
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dôležitých aspektoch štúdia a práce v Nemecku, vrátane uznávania dokladov o vzdelaní, podmienkach pracovného pomeru a procese overovania verejných listín.
Uznávanie dokladov o vzdelaní je kľúčové pre Slovákov aj cudzincov, ktorí plánujú študovať alebo pracovať v Nemecku.
Uznávanie dokladov o vzdelaní upravuje zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní. Tento zákon stanovuje postupy a požiadavky na uznávanie zahraničných dokladov o vzdelaní na Slovensku.
Vyššie overenie (apostilla / superlegalizácia) sa nevyžaduje, ak doklad o vzdelaní bol vydaný v štáte, s ktorým je uzavretá bilaterálna zmluva a ktorý bol vydaný po 1.9.2020. Bilaterálne dohody sú uzavreté so štátmi: Čína, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Rusko a Ukrajina.
Niektoré z dohôd sa vzťahujú len na vybrané doklady, iné (Nemecko, Čína) majú obmedzenú platnosť na doklady vydané po ich uzavretí. Pokiaľ sa na doklad nevzťahuje dohoda, postupuje sa ako pri štátoch bez bilaterálnej dohody.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ak je žiadateľ Slovák, bude potrebné absolvovať rozdielovú skúšku zo slovenského jazyka (až potom dôjde k nostrifikácii). Pri cudzincovi sa rozdielová skúška nevyžaduje. Ak predtým študoval na Slovensku, rozdielová skúška sa dohodne na škole, kde študoval na Slovensku.
Ministerstvo školstva zaviedlo od 01.03.2025 novinku v oblasti uznávania vzdelania s cieľom zrýchlenia a zjednodušenia procesu prostredníctvom „doložky o uznaní stupňa zahraničného vzdelania„. Tento systém sa však neuplatňuje pri uznávaní vzdelania na účel výkonu regulovaného povolania, tam je nutné vždy podstúpiť proces uznávania odbornej kvalifikácie na výkon regulovaného povolania.
Doložka má formu tzv. automatického uznania v zmysle medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Doložku môžete použiť len spolu so zahraničným dokladom o vzdelaní, na ktorý sa vzťahuje. Nie je ju možné uplatniť na neukončené vzdelanie, časť štúdia alebo na doklad o vzdelaní, ktorý Vám ešte nebol vydaný.
Na stránke ministerstva si vyberiete krajinu a v ďalšom kroku stupeň, ktorý si želáte uznať. Potom kliknete na „Stiahnuť potvrdenie“, čím sa Vám vygeneruje elektronická doložka. V prípade použitia doložky v listinnej podobe postačuje túto elektronickú doložku vytlačiť. Doložka nevyžaduje na platnosť pečiatku ani podpis, na overenie jej platnosti slúži QR kód v dolnej časti dokumentu.
K doložke v listinnej podobe je potrebné predložiť niektorý z týchto dokumentov: osvedčenú kópiu Vášho dokladu o vzdelaní, originál dokladu o vzdelaní k nahliadnutiu alebo obyčajnú kópiu Vášho dokladu o vzdelaní, pokiaľ je možnosť Váš doklad elektronicky overiť. Pri používaní doložky v elektronickej podobe postačuje stiahnuť doložku v súbore PDF a odoslať prijímateľovi. Poprípade je možné prijímateľovi poslať samotný odkaz na elektronickú doložku.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Na Slovensku je možné uznanie dokladu o vzdelaní, avšak musí ísť o oficiálny doklad, ktorý preukazuje ukončenie daného vzdelania, napríklad diplom alebo vysvedčenie o štátnej skúške. Podľa vyjadrenia Ministerstva školstva SR je uvedené možné skúsiť, avšak je potrebné preukázať minimálne aj počet hodín absolvovanej praxe, čo v prípade zubára je 5000.
Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorý sa vyznačuje najmä úzkym prepojením teoretického všeobecného a odborného vzdelávania s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa. Výučba v škole sa pravidelne strieda s praktickým vyučovaním v prietoroch zamestnávateľa. Duálne vzdelávanie ako kombinácia teoretického vzdelávania a praktického vzdelávania u zamestnávateľa sa v celej Európe berie za vzor a je kľúčovým faktorom pre úspech hospodárskej politiky štátov.
Proces duálneho vzdelávania:
Pracovné podmienky v Nemecku sú regulované zákonom a kolektívnymi zmluvami.
Nemeckí zamestnávatelia pri vypovedaní pracovného pomeru musia postupovať v zmysle „Kundigungsschutzgesetz“ (zákon o ochrane pri výpovedi). Pre malé podniky sa zákon o ochrane pri výpovedi neuplatňuje (pod malými podnikmi sa rozumejú tie, ktoré zamestnávajú menej ako 10 ľudí na plný úväzok).
