
V podnikateľskom svete je bežné, že firmy prechádzajú rôznymi zmenami, vrátane rozdelenia a prebratia. Tieto procesy sú často komplikované a vyžadujú si dôkladné právne ošetrenie. Jedným z kľúčových dokumentov v takýchto situáciách je zmluva o rozdelení a prebratí firmy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto zmluve, jej dôležitosti a súvisiacich aspektoch.
Rozdelenie spoločnosti je proces, pri ktorom sa majetok a záväzky jednej spoločnosti presunú na dve alebo viacero nástupníckych spoločností. Tento proces môže byť komplikovaný a vyžaduje si dôkladné plánovanie a právne poradenstvo.
Prebratie spoločnosti, známe aj ako akvizícia, je proces, pri ktorom jedna spoločnosť prevezme kontrolu nad inou spoločnosťou. To sa môže dosiahnuť kúpou akcií, aktív alebo inými spôsobmi.
Zmluva o rozdelení a prebratí je právny dokument, ktorý upravuje podmienky rozdelenia alebo prebratia firmy. Táto zmluva definuje práva a povinnosti zúčastnených strán a zabezpečuje, že proces prebehne v súlade so zákonom.
Právny rámec pre rozdelenie a prebratie spoločností je upravený v Obchodnom zákonníku a ďalších relevantných právnych predpisoch. Dôležité je dodržiavať všetky zákonné požiadavky a postupy, aby sa predišlo právnym problémom v budúcnosti.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Obchodný zákonník obsahuje ustanovenia týkajúce sa zakladania, fungovania a zániku obchodných spoločností. Taktiež upravuje procesy ako rozdelenie, zlúčenie a premenu spoločností.
Návrh na zápis zmeny údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra podáva navrhovateľ v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. Návrh na zápis zmeny sa v súlade s § 4 ods. 1 zákona 25/2004 Z. z. opatrí kolkovou známkou alebo sa k nemu priloží doklad osvedčujúci zaplatenie súdneho poplatku podľa osobitného zákona. Pravosť podpisu navrhovateľa a pravosť podpisu splnomocniteľa, ak ide o zastúpenie na základe plnomocenstva, musí byť osvedčená.
Za neúplný sa podľa § 6 ods. považuje návrh, ak neobsahuje:
Zmluva musí jasne identifikovať všetky zúčastnené strany, vrátane názvov spoločností, sídiel a identifikačných údajov.
Predmet zmluvy musí byť presne definovaný. To zahŕňa opis majetku, záväzkov a práv, ktoré sú predmetom rozdelenia alebo prebratia.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zmluva musí obsahovať podrobné podmienky prevedenia majetku a záväzkov. To zahŕňa termíny, spôsoby platby a ďalšie relevantné detaily.
Zmluva musí jasne definovať práva a povinnosti každej zo zúčastnených strán. To zahŕňa povinnosti týkajúce sa prevodu majetku, platenia daní a iných poplatkov, ako aj práva na kontrolu a prístup k informáciám.
Zmluva často obsahuje záruky a ručenia, ktoré poskytujú ochranu pre zúčastnené strany. Tieto záruky sa môžu týkať napríklad finančnej situácie spoločnosti, vlastníctva majetku alebo dodržiavania právnych predpisov.
Zmluva by mala obsahovať ustanovenia o riešení sporov, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s rozdelením alebo prebratím. To môže zahŕňať mediáciu, arbitráž alebo súdne konanie.
Spolu s akciovou spoločnosťou patrí spoločnosť s ručením obmedzeným medzi tzv. kapitálové spoločnosti. Povinnosťou kapitálových spoločností je vytvárať základné imanie. Základné imanie môžeme charakterizovať ako majetkový základ spoločnosti, ktorý je určený na podnikanie. Základné imanie je zákonom charakterizované ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Minimálna hodnota výšky základného imania s.r.o. je 5.000 €. Maximálna výška základného imania nie je stanovená, to znamená, že môže byť v akejkoľvek výške. Minimálna hodnota vkladu každého spoločníka je 750 €. Súčet vkladov spoločníkov sa rovná základnému imaniu spoločnosti. Vklad spoločníka môže byť ako peňažný, tak aj nepeňažný. Ak zakladá spoločnosť jedna osoba, minimálna výška vkladu je 5.000 €. V priebehu existencie spoločnosti sa môže výška základného imania zvýšiť alebo znížiť.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Keď chce s.r.o. zvýšiť základné imanie, môže to urobiť nasledujúcimi spôsobmi:
a) Peňažnými vkladmi: Doterajší spoločníci môžu rozhodnúť o zvýšení základného imania tak, že sa zaviažu na nový vklad do spoločnosti. Nový vklad môže vložiť aj tretia osoba, ktorá sa tak stane novým spoločníkom, avšak zákon uvádza, že doterajší spoločníci majú prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladom, a to v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania. Spoločenská zmluva alebo rozhodnutie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania môže určiť aj inak.
Ak by ustanovenia spoločenskej zmluvy odporovali tomu, ako sa plánuje zvýšiť základné imanie, je možné vykonať zmenu spoločenskej zmluvy. Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie, ak zákon neustanovuje inak. Na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.
b) Nepeňažnými vkladmi: Zvýšenie základného imania môže byť vykonané aj nepeňažnými vkladmi, ako sú napríklad nehnuteľnosti, stroje alebo iné aktíva.
c) Použitím nerozdeleného zisku alebo iných vlastných zdrojov: Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. Podkladom takéhoto zvýšenia je schválená riadna individuálna účtovná závierka, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje.
Pokiaľ spoločníci rozhodli o spôsobe zvýšenia základného imania v s.r.o., je potrebné ústne rozhodnutie zachytiť písomne. Ak má spoločnosť s ručením obmedzeným len jedného spoločníka, rozhoduje tento spoločník. Pri zvolaní valného zhromaždenia s.r.o. je potrebné dodržať ustanovenia spoločenskej zmluvy, prípadne Obchodného zákonníka (§ 129 ods. 1 Obchodného zákonníka). Upozorňujeme, že termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
O zvýšení základného imania rozhoduje podľa zákona valné zhromaždenie (odporúčame pozrieť, či táto otázka nie je v spoločenskej zmluve zverená inému orgánu spoločnosti). Na rozhodnutie je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Zápisnica o valnom zhromaždení sa podpisuje predsedom a zapisovateľom.
Konateľ spoločnosti vyhlasuje, že základné imanie bolo zvýšené v súlade s rozhodnutím valného zhromaždenia a splatené vo výške stanovenej v rozhodnutí.
Základné imanie v s.r.o. je možné aj znížiť. K zníženiu základného imania dochádza napríklad v prípade vylúčenia spoločníka zo spoločnosti alebo v prípade smrti spoločníka, alebo v prípade zániku spoločníka, ktorého obchodný podiel neprechádza na dediča, alebo právneho nástupcu. Obchodný podiel vylúčeného spoločníka sa stáva voľným. Spoločnosť ho môže previesť buď na iného spoločníka alebo na tretiu osobu.
V aktuálnom článku si priblížime inštitút zmluvy o výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, jej špecifiká a jej vzťah k mandátnej zmluve. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „obchodný zákonník“) v § 66 ods. 6 ustanovuje, že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom však môže vyplývať aj iné určenie práv a povinností, prípadne môže takéto určenia obsahovať priamo zákon.
Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným je tak jedným z najdôležitejších orgánov v spoločnosti, ktorý zastáva funkciu štatutárneho orgánu organizácie, čo so sebou prináša rôzne povinnosti. Konateľ zastupuje firmu navonok a v jej mene vystupuje a koná vo vzťahu k iným externým subjektom a inštitúciám (štátnym, súdnym, správnym a iným tretím osobám). V rámci tejto činností napríklad uzatvára zmluvy s uvedenými osobami a inštitúciami, venuje sa rokovaniu o uzatváraní obchodných činností a svojím podpisom následne tieto obchodné aktivity spečaťuje. Obchodný zákonník zároveň ustanovuje, že konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len fyzická osoba.
Konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, túto funkciu však môže vykonávať aj úplne iná fyzická osoba stojaca mimo spoločnosti. Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť aj členom dozornej rady tejto spoločnosti.
Medzi zákonné povinnosti konateľa v spoločnosti s ručení obmedzeným patria napríklad nasledovné povinnosti:
Zákon tiež ustanovuje, že konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov.
S ohľadom na dôležitosť funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným treba venovať náležitú pozornosť aj vypracovaniu zmluvy o výkone tejto funkcie, a to najmä v prípadoch, kedy je konateľom osoba stojaca mimo spoločnosti. V nasledujúcich riadkoch si priblížime, čo všetko by mala obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným uzatvorená podľa § 66 ods. 6 obchodného zákonníka.
Dohoda je veľmi častým typom zmluvného vzťahu. Dohoda je typom zmluvy alebo prejavom súhlasu strán, ktorá predpokladá, že sa obe strany na niečom dohodli. Ide o viacero oblastí, kde sa dohoda používa. Dohoda sa využíva aj v bežných vzťahoch, vždy, keď je potrebné slovný dohovor potvrdiť aj písomne. V prípade neskoršej nezhody má každá zo strán doklad, že k dohode prišlo. Dohoda tak obsahuje vzájomné zmluvné strany, predmet dohody a jednotlivé podmienky, na základe ktorých k dohode prichádza. Je tak bežné, že takáto dohoda býva často využívaná.