
Sprostredkovateľská zmluva je v praxi často využívaný typ zmluvy, ktorý má svoje opodstatnenie napríklad v oblasti realít alebo finančného poradenstva. Uzatvorením sprostredkovateľskej zmluvy vzniká pre sprostredkovateľa povinnosť vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti záujemcu uzatvoriť zmluvu. Na druhej strane vzniká záujemcovi povinnosť zaplatiť za túto činnosť sprostredkovateľovi odmenu. Tento článok sa zameriava na sprostredkovateľskú zmluvu v kontexte predaja auta, pričom vysvetľuje jej podstatu, náležitosti, práva a povinnosti zmluvných strán a ďalšie dôležité aspekty.
Sprostredkovateľská zmluva predstavuje typ zmluvy, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku (§ 774 - § 777). Zaraďuje sa medzi tzv. obstarávateľské zmluvy. V praxi ide o frekventovaný typ zmluvy. Jej využitie je možné napr. v realitnom sektore, kde majiteľ nehnuteľnosti sa dohodne s realitným maklérom, že ten mu za odmenu nájde záujemcu o danú nehnuteľnosť.
Podľa Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Sprostredkovateľská zmluva musí podľa zákona vždy obsahovať nasledovné body:
Je potrebné uviesť, že sprostredkovateľská zmluva nemusí mať nevyhnutne v písomnú formu. Na sprostredkovaní sa môžu záujemca a sprostredkovateľ dohodnúť aj ústne. Písomná forma však posilňuje právnu istotu, napr. v otázke výšky dojednanej odplaty (niekedy sa používa aj pojem provízia, prípadne odmena). Bez uzatvorenia písomnej formy sprostredkovateľskej zmluvy by mohol vzniknúť v budúcnosti spor o výške odplaty, kde jedna zmluvná strana by tvrdila, že sa dohodla nižšia, prípadne vyššia odplata.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre obe zmluvné strany nielen práva, ale aj povinnosti.
Základnou povinnosťou sprostredkovateľa je vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť dohodnutú zmluvu. Občiansky zákonník však obsah tejto činnosti konkrétnejšie nevymedzuje. V sprostredkovateľskej zmluve by tak malo byť aspoň rámcovo vymedzené k uzatvoreniu akej zmluvy alebo príležitosti smeruje činnosť sprostredkovateľa. Spravidla táto činnosť spočíva v tom, že sprostredkovateľ nájde tretiu osobu, bude pôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy musí byť priama príčinná súvislosť. Podmienkou sprostredkovania je tiež to, aby sa dosiahol výsledok, ku ktorému sprostredkovanie smerovalo. Ak sa totižto nedostaví výsledok, nemožno hovoriť o sprostredkovaní.
Túto činnosť spravidla realizuje sprostredkovateľ osobne. Nič však nebráni tomu, aby túto činnosť vykonával aj prostredníctvom tretej osoby, a to bez súhlasu záujemcu. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť v zmluve, že sprostredkovateľ musí vyvíjať činnosť osobne a nie prostredníctvom tretej osoby.
Na druhej strane je povinnosťou záujemcu vyplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu. Jej poskytnutie je naviazané na dostavenie sa očakávaného výsledku, ktorý bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške tak musia byť súčasne splnené dve podmienky a to, že:
Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Lucia sa rozhodla odsťahovať za lepšou prácou a predať byt. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa dohodli na odmene 3 000 eur v prípade, že realitný maklér nájde kupujúceho, s ktorým Lucia uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Lucia napokon predala byt svojmu známemu, pričom realitný maklér sa nepričinil k tomu, že Lucia uzatvorila kúpnu zmluvu so svojim známym. Preto mu nepatrí dojednaná odplata 3 000 eur.
Okrem odmeny má sprostredkovateľ právo aj na úhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti so sprostredkovanou činnosťou. Toto právo má však len za predpokladu, že to medzi ním a záujemcom bolo výslovne dojednané v zmluve. Dohoda o náhrade nákladov by mala obsahovať aj to, či táto náhrada patrí sprostredkovateľovi aj v prípade, ak k samotnému obstaraniu sprostredkúvanej zmluvy nedôjde. V prípade absencie takejto dohody platí, že sprostredkovateľ má nárok na náhradu nákladov iba v prípade vzniku nároku na odmenu, t.j. ak došlo k uzatvoreniu sprostredkúvanej zmluvy pričinením sprostredkovateľa.
