
Tento článok sa zaoberá problematikou zmlúv o spolupráci, ich využitím v praxi a daňovými aspektmi príležitostných príjmov fyzických osôb v kontexte slovenského práva. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, a to ako pre podnikateľov, tak aj pre fyzické osoby, ktoré si príležitostne privyrobia.
Ktorákoľvek fyzická osoba si môže občas privyrobiť. Takýto príjem sa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby. Na tento príjem sa uplatňuje oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza, neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky, že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka - zmluva o dielo, príkazná zmluva a často aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad.
Zmluva o spolupráci nie je zmluvný typ definovaný v Obchodnom ani v Občianskom zákonníku. Ide o tzv. nepomenovanú (inominátnu) zmluvu, ktorá sa uzatvára podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka by v nej zmluvné strany mali dostatočne určiť predmet svojich záväzkov, aby išlo o platne uzavretú zmluvu.
Dohoda o spolupráci uzavretá podľa § 51 Občianskeho zákonníka:
Strana A:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Strana B:
Strany sa dohodli na vzájomnej spolupráci pri organizovaní kultúrneho podujatia s názvom "Letný večer hudby", ktoré sa uskutoční dňa 17. augusta 2025 v areáli Kultúrneho domu Podunajské Biskupice. Strany sa dohodli na rozdelení úloh, nákladov a zodpovedností.
Strana A sa zaväzuje:
Strana B sa zaväzuje:
Táto dohoda sa uzatvára na dobu určitú - do dňa 31. augusta 2025, pričom sa zmluvné strany zaväzujú plniť si povinnosti podľa tejto dohody do úplného ukončenia podujatia a vysporiadania všetkých nákladov.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma stranami. Dohoda je vyhotovená v dvoch vyhotoveniach, z ktorých každá strana obdrží jedno. Zmeny a doplnky tejto dohody sú možné len po vzájomnej dohode písomne. Zmluvné strany potvrdzujú, že si túto dohodu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali.
V Bratislave, dňa: 20.
Podpisy zmluvných strán:
…………………………………………….
Marek Novotný
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
(Strana A)
…………………………………………….
Lucia Kováčová
(Strana B)
Všeobecný výklad z praxe hovorí, že príjem do 500 EUR ročne je oslobodený od dane a odvodov. Podnikateľ si môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov, ak ide o službu, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom. Finančná správa však zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”, podľa ktorého je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy alebo dokladu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do 4 kategórií:
Medzi ostatné príjmy patria aj príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Podľa § 9 ods. 1 písm. g) je oslobodený aj príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a).
Podnikatelia často vyplácajú malé sumy občanom za napr. poskladanie nábytku, vymaľovanie kancelárie či skompletizovanie agendy, no aby si takéto drobné výdavky za služby uviedli do daňových, potrebujú doklad: a tým je najčastejšie zmluva (a k nej doklad o úhrade zmluvnej odmeny).
Podľa metodikov Finančnej správy ide o slovíčkárenie - zákon totiž nehovorí o príležitostných príjmoch, ale o príležitostných činnostiach a príležitostnou činnosťou nie je nič, čo ste si dohodli zmluvou, pravdepodobne musí ísť o niečo naozaj neplánované v zmysle “choď vyniesť odpadky” (?). Ak podnikateľ vyplatí príjem za príležitostnú výpomoc (napr. vymaľovanie kancelárie, poskladanie nábytku, administratívne práce) občanovi-nepodnikateľovi, nepotrebuje to zdokladovať 2 dokladmi (1. zmluvou ako účtovným dokladom, preukazujúcim obsah účtovného prípade a vznik záväzku 2. dokladom o úhrade záväzku), ale iba 1 dokladom (napr. hotovostným dokladom o úhrade sumy resp.
Uvedené je možné zdokladovať jedným dokladom, ak tento doklad bude mať náležitosti účtovného dokladu v súlade so znením § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to ak ide o podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou, ako aj podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu [§ 6 ods. 11 ZDP písm.
Čiže finančná správa tvrdí, že ak si chceme dať príležitostný príjem do daňových nákladov ako podnikatelia-vyplácatelia, radšej to nerobme dôkladne, tj dvoma dokladmi - zmluvou a dokladom o úhrade odmeny - ale stačí vyhotoviť iba jeden pokladničný doklad. Iba takto totiž “nechajú na pokoji” príjemcu odmeny. Či to isté platí aj pri úhrade bankovým prevodom, nevedno - veď na položke v bankovom výpise je často uvedená len suma a názov príjemcu, nevojdú sa tam teda všetky náležitosti účtovného dokladu a ako doklad na preukázanie vynaloženého daňového výdavku to ani nemusí stačiť. V každom prípade by mal byť “výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou skôr výnimočný”.
Ide o výklad Finančnej správy a nie citáciu zo zákona (ktorý je záväzný). Výklad a názor teda my - občania a podnikatelia - môžeme mať vlastný, s vierou, že ho presadíme, prípadne rizikom, že sa tak nestane. Podľa toho môjho ide o účelové ohnutie zákona s jediným cieľom - zoškrtať podnikateľské výdavky za príležitostné práce občanom, zdaniť aj drobné zárobky občanov a vybrať tak celkovo viac.
Od roku 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní - samozrejme závisí od typu zmluvy a charakteru príjmu. No v prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.
