
Rozdelenie majetku medzi súrodencami je komplexná téma, ktorá si vyžaduje dôkladné zváženie právnych aspektov, rodinných vzťahov a individuálnych potrieb. Často ide o citlivú záležitosť, ktorá môže ovplyvniť budúce vzťahy v rodine. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych možnostiach rozdelenia majetku medzi súrodencami, s dôrazom na právne aspekty a praktické rady.
Otázka rozdelenia majetku medzi súrodencami nastáva najčastejšie v situáciách, keď rodičia už nežijú a zanechajú po sebe majetok, ktorý má byť spravodlivo rozdelený. Avšak, existujú aj prípady, keď rodičia počas svojho života chcú zabezpečiť budúcnosť svojich detí a rozhodnú sa majetok rozdeliť ešte za svojho života. V oboch prípadoch je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, aby sa predišlo zbytočným konfliktom a zabezpečilo spravodlivé rozdelenie majetku.
Ak sa rozhodnete, že chcete ponechať svoj majetok vo forme bytu alebo domu konkrétnej osobe, dá sa to urobiť viacerými spôsobmi. Prvým je takzvané dedenie zo zákona, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľujeme do štyroch skupín, ktoré určujú poradie. Platí, že nasledujúca dedí až vtedy, ak sa v tej predchádzajúcej nenachádza nikto oprávnený s nárokom na majetok. V prvej skupine teda dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti.
Závet má prednosť pred dedením zo zákona. Potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia. Dedia de facto vždy, avšak majú možnosť dedičstvo odmietnuť. Je možné ich taktiež vydediť, avšak len v zákonom ustanovených prípadoch. Závet môže ovplyvniť dedenie po partnerovi najmä v príkladoch, ktoré uvádzam vyššie, teda keď partner nemá deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy napríklad jeho rodičia alebo súrodenci.
Pokiaľ sa majetok ocitne v podielovom spoluvlastníctve súrodencov, majú súrodenci právo majetok vyporiadať, pokiaľ nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s ostatnými súrodencami. V tomto prípade sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Najodporúčanejšou možnosťou je dohodnúť sa s ostatnými súrodencami na spôsobe vyporiadania. Táto možnosť je aj najrýchlejšia. Obsahom dohody by malo byť napríklad, kto si ponechá predmet vyporiadania a aké protiplnenie (napr. finančnú kompenzáciu) poskytne ostatným. Ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť (byt, nebytový priestor, dom, garáž a podobne), dohoda musí obsahovať aj náležitosti podľa katastrálneho zákona, v prípade bytu a nebytového priestoru aj zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Účastníkmi dohody musia byť všetci spoluvlastníci, čiže všetci súrodenci. Navyše sa vyžaduje aj spísanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva nemusí rešpektovať veľkosť spoluvlastníckych podielov - svoje vzťahy si môžete usporiadať ľubovoľným spôsobom. Limituje vás len to, na aké podmienky pristúpia ostatní spoluvlastníci.
Podielu k spoločnej veci sa možno zbaviť aj jeho prevodom na tretiu osobu. Podmienky prevodu sa líšia podľa toho, kto bude nadobúdateľom podielu. Na blízku osobu (t.j. príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela alebo osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom, v súvislosti s ktorou platí, že ujmu, ktorú by utrpel jeden z vás, by druhý dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu) môžete podiel previesť bez obmedzení. Na inú, než blízku osobu (napr. na realitnú kanceláriu) môžete podiel previesť, ak sa spoluvlastníci rozhodnú, že nevyužijú svoje zákonné predkupné právo. Pre hladký priebeh celej transakcie by ste preto mali ešte pred prevodom podielu tento ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Písomnú ponuku im doručte doporučenou poštovou zásielkou; podiel je potrebné ponúknuť na odkúpenie za rovnakých (a to najmä cenových) podmienok, ako sú dohodnuté s potenciálnym kupujúcim. Ak má vec viacerých spoluvlastníkov a títo sa o výkone predkupného právanedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti svojich podielov. V prípade hnuteľnej veci majú spoluvlastníci na zloženie avizovanej kúpnej ceny 8 dní; za podiel k nehnuteľnosti musia zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia ponuky. V prípade, že tak neurobia, môžete podiel predať tretej osobe.
V prípade, že sa so spoluvlastníkmi nedokážete dohodnúť a zároveň nemáte podiel komu predať, budete sa musieť obrátiť na súd. Aj keď už o nutnosti vyporiadania spoluvlastníctva súdom viete vopred, je lepšie ostatným spoluvlastníkom navrhnúť dohodu aspoň formálne. Predchádzajúca snaha o mimosúdne vyporiadanie vám totiž môže byť na prospech pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Pri vyporiadavaní spoluvlastníctva k spoločnej veci súd vždy prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Do úvahy berie aj prípadné násilné správanie jedného z podielových spoluvlastníkov voči ostatným spoluvlastníkom.