Opätovne, ani tieto náklady zákon bližšie nešpecifikuje. Preto je vhodné, ak sa strany dohodnú na náhrade nákladov, aby aj špecifikovali tieto náklady. V zásade má sprostredkovateľ nárok na účelne a preukázateľné náklady vynaložené v súvislosti so sprostredkovaním. Spravidla ide o rôzne poplatky, cestovné, poštovné alebo telekomunikačné výdavky.
Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať dom. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu, kde sa dohodli, že sprostredkovateľ má nárok aj na náhradu nákladov. Pri výkone sprostredkovanej činnosti realitný maklér vynaložil náklady na cestu na stretnutie s klientom vo výške 30 eur. Lucia je tak povinná okrem dojednanej odmeny zaplatiť realitnému maklérovi aj náhradu nákladov vo výške 30 eur.
V neposlednom rade uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy prináša pre strany oznamovaciu povinnosť. Sprostredkovateľ je povinný informovať záujemcu o všetkých okolnostiach, ktoré sa týkajú sprostredkovania. Najmä je povinný mu oznámiť tie, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu (informácie o osobe, s ktorými sa má uzatvoriť sprostredkovaná zmluva, o jej dôveryhodnosti, ako aj informácie o cene a pod).
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Oznamovaciu povinnosť má aj záujemca, ktorý je povinný oznámiť sprostredkovateľovi predovšetkým vstupné požiadavky o predmete sprostredkovania, čiže za akých okolností, s kým a za akú cenu je ochotný uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu.
Predmetom zmluvy je obstaranie uzatvorenia sprostredkovanej zmluvy, čiže vytvorenie príležitosti pre záujemcu, aby mohol uzatvoriť takúto sprostredkovanú zmluvu. Sprostredkovateľ už ale ďalej nie je oprávnený uzatvoriť s treťou osobou samotnú sprostredkovanú zmluvu. Taktiež nie je oprávnený prijímať čokoľvek v mene a na účet záujemcu.
Na to, aby mohol sprostredkovateľ konať a prijímať plnenia za záujemcu je potrebné, aby ho na to záujemca splnomocnil na základe plnomocenstva, ktoré musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, ak samotná zmluva bola uzatvorená ústne.
Lucia sa rozhodla odsťahovať a predať byt. S realitným maklérom uzatvorila sprostredkovateľskú zmluvu. Realitný maklér svojou činnosťou našiel záujemcu o kúpu (Mareka). Súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy nie je osobitné plnomocenstvo na konanie a prijímanie plnenia v mene a na účet Lucie. Preto samotnú kúpnu zmluvu musí uzatvoriť s Marekom priamo Lucia a nie realitný maklér, ktorý nemôže ani prevziať kúpnu cenu. Ak by Lucia udelila realitnému maklérovi aj osobitné plnomocenstvo, ten by mohol v mene Lucie uzatvoriť s Marekom kúpnu zmluvu a taktiež aj prevziať kúpnu cenu.
Sprostredkovateľská zmluva zaniká predovšetkým jej splnením, teda dosiahnutím výsledku, ktorý bol dojednaný v zmluve. Pokiaľ bola zmluva dohodnutá na dobu neurčitú, možno ju ukončiť výpoveďou. Zmluvné strany si taktiež môžu v zmluve dojednať prípady, za ktorých môže zmluvná strana od zmluvy odstúpiť.
Okrem sprostredkovateľskej zmluvy pozná právny poriadok SR aj zmluvu o sprostredkovaní. Rozdiel medzi týmito zmluvami je ten, že sprostredkovateľská zmluva je typom občianskej zmluvy a zmluva o sprostredkovaní je typom obchodnej zmluvy.
Sprostredkovateľskú zmluvu spravidla uzatvárajú dve fyzické osoby - nepodnikatelia navzájom, prípadne podnikateľ s nepodnikateľom. Tí však majú možnosť vybrať si, že namiesto sprostredkovateľskej zmluvy uzatvoria zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Musia to však výslovne uviesť do zmluvy, že uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní. Naproti tomu, podnikatelia si nemôžu vybrať a vždy uzatvárajú zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka. Od toho, či je zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, sa odvíjajú aj ďalšie záležitosti, napr. náhrada škody, premlčanie práva a pod.