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V Nemecku môžete podať sťažnosť proti výpovedi do troch týždňov na „Arbeitsgericht“ (pracovný súd). Výpoveď zo zamestnania môžete konzultovať nielen s komerčným právnikom, ale aj v niektorom z bezplatných poradenských centier, ktoré má Nemecko prakticky v každom regióne.
Najčastejšie sa výpoveď podáva písomnou formou. Ak ju podpíšete, znamená to, že vyjadrujete svoj súhlas s uvedenými faktami. Pri výpovedi dohodou pozor na to, aby ste sa nepripravili o nároky a práva. Výpoveď podpíšte len vtedy, ak ste všetkému rozumeli a v zásade súhlasíte s rozviazaním pracovného pomeru.
Dĺžka výpovednej doby je zvyčajne štyri týždne, pokiaľ to vaša pracovná zmluva neustanovuje inak. Pokiaľ ste v skúšobnej dobe, vzťahuje sa na vás výpovedná doba minimálne 2 týždne. Pri dĺžke výpovednej doby existujú aj výnimky. Za určitých okolností môžete dostať výpoveď aj s okamžitou platnosťou. Na takýto typ výpovede však musí mať zamestnávateľ vážny dôvod. Dôvody na výpoveď by mali byť uvedené vo vašej pracovnej zmluve, prípadne v tzv. „Tarifvertrag“ (kolektívna zmluva).
Skúšobná doba v Nemecku je spravidla stanovená na 6 mesiacov, pokiaľ pracovná zmluva neustanovuje inak. Po skončení výpovednej doby už zamestnávateľ (pokiaľ bola výpoveď daná zo strany zamestnávateľa) musí uviesť konkrétny dôvod ukončenia pracovného pomeru, a to môžu byť:
Pri závažnom porušení pracovnej zmluvy môžu dôjsť k okamžitému rozviazaniu pracovnej zmluvy, pričom výpovedná lehota v takomto prípade nehrá úlohu. Dôvodmi pre okamžitú výpoveď môže byť:
Za určitých okolností môžete v Nemecku dostať výpoveď i počas PN - ky. Musí to byť však v súlade s „Kundigungsschutzgesetz“ (zákon o ochrane pri výpovedi). Vzhľadom na to, že pre bežného človeka je náročné posúdiť opodstatnenosť výpovede, odporúčame dôkladne preštudovať pracovnú zmluvu, prípadne „Tarifvertrag“ (kolektívna zmluva) alebo sa obrátiť na právnika, či poradenské centrum.
Výpoveď z dôvodu Corona pandémie sa považuje za neopodstatnenú. V prípade, že váš pracovný pomer končí počas vašej pracovnej neschopnosti, môžete si nemocenské „Krankengeld“ žiadať v zdravotnej poisťovni „Krankenkasse“ v Nemecku.
Svoju PN-ku „Krankschreibung“ zašlite do zdravotnej poisťovne „Krankenkasse“. V prípade, že sa chystáte opustiť Nemecko, kontaktujte svoju pobočku zdravotnej poisťovne, aby ste nestratili nárok na vyplácanie nemocenských dávok. V prípade, že ste opäť zdravý, môžete sa zaevidovať na úrade práce „Arbeitsagentur“. Požiadajte o registráciu ihneď (najneskôr do 3 dní).
„Freistellung“ je ukončenie pracovného pomeru, pričom je dodržaná výpovedná lehota, ale plat sa naďalej vypláca.
„Krankenversicherungsschutz“(zdravotné poistenie) sa na vás vzťahuje aj po skončení pracovného pomeru ešte nasledujúcich 30 dní. Toto poistenie sa na vás vzťahuje aj v prípade, ak si nájdete nové zamestnanie / získate dávky v nezamestnanosti (Arbeitslosengeld) / ste poistený cez vášho partnera.
V prípade, že sa na vás nevzťahuje ani jedna možnosť, poistenie si musíte hradiť ako „dobrovoľný platca“. V prípade, že opúšťate Nemecko, mali by ste vašu pobočku zdravotnej poisťovne o svojom zámere informovať a odhlásiť sa z pobytu. Inak by mohla zdravotná poisťovňa od vás naďalej požadovať príspevky na poistenie.
Ak si myslíte, že vám zamestnávateľ musí pri skončení pracovného pomeru vyplatiť odstupné, je to omyl. V Nemecku neexistuje zákonný nárok na odstupné. Väčšinou sa dohodne dobrovoľne alebo sa stanoví súdnym rozhodnutím. Vo všeobecnosti sa vníma ako finančná kompenzácia za stratu zárobku zo zamestnania.
Zároveň však platí, že:
Výšku odstupného v Nemecku určuje zákon a predstavuje ½ až 1 mesačný zárobok za každý odpracovaný rok. Pri hrubej mzde 3000 EUR a pracovnom pomere 5 rokov, by zamestnanec získal odstupné minimálne vo výške 7500 EUR (3000:2×5).
V prípade, že je pre vás téma aktuálna, kontaktujte regionálny úrad práce v Nemecku alebo situáciu konzultujte v niektorej z bezplatných právnych poradní v Nemecku. V právnych poradniach sú vám k dispozícii aj slovensky alebo česky hovoriace konzultantky.
Verejné listiny vydané slovenskými orgánmi vyžadujú na svoje použitie pred orgánmi cudzieho štátu alebo pred orgánmi v cudzine vyššie overenie (tzv. konzulárnu superlegalizáciu) alebo tzv. apostil (ďalej len „vyššie overenie“). Vyššie overenie verejných listín vo vzťahu k Českej republike sa spravidla nevyžaduje.
Verejnou listinou je listina, na ktorej je odtlačok pečiatky slovenského orgánu/úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Verejnou listinou sú aj osvedčovacie doložky vyhotovené v rámci notárskej činnosti podľa § 56 ods. 2 Notárskeho poriadku ( napr. Notárom overenú kópiu osvedčenia o absolvovaní). Predmetom vyššieho overenia je hodnovernosť podpisu, funkcie osoby, ktorá listinu podpísala, a pravosť pečate alebo odtlačku pečiatky na listine. Vyššie overenie sa vykonáva aj na znalecké a prekladateľské doložky. Vyšším overením sa neoveruje obsah alebo pravdivosť obsahu verejnej listiny, znaleckého posudku či prekladu.
Orgány, ktoré vykonávajú vyššie overenie justičných verejných listín sú uvedené v bode II.
Verejné listiny vydané inými orgánmi overujú spravidla príslušné orgány rezortu, do ktorého pôsobnosti patrí orgán, ktorý verejnú listinu vydal (potvrdil).
Albánsko, Andorra, Antigua a Barbuda, Argentína, Arménsko, Austrália, Azerbajdžan, Bahamy, Bahrajn, Barbados, Belgicko, Belize, Bielorusko, Bolívia, Bosna a Hercegovina, Botswana, Brazília, Brunei, Bulharsko, Burundi, Cookove ostrovy, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Čile, Čína (zvláštne správne jednotky Hong Kong a Macao, s účinnosťou od 7.11.2023 celá Čína), Dánsko, Dominika, Dominikánska republika, Ekvádor, Estónsko, Eswatini (bývalé Svazijsko), Fidži, Filipíny, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Grenada, Gruzínsko, Guatemala, Guyana, Holandsko, Honduras, Chorvátsko, India, Indonézia, Írsko, Island, Izrael, Jamajka, Japonsko, Juhoafrická republika, Kanada (od 11.1.2024), Kapverdská republika, Kazachstan, Kirgizsko, Kolumbia, Kórea (južná), Kostarika, Lesotho, Libéria, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malawi, Malta, Maroko, Marshallove ostrovy, Maurícius, Mexiko, Moldavsko, Monako, Mongolsko, Namíbia, Nemecko, Nikaragua, Niue, Nórsko, Nový Zéland, Omán, Pakistan, Palau, Panama, Paraguaj, Peru, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, Rwanda (od 1.6.2024), Salvador, Samoa, San Marino, Saudská Arábia, Senegal, Severné Macedónsko, Seychely, Singapur, Slovinsko, Spojené štáty americké (USA), Srbsko, Surinam, Sv. Kitts a Nevis, Sv. Lucia, Sv. Tomáš a Principov ostrov, Sv. * uvedený je stav aktuálny k 10.8.2023.
Správny poplatok za overenie krajským súdom alebo ministerstvom spravodlivosti je 5 eur za overenie úradného podpisu na listine (za každý podpis) a 5 eur za overenie úradnej pečiatky (za každý odtlačok) (6), t.j. spolu 10 eur, ak listina obsahuje jeden úradný podpis a jednu úradnú pečiatku. Správny poplatok za vydanie apostilu krajským súdom alebo ministerstvom spravodlivosti je 10.-eur. Pri osvedčení úradnej pečiatky alebo úradného podpisu pri konzulárnej superlegalizácii je správny poplatok 5,-eur za každý osvedčený úradný podpis, resp. každé osvedčenie úradnej pečiatky, t.j. ak má dokument jeden úradný podpis a jednu úradnú pečiatku spolu 10,- eur. Kolok je možné zakúpiť prostredníctvom samoobslužného platobného terminálu, tzv. kiosku v pobočkách Slovenskej pošty.
Niektoré dvojstranné medzinárodné zmluvy SR nevyžadujú vyššie overenie justičných verejných listín, ak sa predkladajú súdom alebo aj iným príslušným orgánom druhého zmluvného štátu. Niektoré z týchto zmluvných štátov nemusia vyžadovať vyššie overenie aj u iných druhov písomností, resp. pri ich predkladaní iným orgánom. Existencia takejto zmluvy však nezaručuje, že cudzí orgán nebude vyššie overenie slovenskej verejnej listiny vyžadovať.
Od 16. 2. 2019 sú od všetkých foriem overovania (apostil, superlegalizácia) oslobodené určité druhy verejných listín vydaných alebo osvedčených v členských štátoch EÚ (Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko).