná za odplatu. Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

V súvislosti s daňovým posudzovaním výdavkov na reklamu je potrebné poznamenať, že zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2004 výraznou mierou upravil oblasť reklamy. Daňový predpis platný do konca roka 2003 (zákon č. 366/1999 Z. z.) okrem obsahovej náplne reklamy (reklamovanie tovarov, služieb a iných výkonov daňovníka) presne určoval aj formy reklamy, teda spôsob, akým sa reklama má dostávať k spotrebiteľovi, aby náklady na ňu vynaložené boli uznané ako daňový výdavok. Navyše, výdavky na reklamu bolo potrebné rozlišovať na výdavky na tzv. základnú reklamu a výdavky na tzv. doplnkovú reklamu.

Od roku 2004 sa v zákone o dani z príjmov zmenil jednak rozsah, ale aj podmienky pre posudzovanie nákladov na reklamu. Rozšírila sa obsahová náplň reklamy, a to v nadväznosti na zákon o reklame, pričom formu reklamy zákon o dani z príjmov nevymedzuje. Náklady na reklamu sa prestali deliť na výdavky daňovo uznávané v plnej výške a na výdavky, ktoré bolo možné odpočítať od vyčísleného základu dane príslušným spôsobom. Teraz je rozhodujúce, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.

Za daňový výdavok sa teda považuje každý výdavok, ktorý spĺňa podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. e) definuje, ktoré výdavky na reklamu nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov.

Čo sa považuje za reklamu?

Reklamou treba rozumieť prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Patrí sem aj označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Zákon o reklame priamo vymedzuje reklamu, ktorá je zo zákona zakázaná (napr. reklama tabakových výrobkov a pod.).

Do daňových výdavkov možno zahrnúť napríklad:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• vystavovanie exponátov, účasť na výstavách a veľtrhoch,
• reklamné predmety, pokiaľ ich obstarávacia cena nepresiahne sumu 17 € za jeden kus,
• nosiče reklamných nápisov, ktorých vstupná cena prevyšuje hranicu 1 700 € a sú odpisovaným hmotným majetkom.

Príklady z praxe

Príklad 1: Spoločnosť uzatvorila zmluvu o reklame s miestnym športovým klubom na sumu 35 000 €. Športový klub sa v zmluve zaviazal, že počas sezóny 2014 - 2015 umiestni v športovej hale reklamný nápis prezentujúci činnosť spoločnosti a na tričkách hráčov umiestni obchodné meno firmy. V súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov sú náklady na reklamu daňovo uznateľné.

Príklad 2: Daňovník organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania. Výhercom boli odovzdané ceny v celkovej sume 20 000 €. Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovo uznateľné.

Príklad 3: Pán Novák podniká v oprave domácich spotrebičov a vedie daňovú evidenciu. Rozhodol sa osloviť verejnosť formou reklamných letákov. Aj keď v letáku boli chyby a ohlas nebol veľký, môže pán Novák uplatniť ako daňový výdavok sumu vyplatenú za tlač letákov (350 €), rovnako odmenu vyplatenú synovi (80 €).

Príklad 4: Výrobca nealkoholických nápojov zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania predajcovi do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v 2. odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenia nie sú priamo používané výrobcom, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie, pritom túto úlohu plnia aj u predajcu. Preto sú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovo uznateľné.

Príklad 5: Spoločnosť poskytla športovému klubu pre jeho potreby bezodplatne nový automobil, ktorý bude označený obchodným menom spoločnosti a ďalšími údajmi o firme, so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov, a to na základe písomnej zmluvy. V danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov, pre uplatnenie ktorého je základnou podmienkou, aby majetok nevyužívaný daňovníkom priamo slúžil jednak na zabezpečenie jeho zdaniteľných príjmov, ale súčasne aj na zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorému bol poskytnutý, keďže športový klub využíva automobil na činnosti, z ktorých príjmy sú síce predmetom dane (§ 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov), pretože nimi možno dosiahnuť zisk alebo sa nimi zisk dosahuje, avšak tieto príjmy sú oslobodené od dane, t. j. nie sú zahrnuté do základu dane.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Reklama v rozpore so zákonom

V prípade, že bude reklama realizovaná v rozpore so zákonom o reklame, najmä pôjde o nedodržanie všeobecných podmienok na reklamu, prípadne pôjde o zakázanú reklamu, výdavky na reklamu nebude možné podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov.