Sprostredkovateľská zmluva je taktiež podobná príkaznej zmluve a zmluve o obstaraní predaja veci. Príkazná zmluva sa však odlišuje v tom, že odmena patrí osobe iba vtedy, ak to bolo dojednané medzi zmluvnými stranami alebo ak to vyplýva z povahy činnosti. Taktiež odmena nie je naviazaná na výsledok. Predmetom príkaznej zmluvy je obstaranie určitej veci alebo vykonanie inej činnosti (napr. prevzatie kúpnej ceny za predaj určitej veci).
Pri zmluve o obstaraní predaja veci (napr. auta alebo motorky) je predmetom prevzatie určitej konkrétnej veci za účelom obstarania jej predaja. Osoba, ktorá prevzala vec za účelom jej predaja, je oprávnená sama uzatvoriť zmluvu, a tak predať danú vec, čo predstavuje ďalší rozdiel v porovnaní so sprostredkovateľskou zmluvou.
Predaj auta nie je len o odovzdaní kľúčov a vyplatení kúpnej ceny. Aby všetko prebehlo hladko a bez zbytočných komplikácií, treba dodržať niekoľko povinných krokov od prípravy kúpno-predajnej zmluvy, cez prehlásenie vozidla až po ukončenie PZP. Každý úkon má svoje pravidlá či zákonné lehoty, ktoré je potrebné dodržať.
Ak ste sa rozhodli pre predaj vozidla, v zásade máte dve možnosti:
Najmä v druhom prípade je dôležité poznať právne predpisy. Aby ste sa vyhli problémom po odovzdaní vozidla, treba postupovať podľa platnej legislatívy. Sú to predovšetkým:
Ak sa ako majiteľ vozidla nemôžete osobne zúčastniť predaja z akýchkoľvek dôvodov, všetky nevyhnutné úkony môže za vás na základe písomného splnomocnenia vybaviť iná plnoletá osoba. Splnomocnenec vás môže zastupovať v plnom rozsahu a vo všetkých právnych úkonoch spojených s predajom vozidla vrátane podpisu kúpnej zmluvy, prepisu vozidla na nového majiteľa či prevzatia finančných prostriedkov.
Splnomocnenie na predaj auta (plnomocenstvo podľa §31 Občianskeho zákonníka) musí byť vypracované písomne a malo by obsahovať tieto náležitosti:
Správne ocenenie vozidla je jedným z najdôležitejších krokov pred predajom. Príliš vysoká cena môže záujemcov odradiť, naopak, príliš nízka vám spôsobí zbytočnú finančnú stratu. Optimálne je stanoviť cenu s menšou rezervou na prípadné zjednávanie.
Na čo všetko teda pri stanovení ceny pozerať? Zohľadnite najmä tieto faktory:
Celý proces stanovenia ceny vám uľahčí menší prieskum trhu. Zistite, za koľko sa približne predávajú rovnaké alebo podobné vozidlá v online inzercii. Využiť môžete aj špecializované online kalkulačky inzertných portálov, kde po zadaní údajov o vozidle získate orientačnú cenu. Bezplatný odhad výkupnej ceny auta poskytujú aj mnohé autobazáre. Väčšinou však stanovujú o niečo nižšie ceny ako sa dajú dosiahnuť pri priamom predaji. Stanovenie ceny môžete zveriť aj do rúk znalca, ale v takom prípade už treba počítať s poplatkom za znalecký posudok.
Pri predaji auta je kúpno-predajná zmluva prakticky nutnosťou. Predstavuje základný právny dokument, upravujúci prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Podľa Občianskeho zákonníka sa vlastníctvo veci nadobúda na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim. Pri predaji vozidla musí byť táto dohoda z dôvodu právnej istoty vyhotovená písomne a podpísaná oboma stranami. Inak je neplatná.
Zmluva na predaj auta je potrebná najmä preto, že:
Aké sú všetky náležitosti kúpno-predajnej zmluvy na auto? V zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a aktuálnych administratívnych požiadaviek musí kúpno-predajná zmluva na auto obsahovať:
Zmluvu na predaj auta je potrebné vyhotoviť minimálne v dvoch rovnopisoch, pričom jeden zostáva predávajúcemu a druhý ide kupujúcemu.
Po podpise zmluvy je potrebné odovzdať vozidlo kupujúcemu a to so všetkým, čo je v zmluve zakotvené. Sem patria napríklad aj sady kolies, strešný nosič, čiže všetko, čo je zazmluvnené ako súčasť predaja.