Okrem zmluvy o spolupráci sa v praxi využívajú aj iné typy zmlúv, ako napríklad:
uzatvorená na základe ustanovení § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník medzi:
a
(Príkazca a príkazník ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“)
Príkazník sa touto príkaznou zmluvou zaväzuje, že pre príkazcu vo vlastnom mene a na účet príkazcu obstará nejakú vec, alebo vykoná činnosť pre príkazcu, a to za odmenu podľa článku II. tejto zmluvy. Príkazník sa zaväzuje, že pre príkazcu (predmet zmluvy ďalej aj ako „príkaz“) Zmluvné strany sa zaviazali, že si budú plniť oznamovaciu povinnosť o akýchkoľvek skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na splnenie zmluvného záväzku.
Zastúpenie príkazníka je prípustné, len keď to príkazca dovolí, alebo keď je vykonanie príkazu zástupcom nevyhnutne potrebné. Príkazník je povinný konať osobne. Ak príkazník vykonanie príkazu zverí tretej osobe, zodpovedá, akoby predmet zmluvy vykonával sám. Príkazník je oprávnený ustanoviť si zástupcu. Ak si príkazník ustanoví zástupcu, zodpovedá iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.
Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich znalostí a schopností. Príkazník sa môže odchýliť od pokynov príkazcu, len ak to je nevyhnutné v záujme príkazcu, a ak nie je možné včas dostať súhlas príkazcu na také konanie. Inak je zodpovedný za škodu. Príkazník je povinný príkazcovi podať správy o postupe plnenia príkazu. Príkazník je povinný previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu, a po vykonaní predloží príkazcovi vyúčtovanie. Príkazník pri plnení príkazu oprávnený konať za príkazcu v jeho mene. Príkazca sa zaväzuje pri uzatvorení tejto zmluvy udeliť príkazníkovi písomné plnomocenstvo a príkazník sa zaväzuje plnomocenstvo prijať. Plnomocenstvo zaniká spolu so zánikom účinnosti tejto zmluvy, najneskôr však spolu so splnením príkazu.
Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú, a to do splnenia predmetu zmluvy, pričom príkazník sa zaväzuje príkaz vykonať najneskôr do.
Príkazca môže odvolať príkaz kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu. Odvolanie nadobúda účinnosť dňom jeho doručenia príkazníkovi. Ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
Príkazník je oprávnený príkaznú zmluvu kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu vypovedať. Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej zmluvnej strane. Výpovedná doba je a začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede.
Táto zmluva zaniká smrťou príkazníka. Na ostatné náležitosti týkajúce sa zániku zmluvy sa primerane použijú ustanovenia § 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, o zániku plnomocenstva.
………………………………………..
Príkazca
………………………………………..
Príkazník
uzatvorená podľa § 536 a násl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmluva“) medzi
a
(Zhotoviteľ a Objednávateľ ďalej tiež spoločne ako "Zmluvné strany“ a každý jednotlivo ako "Zmluvná strana")
V tejto Zmluve "Dielo" znamená: Detailná špecifikácia Diela je uvedená v prílohe č. 1 tejto Zmluvy. (ďalej len „Dielo“)
Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať pre Objednávateľa Dielo a Objednávateľ sa zaväzuje Dielo prevziať a zaplatiť zaň Zhotoviteľovi dohodnutú cenu diela.
Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v lehote dní od uzatvorenia tejto Zmluvy. Pri vykonávaní diela postupuje Zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi Objednávateľa. Zhotoviteľ diela nemôže poveriť jeho vykonaním inú osobu (subdodávateľa). Veci, ktoré sú potrebné na vykonanie Diela je povinný obstarať zhotoviteľ. Zhotoviteľ je povinný upozorniť Objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od Objednávateľa alebo pokynov daných mu Objednávateľom na vykonanie Diela. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní Diela, je Zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov Objednávateľa alebo písomného oznámenia, že Objednávateľ trvá na vykonávaní Diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. V prípade, že Zhotoviteľovi bude akákoľvek časť zadania Diela nejasná, má Zhotoviteľ právo informovať sa u Objednávateľa, resp. vyžiadať si od Objednávateľa upresňujúce informácie a Objednávateľ má povinnosť poskytnúť Zhotoviteľovi súčinnosť, a to bez zbytočného odkladu. Zhotoviteľ má právo požadovať počas vykonávania Diela primeranú časť nákladov, ktoré vynaložil pri vykonávaní Diela na obstaranie vecí potrebných na vykonanie Diela.
Objednávateľ sa zaväzuje poskytnúť Zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť a podmienky nevyhnutné na vykonanie Diela. Zhotoviteľ nie je v omeškaní s plnením záväzku, ak mu Objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť. V prípade omeškania Objednávateľa so zaplatením akéhokoľvek finančného plnenia Zhotoviteľovi podľa tejto Zmluvy, má Zhotoviteľ právo prerušiť vykonávanie Diela do zaplatenia daného finančného plnenia. V prípade predčasného ukončenia Zmluvy má Zhotoviteľ právo na úhradu primeranej časti odmeny za vykonanú časť Diela. Vlastnícke právo k Dielu prechádza na Objednávateľa odovzdaním Diela. Nebezpečenstvo škody na Diele prechádza na Objednávateľa odovzdaním Diela.
Objednávateľ je povinný vykonané Dielo prevziať a zaplatiť Zhotoviteľovi Cenu podľa platobných podmienok dohodnutých tejto Zmluve.