
Otázky týkajúce sa výhodnosti práce na základe zmluvy o dielo, daní a odvodov z nej plynúcich, ako aj možností daňovej optimalizácie prostredníctvom tejto formy spolupráce sú pomerne časté. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na zmluvu o spolupráci, predovšetkým z daňového hľadiska, a objasniť jej špecifiká v kontexte slovenského právneho systému.
Zmluva o dielo je upravená v Obchodnom zákonníku a predstavuje záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a objednávateľa zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Dielo môže mať rôznu podobu, od zhotovenia veci až po vykonanie určitej činnosti. Daňové hľadisko zmluvy o dielo závisí od toho, kto je zhotoviteľom a aký je charakter príjmu.
Ak je zhotoviteľom podnikateľ, teda SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) alebo obchodná spoločnosť, odmena za dielo sa zdaňuje ako príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov. V tomto prípade si zhotoviteľ zdaňuje odmenu sám a má možnosť uplatniť si daňové výdavky, čím si znižuje základ dane.
Ak je zhotoviteľom občan, ktorý nie je podnikateľom, daňové zaobchádzanie s odmenou závisí od charakteru činnosti. Ak ide o samostatný výkon alebo zhotovenie diela, ktoré nemožno klasifikovať ako autorské dielo, občan si odmenu zdaní ako ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
V prípade jednorazovej alebo príležitostnej činnosti je suma 500 EUR z tohto príjmu oslobodená od dane z príjmov. Dôležité je však doplniť, že od roku 2018 príjem na základe zmluvy a v prípade, ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, od dane oslobodený nie je. Občan-zhotoviteľ si nemôže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, ako napríklad na seba alebo na manželku.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Občan-zhotoviteľ platí z odmeny zdravotné odvody, a to 14 % (resp. 7 % v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny. Celkovo teda zhotoviteľ zaplatí 19 % daň a 14 % zdravotné odvody.
Dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže.
Uvedené pravidlá platia iba v prípade odmeny za vytvorenie diela, tzv. aktívny príjem. Ak ide o pasívny príjem, teda licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, ale nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti.
Zmluva o dielo sa má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. Ak sa daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, alebo podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní - cca 35 % z vlastného vrecka zamestnávateľa a 13,4 % zrazených z odmeny zamestnanca.
Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa. Ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zamestnávatelia niekedy nahrádzajú pracovnoprávne vzťahy inými, aj obchodno-právnymi vzťahmi, dôvodom je vyhýbanie sa plneniu daňových a odvodových povinností, ale aj povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi zo Zákonníka práce. V daňovom konaní sa pri uplatnení daňových predpisov berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
V prípade, ak správca dane vie dokázať, že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, je možné pre daňové účely príjem daňovníka prekvalifikovať a zdaniť ako príjem zo závislej činnosti. K prekvalifikovaniu takýchto príjmov pre daňové účely sa použijú charakteristiky zamestnávateľa vyplývajúce najmä z pracovnoprávnych predpisov.
Podľa zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril zhotoviteľ (daňovník) s objednávateľom (spoločnosť s ručením obmedzeným), činnosťou zhotoviteľa je spracovanie a povrchová úprava kovov. Zhotoviteľ sa zmluvne zaviazal dodržiavať všetky platné predpisy vzťahujúce sa na túto činnosť, vykonávať podľa pokynov objednávateľa osobne, riadne a svedomito práce, riadiť sa pokynmi a inštrukciami pracovníkov poverených objednávateľom, dodržiavať disciplínu v záujme prosperity objednávateľa. Konkrétny rozsah práce bol zadaný oprávneným zástupcom objednávateľa pred nástupom na miesto výkonu práce. Zhotoviteľ túto činnosť vykonával v priestoroch spoločnosti každý deň od 6,00 hod. do 14,00 hod., evidenciu odpracovaných hodín a pracovných výkonov tomuto zhotoviteľovi denne podpisoval zástupca objednávateľa. Objednávateľ poskytoval zhotoviteľovi potrebný materiál, výrobné a pracovné prostriedky a výkresovú dokumentáciu. V zmysle uvedeného daňovník vykonával výrobnú činnosť kovoobrábača na základe zmluvy o dielo v priestoroch spoločnosti, s jej materiálom a výrobnými a pracovnými prostriedkami, dbal na pokyny a príkazy tohto objednávateľa. Tento daňovník nevykonával sústavnú činnosť samostatne ako podnikateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Reklama, reprezentácia a sponzoring sú z obsahového hľadiska úzko súvisiace činnosti. Hranica medzi reklamou a reprezentáciou je často nepatrná, ale daňový dosah môže byť veľmi rozdielny.
Pod reklamou možno rozumieť platenú formu neosobnej masovej komunikácie. Zákon o reklame ju vymedzuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Rozhodujúce je, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.
Pojem reprezentácia nie je nikde špecificky definovaný. Pod týmto pojmom možno rozumieť činnosť zameranú na účel budovania dobrého mena spoločnosti, značky alebo zlepšenia imidžu firmy a pod. Podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami.
Sponzor je ten, kto poskytuje sponzorovanému peniaze alebo vecné prostriedky, pričom sponzorované môžu byť osoby, skupiny ľudí, inštitúcie a spoločenské akcie v športovej, kultúrnej, umeleckej, výskumnej, zdravotníckej a v inej spoločenskej oblasti. Sponzor za to dostáva vopred určené (dohodnuté) protihodnoty, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú dosiahnutie jeho marketingových cieľov.
Sponzorský príspevok na strane poskytovateľa je daňovo uznaným výdavkom (nákladom), ak zaň poskytovateľ požaduje určitú protislužbu v tom, že príjemca bude tomuto poskytovateľovi zabezpečovať činnosť smerujúcu k naplneniu marketingových cieľov formou reklamy. Na strane príjemcu je sponzorský príspevok príjmom za poskytnutie reklamy, ktorý je zdaniteľný.
Slovenská legislatíva osobitne neupravuje zmluvný typ pre vedenie účtovníctva. Podpísaná zmluva však zmluvným stranám objasňuje ich práva, povinnosti, zodpovednosť a sankcie.
Bez ohľadu na to, či je účtovníctvo vedené vlastným zamestnancom alebo externou účtovnou firmou, za účtovníctvo je vždy zodpovedná samotná účtovná jednotka. V zmluve o vedení účtovníctva je vhodné dohodnúť zodpovednosť účtovnej firmy za škodu spôsobenú klientovi.
tags: #zmluva #o #spolupráci #daňové #hľadisko