Zmluva o spolupráci z daňového hľadiska

Úvod

Zmluva o spolupráci je v podnikateľskom prostredí bežným nástrojom. Avšak, jej daňové aspekty si vyžadujú dôkladnú pozornosť, aby sa predišlo nejasnostiam a potenciálnym problémom s finančnou správou. Tento článok sa zameriava na daňové hľadisko zmluvy o spolupráci, pričom zohľadňuje aktuálne výklady a legislatívu.

Vedenie účtovníctva a zmluva o vedení účtovníctva

Ak ste povinný viesť účtovníctvo, ale túto záležitosť chcete zveriť inej osobe, je potrebné uzatvoriť zmluvu o vedení účtovníctva. Táto zmluva by mala obsahovať nasledovné náležitosti:

Zmluvné strany

• Objednávateľ: Spoločnosť, ktorá si objednáva vedenie účtovníctva (napr. ABC, s.r.o.).
• Dodávateľ: Spoločnosť, ktorá bude viesť účtovníctvo (napr. DEF, s.r.o.).

Predmet zmluvy

Predmetom zmluvy je vedenie podvojného účtovníctva v rozsahu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a platných postupov účtovania s nasledovnou špecifikáciou:

• Spracovanie a predkontácia predložených dokladov.
• Spracovanie účtovného denníka a hlavnej knihy.
• Vedenie knihy pohľadávok a záväzkov, evidencia vydaných, prijatých faktúr.
• Evidencia DPH a spracovanie daňových priznaní DPH.
• Evidencia dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, zaúčtovanie odpisov majetku.
• Spracovanie podkladov na inventarizáciu majetku.
• Spracovanie daňových priznaní k dani z príjmu PO a príslušných výkazov.
• Spracovanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel.
• Spracovanie ročnej účtovnej závierky vrátane príslušných výkazov.

Odmena a jej splatnosť

Zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe odmeňovania, napríklad:

• Mesačne za spracovanie účtovnej evidencie.
• Spracovanie účtovných dokladov za položku v účtovnom denníku.
• Daňové priznanie k dani z príjmu PO ročne.

Splatnosť odmeny je na základe fakturácie a dohodnutá odmena bude uhradená odberateľom bezhotovostne na číslo účtu po obdržaní faktúry.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Čas plnenia

Zmluva sa uzatvára na neurčitý čas s účinnosťou od určitého dátumu.

Záverečné ustanovenia

Zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, pričom objednávateľ obdrží jeden rovnopis a dodávateľ obdrží jeden rovnopis.

Príležitostné príjmy fyzických osôb a zmluva o spolupráci

Ktorákoľvek fyzická osoba (občan, SZČO, spoločník s.r.o.) si môže občas privyrobiť. Takýto príjem sa považuje za ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naň oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza, neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky, že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka - zmluva o dielo, príkazná zmluva a často aj nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ potrebuje účtovný doklad.

Finančná správa zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”. Podľa neho je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov - podľa tohto výkladu všetky príjmy fyzických osôb, ktoré tieto dosiahli na základe napr. zmluvy o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka (na základe ktorých si samozrejme tieto služby uviedli vyplácatelia-podnikatelia do daňových nákladov) nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní - tj zaplatiť z nich daň 19% a keďže ide o tzv. “ostatný príjem”, tak dokonca aj 14% zdravotné poistenie. Ak tak neurobili - čo v praxi samozrejme veľakrát určite neurobili, keďže všeobecný výklad v praxi je iný - čakajú ich pokuty: za prípadné nepodanie daňového priznania resp.

Podnikatelia často vyplácajú malé sumy občanom za napr. poskladanie nábytku, vymaľovanie kancelárie či napr. skompletizovanie agendy, no aby si takéto drobné výdavky za služby uviedli do daňových, potrebujú doklad: a tým je najčastejšie zmluva (a k nej doklad o úhrade zmluvnej odmeny).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

V prípade, ak by podnikateľský subjekt, zisťujúci základ dane v zmysle § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, vyplatil sumu za príležitostný príjem fyzickej osobe-občanovi a tento nie je zdokladovaný zmluvou prípadne iným účtovným dokladom, na základe akého dokladu by si mohol vyplatenú sumu za príležitostne obstarané služby od občanov uplatniť v daňových výdavkoch? Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je totiž v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii, pričom podľa účtovných predpisov je podnikateľ “povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje” (§ 10 ods. 2 zákona o účtovníctve) a rovnako je povinný “doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi” (§ 6 ods.

V ustanovení § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je uvedené, že ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 ZDP, sú najmä príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) až r) ZDP. Ostatné príjmy nie sú taxatívne vymenované, preto ak ostatné príjmy nie je možné zaradiť medzi príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm.

V ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú uvedené ako ostatné príjmy len príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. ZDP nedefinuje v základných pojmoch, resp. ani na inom mieste neupresňuje, ktoré príjmy sú príjmami z príležitostných činností. Avšak všeobecné zásady používané pri výklade zákonov umožňujú čítať zmysel právnej normy vyjadrenej v právnych vetách nie len na základe znenia legálnych definícií, ale i vo vzťahu ku kontextu, zmyslu a účelu celej právnej úpravy obsiahnutej v predmetnom zákone (Rozsudok NS SR 4Sžf/22/2011).

Pre správne stanovenie daňovej povinnosti fyzickej osoby je nevyhnutné posúdiť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi príležitostné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ide teda o zásadné odlíšenie druhu príjmov práve podľa všeobecného významu slov „príležitostná činnosť“. Musí ísť jednak o „činnosť“ a nie príjem, ktorý je síce náhodný, jednorazový, ale nie je dôsledkom činnosti fyzickej osoby, a súčasne musí ísť o činnosť, ktorá je príležitostná, t. j. v protiklade s príjmom, ktorý fyzická osoba dosiahne na základe uzatvorenej zmluvy napr. podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Ak teda fyzická osoba dosiahne iba jediný príjem v príslušnom zdaňovacom období na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa Zákonníka práce, alebo autorský príjem podľa osobitného predpisu, alebo príjem za výkon činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie, povolenie, lebo ide o výkon podnikateľskej činnosti a vykoná túto činnosť síce len „jednorazovo“, nemôže ísť o príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP.

Ďalej napríklad, ak fyzická osoba dosiahne príjem na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne nie sú splnené znaky závislosti a nie je možné príjem zaradiť ani medzi príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku, nie je možné takýto príjem pokladať za príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ale ide o ostatný príjem podľa § 8 ZDP - iný príjem.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zaraďovanie príjmov fyzickej osoby medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP je v praxi často krát nesprávne interpretované hlavne vo vzťahu k uplatneniu príslušného oslobodenia od dane fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Rozhodnutie o tom, akým spôsobom si zabezpečí podnikateľ výkon svojej podnikateľskej činnosti, je rozhodujúci i vo vzťahu k uplatneniu daňových výdavkov a ich preukazovaniu. Vychádzame z toho, že výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou môže byť skôr výnimočný.

Napríklad: ak fyzická osoba (nepodnikateľ) odovzdá do výkupu, ktorý vykonáva podnikateľ, iný majetok ako kovový odpad, ktorý táto fyzická osoba získala príležitostným zberom, príjem sa zaradí medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, na ktoré si daňovník za podmienok ustanovených v ZDP uplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Avšak i v prípade existencie takéhoto nezmluvného vzťahu je potrebné, aby si podnikateľ zabezpečil preukázateľnosť výdavku vynaloženého na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov, a to tým, že vystaví doklad preukazujúci výplatu príjmu konkrétnej fyzickej osobe, ktorý zaúčtuje vo svojej účtovnej evidencii v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitných predpisov alebo zaeviduje v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom ZDP ustanovuje, čo je daňovým výdavkom a za akých podmienok je možné výdavok uplatniť ako daňový výdavok, resp.

Podľa metodikov Finančnej správy ide o vyslovene o slovíčkárenie - zákon totiž nehovorí o príležitostných príjmoch, ale o príležitostných činnostiach a príležitostnou činnosťou nie je nič, čo ste si dohodli zmluvou, pravdepodobne musí ísť o niečo naozaj neplánované v zmysle “choď vyniesť odpadky” (?). Vaše vyjadrenie interpretujem tak, že pokiaľ podnikateľ vyplatí príjem za príležitostnú výpomoc (napr. vymaľovanie kancelárie, poskladanie nábytku, administratívne práce) občanovi-nepodnikateľovi, nepotrebuje to zdokladovať 2 dokladmi (1. zmluvou ako účtovným dokladom, preukazujúcim obsah účtovného prípade a vznik záväzku 2. dokladom o úhrade záväzku), ale iba 1 dokladom (napr. hotovostným dokladom o úhrade sumy resp.

Uvedené je možné zdokladovať jedným dokladom, ak tento doklad bude mať náležitosti účtovného dokladu v súlade so znením § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to ak ide o podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou, ako aj podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu [§ 6 ods. 11 ZDP písm.

Čiže finančná správa tvrdí, že ak si chceme dať príležitostný príjem do daňových nákladov ako podnikatelia-vyplácatelia, radšej to nerobme dôkladne, tj dvoma dokladmi - zmluvou a dokladom o úhrade odmeny - ale stačí vyhotoviť iba jeden pokladničný doklad. Iba takto totiž “nechajú na pokoji” príjemcu odmeny. Či to isté platí aj pri úhrade bankovým prevodom, nevedno - veď na položke v bankovom výpise je často uvedená len suma a názov príjemcu, nevojdú sa tam teda všetky náležitosti účtovného dokladu a ako doklad na preukázanie vynaloženého daňového výdavku to ani nemusí stačiť. V každom prípade by mal byť “výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou skôr výnimočný”.

Dôležitý update pre rok 2018: od r. 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní - samozrejme závisí od typu zmluvy a charakteru príjmu. No v prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.

tags: #zmluva #o #spolupráci #daňové #hľadisko