V súlade s uvedeným môže súdne konanie skončiť nasledujúcimi spôsobmi:
V dnešnej dobe dáva množstvo partnerov prednosť spolužitiu mimo manželského zväzku, bez sobášneho listu. Pritom vychovávajú spolu deti, splácajú spoločnú hypotéku na nehnuteľnosť, a tiež spoločne hradia náklady na domácnosť. V prípade úmrtia jedného z partnerov je situácia týkajúca sa dedenia iná ako v prípade, ak by išlo o manželov. Právnu úpravu dedenia obsahuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Zákon rozoznáva dedenie zo zákona a dedenie zo závetu, pričom dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Mám priateľa, ktorý sa rozviedol so svojou manželkou. Spolu mali dve deti. Po rozvode si nevyriešili majetkové pomery a po niekoľkých rokoch manželka zomrela. Následne prebehlo dedičské konanie, v rámci ktorého boli podľa zákona určené podiely na majetku, ktorý spolu vlastnili. Priateľ obdržal polovicu domu a dve deti získali polovicu, ktorú vlastnila ich matka. Okrem toho deti zdedia aj matkine dlhy, ktoré sú povinné splácať. Rozhodli sa preto predať dom. Najprv sa pomocou tejto sumy splatili dlhy, a následne sa dom predal. Predajcami boli otec s dvoma deťmi. Samozrejme dom sa predal za vyššiu sumu, ako bola určená v rámci dedičského konania. Dedičské konanie sa uskutočnilo v roku 2019 a dom sa predal v roku 2021, takže cena bola vyššia. Tým, že po dedičskom konaní mali nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve, tak sa majú vyplatiť z trhovej hodnoty nehnuteľnosti, za ktorú sa nehnuteľnosť predala. Nie za sumu určenú v dedičskom konaní. Samozrejme treba zohľadniť aj to, že z sčasti kúpnej ceny sa zrejme vyplatili ich dlhy, ktoré zdedili po matke.
Sme štyria súrodenci, ktorí sme zdedili dom po rodičoch. Jedno z nás sa svojho podielu vzdalo už počas dedičského konania. Mne pripadla polovica, teda 4/8, bratovi 3/8 a sestre 1/8. Teraz by som chcel vyplatiť sestru aj brata. Postup je spravidla taký, že najprv je dobré sa pokúsiť vyporiadať PS mimosúdne, t. j. vyzvite svojich súrodencov na zrušenie a vyporiadanie PS k spoločnej nehnuteľnosti s tým, že im navrhnite, že by ste radi nadobudli nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že za ich spoluvlastnícke podiely by ste im vyplatili patričnú náhradu. Ak by s vaším návrhom nesúhlasili a vy by ste na ňom trvali, potom nemáte inú možnosť ako je riešenie veci súdnou cestou, a to podaním žaloby.
Chcela by som sa spýtať, ako postupovať v prípade, keď boli porušené podmienky rozhodnutia o dedičskom konaní. Pred 12 rokmi, počas dedičského konania, sme súhlasili s tým, že všetky pozemky budú zapísané na jedného zo súrodencov. V rozhodnutí je uvedené, že v prípade predaja alebo akéhokoľvek zaťaženia uvedených nehnuteľností má náš brat povinnosť sumu z predaja do troch dní prerozdeliť medzi všetkých súrodencov rovnakým dielom. Náš brat však pozemok predal a zatajil predaj. V zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka platí všeobecná premlčacia doba 3 roky, ktorá plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na zákalde uvedeného odporúčam brata kontaktovať a vyzvať písomne doporučeným listom, aby vám vyplatil podiel z predanej nehnuteľnosti vo vami uvedenej lehote a to s tým, že ak k úhrade nedôjde, vec postúpite na súd. Uvádzame, tiež, že ak od predaja nehnuteľnosti uplynuli viac ako 3 roky, brat je pravdepodobné, že vznesie v súdnom konaní námietku premlčania a súd vám žalobu zamietne pre uplynutie premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Obč.
Rodinný dom, ktorý je momentálne písaný na moju mamu, s manželom kompletne rekonštruujeme. Chcela by som už teraz s mojou sestrou urobiť nejakú zmluvu na sumu, na ktorej sa vopred dohodneme, ktorú jej v budúcnosti vyplatíme (napr. po maminej smrti). V takom prípade je ideálne, ak by dom darovala len Vám. Môžte sa aj rozvádzať možno to tak nevyzerá, ale o 5 rokov to môže byť docela reálne… avšak darovacia zmluva by nemohla obsahovať klauzulu o tom že sestre dáte xy peňazí o 5 rokov, nakoľko by sa jednalo o zastieranie…no darovacia zmluva znamená, že darca daruje a obdarovaný dar príjima… t.j. ak by ste tam uviedli, mama daruje dom dcére a zaťovi a dcéra a zať dajú druhej dcére do 5 rokov 10 000 € nejednalo by sa o darovaciu zmluvu… ale zastieral by sa právny akt predaja….. t.j. ak by mama chcel Vám niečo darovať, nemala by v darovacej zmluve spomínať akékoľvek náhrady resp. podmienky…
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe