
Vstup do platnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) priniesol významné zmeny v oblasti spracúvania osobných údajov, a to aj v oblasti personalistiky. Tento článok sa zameriava na zmluvy o spracúvaní osobných údajov v kontexte GDPR, s osobitným dôrazom na oblasť personalistiky. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a pomôcť organizáciám zosúladiť ich postupy s platnou legislatívou.
Podmienky spracúvania osobných údajov sú upravené v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „Nariadenie alebo GDPR“), a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“).
GDPR stanovuje, že spracovanie osobných údajov je zákonné iba na základe jednej zo šiestich podmienok stanovených v článku 6 ods. 1 písm. a) až f). Primeraný právny základ zodpovedá zásade zákonnosti podľa čl. 5 ods. 1 písm. a). Prevádzkovatelia musia okrem iného pri určovaní vhodného zákonného základu v súlade so zásadou spravodlivosti brať do úvahy práva dotknutých osôb. Článok 6 ods. 1 písm. a) sa týka súhlasu dotknutej osoby so spracúvaním jej osobných údajov.
Účelmi spracúvania osobných údajov sú dôvody, pre ktoré sa spracúvajú osobné údaje dotknutých osôb (zamestnancov, klientov) v informačných systémoch na presne určených právnych základoch. Účely sú konkrétne určené, výslovne uvedené a oprávnené, pričom pri spracúvaní osobných údajov dotknutých osôb sa dodržiava zásada zákonnosti podľa článku 6 a 9 Nariadenia.
Napríklad, v personalistike môže byť účelom spracúvania osobných údajov vedenie mzdovej a personálnej agendy zamestnancov, zabezpečenie výchovy a vzdelávania v materskej škole, alebo príprava a vedenie dodávateľsko - odberateľských vzťahov so samostatne zárobkovo činnými osobami.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Právny základ spracúvania osobných údajov v personalistike je rozsiahly a opiera sa o viaceré právne predpisy, vrátane:
Kategórie dotknutých osôb, ktorých osobné údaje sú spracúvané v kontexte personalistiky, zahŕňajú:
Dotknuté osoby, o ktorých sú spracúvané osobné údaje v informačných systémoch pre konkrétne vymedzené účely, si môžu uplatniť písomne alebo elektronicky nasledovné práva:
Prevádzkovateľ informačného systému musí prijať všetky primerané personálne, organizačné a technické opatrenia za účelom maximálnej ochrany osobných údajov s cieľom v čo najväčšej miere znížiť riziko ich zneužitia, úniku a podobne. Ak nastane situácia, že prevádzkovateľ poruší ochranu osobných údajov spôsobom, ktorým pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb, bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámi dotknutým osobám.
Zamestnávateľ má v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) povinnosť zaobchádzať s osobnými údajmi zamestnanca v súlade s ustanoveniami tohto zákona a osobitných predpisov.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pracovné zmluvy podľa GDPR sa nezmenili drasticky. Prostredníctvom zmluvy realizuje zamestnávateľ najmä povinnosti - poveruje oprávnené osoby, ktoré osobné údaje spracúvajú a oboznamuje zamestnancov.
Rozsah osobných údajov, ktorý označuje zamestnanca, musí byť v súlade so zásadou minimalizácie. Osobné údaje, ktoré v zmluve identifikujú zamestnanca, sú obmedzené. Na identifikáciu sú postačujúce meno a priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia, prípadne osobné číslo pridelené zamestnávateľom.
Zamestnávateľ má povinnosť preukázať, že zamestnanec bol oboznámený so spracúvaním jeho osobných údajov zamestnávateľom pred ich získaním a začatím spracúvania. V zmluve je možné uviesť, že zamestnanec vyhlasuje, že bol oboznámený so spracúvaním osobných údajov v zmysle čl 13. a čl. GDPR.
Zamestnávateľ má udeliť oprávneným osobám, ktoré spracúvajú osobné údaje, pokyny, ako majú byť osobné údaje pri jeho činnosti spracúvané.
Mlčanlivosť je jedna zo základných povinností zamestnanca. Mlčanlivosť definovaná v Zákonníku práce sa vzťahuje na skutočnosti, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone práce. Nadväzuje na povinnosť zamestnanca chrániť majetok a prostriedky zamestnávateľa. Mlčanlivosť špecifikovaná v Zákonníku práce platí len počas trvania pracovného pomeru. Ak má zamestnávateľ záujem o “vyššiu ochranu”, môže mlčanlivosť definovať osobitne - či už v pracovnej zmluve alebo interných predpisov. Zaviazanie povinnosťou mlčanlivosti zamestnancov ako tzv. oprávnených osôb je dokonca povinnosťou zamestnávateľa, nie len jeho možnosťou.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Najčastejšou chybou je “nepotrebná” identifikácia zamestnancov v záhlaví pracovnej zmluvy a zlé určenie právneho základu v pracovnej zmluve. Nie je vhodné určiť ako právny základ súhlas, ak ide o povinnosti, ktoré zamestnávateľovi vyplývajú z uzatvorenej pracovnej zmluvy, resp. z príslušných právnych predpisov. Právnym základom je v tomto prípade plnenie zmluvných, resp. zákonných povinností.
Prevádzkovateľ môže časť spracúvania osobných údajov alebo i spracúvanie celého informačného systému (v ktorom sa spracúvajú osobné údaje za určitým účelom) prenechať sprostredkovateľovi. Sprostredkovateľmi sú spravidla subjekty, ktoré externe vedú a spracúvajú personálnu a mzdovú agendu pre prevádzkovateľa.
Sprostredkovateľ, na rozdiel od prevádzkovateľa, si nemôže sám určovať účel a podmienky spracúvania osobných údajov, tie mu určí prevádzkovateľ v písomnej zmluve, a to pred začatím spracúvania osobných údajov alebo najneskôr v deň začatia spracúvania osobných údajov. Sprostredkovateľ môže spracúvať osobné údaje len v rozsahu, spôsobom a za podmienok dohodnutých s prevádzkovateľom.
Ak sprostredkovateľ zapojí do vykonávania spracovateľských činností v mene prevádzkovateľa ďalšieho sprostredkovateľa, tak tomuto ďalšiemu sprostredkovateľovi sa prostredníctvom zmluvy alebo iného právneho aktu podľa práva Únie alebo práva členského štátu uložia rovnaké povinnosti ochrany údajov, ako sa stanovujú v zmluve alebo inom právnom akte uzatvorenom medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom. Povolenie ďalšieho sprostredkovateľa môže byť aj všeobecné, avšak za podmienky, že sprostredkovateľ informuje prevádzkovateľa o akýchkoľvek zamýšľaných zmenách v súvislosti s pridaním alebo nahradením ďalších sprostredkovateľov, čím sa prevádzkovateľovi dá možnosť namietať voči takýmto zmenám.
Vzory dokumentov v oblasti ochrany osobných údajov slúžia na zjednodušenie vypracovania potrebnej GDPR dokumentácie samotným prevádzkovateľom. Úrad na ochranu osobných údajov SR podľa § 37 ods. 6 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov je povinný tiež zverejniť niektoré vzory.
Medzi vzorové dokumenty patria napríklad:
Je potrebné identifikovať informačné systémy/účely, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje o zamestnancoch, napr. evidovanie dochádzky prostredníctvom elektronických zariadení. Ak spracúvate osobné údaje dočasne pridelených zamestnancov, je potrebné postupovať v súlade s ust. § 13 ods. 5 zákona č. 18/2018 Z. z.
V ekonomicko-účtovnej agende sa spracúvajú osobné údaje fyzických osôb, ktoré prichádzajú do platobného styku s prevádzkovateľom. Do tohto informačného systému patrí aj spracúvanie objednávok, došlých faktúr a fakturácia odberateľom, styk s bankou, vedenie pokladne, zabezpečovanie hotovostných príjmov a výdavkov, skladové hospodárstvo, evidencia investičného majetku (vrátane automatického odpisovania) a drobného majetku, vedenie jednoduchého/podvojného účtovníctva organizácie, vykonávanie auditov.
Právnym základom pre spracúvanie osobných údajov v ekonomicko-účtovnej agende je Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon o ochrane osobných údajov a súvisiace právne predpisy v platnom znení, zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákonom NR SR č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, zákonom NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákonom NR SR č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z., Zákon NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Zákon NR SR č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení o zmene a doplnení zákona NR SR č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, Zákon č.283/2002 Z .z. o cestovných náhradách v znení jeho doplnkov, Zákon č. 106/2004 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, Zákon 530/2011 o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
Kategórie príjemcov sú orgány štátnej správy, verejnej moci a verejnej správy podľa príslušných právnych predpisov a sprostredkovateľ. Osobné údaje sa uchovávajú 10 rokov.
Účelom spracúvania osobných údajov je zabezpečenie správy registratúry ako riadna evidencia záznamov (vedenie úplnej a presnej evidencie záznamov v registratúrnom denníku, vedenie registrov a indexov záznamov), riadne vyraďovanie spisov (záznamov), zabezpečenie plánovitého vyraďovania spisov (záznamov), ktoré nie sú potrebné pre ďalšiu činnosť a uplynuli lehoty ich uloženia, evidencia došlej a odoslanej pošty, evidencia elektronickej pošty.
Právnym základom je Zákon NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach, 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Kategórie príjemcov sú orgány štátnej správy, verejnej moci a verejnej správy podľa príslušných právnych predpisov. Osobné údaje sa vymazávajú od 30 dní po 70. rok života zamestnanca.
Účelom spracúvania osobných údajov je príprava a vedenie dodávateľsko - odberateľských vzťahov so samostatne zárobkovo činnými osobami. V rámci predmetnej agendy sú vedené zmluvné vzťahy, faktúry a objednávky, evidencia dodávok a odberov tovarov, služieb a pod.
Právnym základom je Zmluva medzi prevádzkovateľom a SZČO povolená Ústavou Slovenskej republiky, Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom, Zákon č. 455/1991 Zb., Zákonom o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) a súvisiacimi právnymi predpismi.
Kategórie príjemcov sú orgány štátnej správy, verejnej moci a verejnej správy podľa príslušných právnych predpisov. Osobné údaje sa vymazávajú 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu z dôvodu evidencie v rámci účtovnej agendy.
Účelom spracúvania osobných údajov je vedenie databázy zástupcov, respektíve zamestnancov dodávateľov a odberateľov z dôvodu plnenia ich pracovných, služobných a funkčných povinností a zabezpečenia plynulých dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Právnym základom je § 78 od. 3 zákona NR SR č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Osobné údaje sa vymazávajú do 30 dní odo dňa skončenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Účelom spracúvania osobných údajov je vybavovanie žiadostí fyzických osôb smerujúcich k uplatňovaniu ich práv ako dotknutých osôb v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.