Účtovanie nákladov na reklamu

Do základu dane sa náklady na reklamu zahŕňajú v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. tak, ako sa o nich účtuje. Podľa § 56 ods. 3 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa výdavky na reklamu účtujú ako prevádzková réžia. Ak ide o služby, ktoré sú vopred platené, napríklad nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, tieto náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, t. j. do obdobia, kedy sa služba reálne poskytuje.

Príklad: Spoločnosť si v roku 2014 objednala v reklamnej agentúre spracovanie reklamného spotu na svoje výrobky a na svoju obchodnú značku. Fakturovaná cena spotu je 25 000 € bez DPH. Spoločnosť predpokladá, že reklamný spot bude v RTVS a v súkromných televíziách vysielaný s prestávkami približne tri roky. Podľa § 37 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa náklady na školenia a semináre, marketingové a podobné štúdie, prieskum trhu, poradenstvo, odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, ako sú napríklad ISO normy, prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, na rozšírenie výroby, ako aj ostatné náklady podobného charakteru sa neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť. To znamená, že spoločnosť o reklamnom spote neúčtuje ako o dlhodobom nehmotnom majetku, ale ako o náklade na hospodársku činnosť (účet 518 - Ostatné služby).

Ďalšie príklady účtovania:

• Spoločnosť sa zaoberá stavebnou výrobou a jej účtovným obdobím je kalendárny rok. Prezentuje seba a svoju produktovú ponuku formou webových stránok na internete. S prevádzkovateľom stránok sa dohodla na päťmesačnej reklame (tzv. banner) od 25. 9. do 2. 2. Nasledujúceho roka. Ďalej firma využila ponuku reklamnej agentúry a na jeden rok od októbra 2014 do septembra 2015 si prenajala plochu na bilborde v okolí rušnej cesty. Celková čiastka 2 640 € (t. j. 220 € mesačne) bola uhradená 20. 9. V miestnom denníku si v decembri 2014 objednala tlačenú reklamu, ktorá vyjde v prvom januárovom vydaní 2015. Faktúra za túto reklamnú službu vo výške 250 € je ale splatná už 20. 12.

Výdavky na reprezentáciu a ich daňová neuznateľnosť

Podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami.

Príklad: Daňovník obstaral pre svojich zamestnancov i pre návštevníkov vo svojom objekte nápojový automat. Náplň automatu je obstarávaná na náklady daňovníka. Zamestnanci majú právo na bezplatný odber nápojov s použitím karty, ktorá sa mesačne nabíja na určitú peňažnú čiastku. Po vyčerpaní kapacity karty si zamestnanci odber nápojov hradia. Návštevám je zapožičiavaná karta pri vstupe do objektu. Daňovník uplatňuje náklady na náplň automatu i náklady na obstaranie pohárov v plnom rozsahu do daňových výdavkov. Daňovo uplatňuje aj odpisy nápojového automatu. Náklady vynaložené na obstaranie náplne nápojového automatu a na nákup pohárov možno uplatniť do daňových výdavkov len do výšky úhrady zamestnancov za odobrané nápoje. Iný postup sa uplatní pri nákupe zariadení a prístrojov slúžiacich na poskytovanie občerstvenia. V súvislosti so zabezpečením možnosti zamestnancom občerstviť sa na pracovisku dochádza k obstaraniu napr. kávovarov, varných kanvíc, varičov, prístrojov na výrobu sódovky, nápojových automatov.

Výdavkami na reprezentáciu je aj časť nákladov, ktoré sú vynaložené v súvislosti s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov, za účasti obchodných partnerov a ďalších hostí. Vo všeobecnosti je možné považovať takéto náklady za daňové výdavky, avšak nie v úhrne nákladov vynaložených na akciu ako celok. V štruktúre jednotlivých reklamných aktivít, napr. konferencií, je potrebné rozlišovať náklady na reprezentáciu (napr. osobné spotreby účastníkov) a náklady, ktoré možno považovať za daňovo uznateľné.

Príklad: Firma zaoberajúca sa výrobou automobilov zorganizovala konferenciu spojenú s prezentáciou firmy a jej výrobkov. Akcie sa zúčastnili manažéri distribútorov áut a významní novinári, pričom za celú akciu vznikli firme výdavky vo výške 100 000 €. V štruktúre jednotlivých nákladov fakturovaných firmou, ktorá bola poverená zabezpečením celej akcie, je nutné posúdiť a vylúčiť tie náklady, ktoré majú charakter osobnej spotreby a charakter výdavkov na reprezentáciu.

Reklamné predmety ako výnimka

Výdavkami na reprezentáciu sú aj reklamné predmety, ktoré na rozdiel od ostatných výdavkov na tento účel možno uplatniť do daňových výdavkov, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Musí ísť o predmety, ktorých hodnota nemôže presiahnuť 17 € za jeden kus. Do hodnoty reklamného predmetu je potrebné započítať aj súvisiace náklady, napr. náklady na označenie predmetu.

Príklad 1: Spoločnosť kúpila dáždniky, ktoré dala označiť ochrannou známkou. Hodnota jedného dáždnika vrátane nákladov na označenie je 16,20 €. Na uvedený účel vynaložila 1 620 €. Pretože ide o reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, sú tieto výdavky daňovo uznateľné.

Príklad 2: Spoločnosť kúpila 300 fliaš odrodového vína, ktoré používa ako reklamné predmety. Hodnota jednej fľaše je 14,80 €, drevený obal, do ktorého je fľaša vložená, je v cene 2,10 € za jeden kus. Na uvedený účel vynaložila spoločnosť 5 030 €. Keďže suma jednej fľaše vrátane obalu nepresiahla stanovený limit 17 €, je táto suma v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov daňovo uznateľná.

Reklamnými predmetmi podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú darčekové reklamné poukážky. Reklamné poukážky nemožno považovať za predmet, pretože nemajú úžitkovú hodnotu. Poskytnutím reklamnej poukážky daňovník nevykonáva reklamu svojej činnosti, ale v zásade dáva k dispozícii určité finančné prostriedky na nákup služieb alebo tovaru.

Sponzorský príspevok a jeho daňové aspekty

V praxi sa často stotožňuje sponzorstvo s darcovstvom. Zásadný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo za dar jeho darca nečaká žiadne protiplnenie, u sponzorského príspevku požaduje jeho poskytovateľ určitú protislužbu v tom, že príjemca bude tomuto poskytovateľovi zabezpečovať činnosť smerujúcu k naplneniu marketingových cieľov formou reklamy. Príjemcami týchto príspevkov sú väčšinou organizácie, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi.

Vychádzajúc z úpravy výdavkov na reklamu v zákone o dani z príjmov možno konštatovať, že sponzorský príspevok na strane poskytovateľa je daňovo uznaným výdavkom (nákladom). Sponzori však poskytujú svoju podporu aj bez protislužby. V takomto prípade je forma tejto podpory klasifikovaná ako darovanie, čo má za následok na strane poskytovateľa daňovú neuznateľnosť výdavku súvisiaceho so sponzorstvom. Na strane príjemcu takéhoto príspevku je dar považovaný za príjem, ktorý nie je predmetom dane.

Príklad: Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a montážou plastových okien a dverí sa rozhodla podporiť miestny futbalový klub. Bola preto uzatvorená tzv. sponzorská zmluva, v ktorej sa futbalový klub zaviazal, že umiestni logo firmy na svoje dresy, ako aj na reklamné panely na štadióne. V popísanom prípade je zrejmé, že nejde o dar firmy, ale o jej výdavky (náklady) majúce charakter reklamy a propagácie, a predstavuje tak nekonfliktne daňovo účinný výdavok.

Opačná situácia je však z hľadiska príjemcu plnenia - klubu. Príjmy z reklamy teda nemožno považovať za príjmy oslobodené od dane a budú súčasťou základu dane z príjmov. Príjmy, ktoré u neziskových organizácií sú predmetom dane z príjmov, sú vymedzené v § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Medzi takto taxatívne vymedzené príjmy patria aj príjmy z reklamy. Pre príjmy z reklamy neplatí žiadne oslobodenie od dane, preto sú vždy zdaniteľnými príjmami. Rovnako sponzorský príspevok je u neziskových organizácií príjmom za poskytnutie reklamy, pretože poskytovateľ (sponzor) týmto príspevkom hradí služby za reklamu, ktorú príjemca ako službu vykonáva tým, že vo svojej tlači, na mantineloch ihriska, hracej ploche, oblečení, športovom náradí uvádza meno či logo tohto sponzora.

Prijatý dar, na rozdiel od sponzorského príspevku, nie je u neziskových organizácií predmetom dane. Aj na neziskové organizácie sa vzťahuje ustanovenie § 12 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého dary prijaté právnickou osobou nie sú predmetom dane.

Charitatívna reklama ako nástroj zníženia dane z príjmu

Podnikatelia a firmy si môžu znížiť daň z príjmu využitím charitatívnej reklamy. Stačí, keď vybranému občianskemu združeniu venujú finančné prostriedky najviac do výšky 30 000 € za rok. Následne si v účtovníctve tento príspevok zapíšu ako daňový náklad. V tomto prípade sa nerozlišuje či je firma v strate alebo v zisku, nakoľko reklama podporuje úspešnosť podnikania. Aj občianske združenie čerpá z tohto finančného príspevku daňové úľavy. Tento systém je výhodný pre obe strany. Občianske združenia obdržia peniaze, ktoré je inak ťažké získať, zatiaľ čo podnikatelia daňovú úľavu a dobrý pocit z angažovania sa v zmysluplných projektoch. Zároveň si firma buduje pozitívny imidž a zvyšuje reputáciu v očiach verejnosti.

Príspevok na charitatívnu reklamu môže poskytnúť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá získava príjmy z podnikania. Maximálna suma príspevku je 30 000 € za rok. Podľa zákona o dani z príjmov ide o aktivity, ktoré občianske združenie musí mať v predmete svojej činnosti resp. v stanovách.

Ak občianske združenie získa od firmy financie na charitatívnu reklamu, podľa zákona ich musí investovať do konca nasledujúceho roka. Ak dostalo peniaze v roku 2024, musí ich použiť do konca roka 2025. Rovnako to platí aj pri 2 % z dane.

Je dôležité sledovať celkové príjmy z reklamy od všetkých darcov dohromady ako celok. Ak nechcete príspevky zdaňovať, dajte pozor, aby nepresiahli limit 30 000 €. Do úvahy sa berú len skutočne prijaté finančné prostriedky. Ak sú celkové príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 35 000 €, od dane budú oslobodené len príjmy do výšky 30 000 €. Peniaze z klasickej reklamy sa považujú za zdaniteľný príjem, z ktorého občianske združenie bude musieť zaplatiť daň.

Verejnoprospešný účel charitatívnej reklamy je uvedený aj v zmluve o charitatívnej reklame. Podnikateľ alebo firma si vyberie konkrétny subjekt z typov organizácií uvedených vyššie. Väčšinou ide o organizácie, ktorých činnosti sa zhodujú s cieľmi firmy alebo ktoré chcú podporiť. Ak sa rozhodnú pre občianske združenie, uzatvoríte s nimi písomnú zmluvu o charitatívnej reklame. Spoločne sa dohodnete na forme a obsahu reklamy. V zmluve sa musia uviesť podrobnosti o reklame, výška príjmu a účel reklamy. Po ukončení charitatívnej reklamy alebo po obdržaní príspevku bude od vás podnikateľ žiadať doklad o príjme, ktorý slúži na evidenciu a preukázanie oslobodenia od dane. Pri vyplňovaní daňového priznania príspevok z charitatívnej reklamy uvediete do príjmov.

Zmluva o sponzorstve v športe

Na základe nového Zákona o športe č. 440/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2016 pribudol nový zmluvný typ - Zmluva o sponzorstve v športe, ktorého hlavným cieľom je podpora športu a jeho transparentného financovania. Doteraz používané zmluvy (Zmluva o reklame, Zmluva o vzájomnej spolupráci, Darovacia zmluva) v sebe nesú viaceré nevýhody, resp. riziká pre niektorú zo zmluvných strán.

Vzory zmlúv a ďalšie dokumenty

V praxi sa využívajú rôzne vzory zmlúv súvisiacich s reklamou a sponzoringom. Medzi ne patria napríklad:

• Mandátna zmluva s fyzickou osobou
• Zmluva o vedení účtovníctva
• Zmluva o poskytovaní právnych služieb
• Rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti
• Zmluva o výkone činnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora
• Zmluva o výkone funkcie konateľa

Tieto vzory zmlúv môžu slúžiť ako inšpirácia a pomôcka pri tvorbe konkrétnych zmlúv, je však dôležité ich prispôsobiť individuálnym potrebám a požiadavkám zmluvných strán.

tags: #zmluva #o #reklame #vzor #fyzická #osoba