Spolu s vozidlom sa spravidla odovzdávajú aj doklady od vozidla. Netreba zabudnúť na:
Odporúča sa s kupujúcim spísať aj odovzdávací protokol. Tento dokument síce nie je povinný, no v budúcnosti môže ochrániť predávajúceho aj kupujúceho. Do protokolu sa uvádza:
Protokol sa podpisuje oboma stranami a stáva sa súčasťou dokumentácie k predaju. V prípade sporu poslúži ako dôkaz o tom, v akom stave bolo auto odovzdané.
Spôsob a termín úhrady predajnej ceny by ste mali mať zmluvne dohodnutý. Najjednoduchšia a v praxi najvyužívanejšia je platba v hotovosti. V takom prípade nezabúdajte na obmedzenie vyplývajúce zo zákona 394/2012 Z.z., ktorý zakazuje hotovostné platby prevyšujúce 15 000 eur (5 000 eur v prípade právnických osôb).
Pri vyšších sumách je vhodnejšie využiť bankový prevod, ideálne okamžitú platbu z účtu na účet, aby ste si mohli pripísanie prostriedkov skontrolovať priamo pri odovzdávaní vozidla. Pri drahších autách je možné využiť aj notársku alebo advokátsku úschovu, odkiaľ sa peniaze prevedú až po splnení dohodnutých podmienok. Toto riešenie je spoplatnené, ale najspoľahlivejšie.
Po predaji auta je pôvodný držiteľ (predávajúci) povinný do 30 dní od uzavretia kúpnej zmluvy nahlásiť zmenu držby na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte. Ide o jednokrokový úkon, pri ktorom predávajúci prehlasuje vozidlo na konkrétneho kupujúceho. Kupujúci už teda nemusí vozidlo prihlasovať na dopravnom inšpektoráte podľa miesta svojho bydliska.
Pri zmene držby vozidla by mali byť prítomné obidve strany - predávajúci aj kupujúci. Ak sa kupujúci na dopravný inšpektorát nedostaví, budete potrebovať jeho písomné splnomocnenie na prepis vozidla s úradne overeným podpisom.
Pri osobnom podaní je potrebné na dopravnom inšpektoráte vyplniť žiadosť a predložiť ju spolu s potrebnými dokladmi:
Tabuľky s EČV sa už neodovzdávajú. Z §116 Zákona o cestnej premávke priamo vyplýva, že tabuľky s evidenčným číslom ostávajú na vozidle, a to aj v tom prípade, ak má nový držiteľ auta adresu pobytu v pôsobnosti iného orgánu Policajného zboru.
Ako pôvodný majiteľ však môžete trvať na tom, že tabuľky s EČV si necháte. V takom prípade by ste mali do 1 roka požiadať o pridelenie tohto evidenčného čísla inému vášmu vozidlu (napr. ak si plánujete kúpiť nové auto). Prepisovanému autu bude pridelené nové evidenčné číslo.
Zmenu držby vozidla je možné vykonať aj elektronicky cez portál Slovensko.sk prostredníctvom služby „Žiadosť o prevod držby vozidla na inú osobu“. Podmienkou je aktivovaná elektronická schránka a kvalifikovaný elektronický podpis.
Podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení pôvodné PZP zaniká okamihom zápisu zmeny držby vozidla. Povinnosť uzavrieť novú poistnú zmluvu má nový držiteľ vozidla, teda kupujúci.
Po prepise auta na nového majiteľa preto nezabudnite svoju poisťovňu požiadať o zrušenie PZP a vrátenie nespotrebovaného poistného. Žiadosť o zrušenie PZP pri predaji auta sa podáva písomne a jej prílohou je kópia technického preukazu (osvedčenie o evidencii časť II) so zaznačenou zmenou majiteľa vozidla. V žiadosti o zrušenie poistenia sa súčasne uvádza, akým spôsobom si želáte vrátiť pomernú časť poistného. Keďže PZP sa spravidla platí na celý rok vopred, jeho alikvótnu časť za mesiace, v ktorých poistenie nevyužijete, je vám poisťovňa povinná vrátiť. Môže tak urobiť prevodom na účet alebo poštovou poukážkou.
Pri predaji vozidla je dôležité myslieť aj na platnosť technickej a emisnej kontroly. Podľa zákona musí mať každé vozidlo, ktoré sa používa v cestnej premávke, platné osvedčenie o STK aj EK. Ak je platnosť týchto kontrol krátko pred uplynutím alebo už vypršala, nový majiteľ by nemohol vozidlo riadne prihlásiť do evidencie, čo môže celý predaj skomplikovať alebo predĺžiť.