Trojcievne koronárne postihnutie: Príznaky a liečba

Koronárna choroba srdca je závažné ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete. Princípom vzniku a rozvoja ochorenia je tvorba aterosklerotických plátov v koronárnych artériách, ktoré zásobujú srdce krvou. Tieto pláty môžu obmedziť prietok krvi a viesť k vážnym komplikáciám, ako je angina pectoris alebo infarkt myokardu. Včasná diagnostika a adekvátna liečba sú kľúčové pre zlepšenie prognózy a kvality života pacientov.

Vznik a príčiny koronárnej choroby srdca

Aterosklerotické pláty vznikajú v miestach poškodenia vnútornej výstelky ciev (endotelu). Dochádza k zachytávaniu zoxidovaného LDL cholesterolu, vápnika a rôznych iných molekúl cirkulujúcich v krvnom obehu. Postupné zväčšovanie aterosklerotického plátu vedie k obmedzeniu prietoku krvi cievou a prípadne aj k úplnému upchatiu (uzáveru). Úplný uzáver cievy aterosklerotickým plátom alebo krvnou zrazeninou spôsobuje úplné nedokrvenie a odkysličenie tej časti srdcového svalu, ktorú daná cieva zásobuje.

K tvorbe aterosklerotických plátov dochádza nielen v srdcových tepnách, ale aj v tepnách zásobujúcich ostatné orgány tela - napríklad v mozgu či tepnách dolných končatín. Uzáver cievy v mozgu sa nazýva mozgový infarkt (odborne ischemická cievna mozgová príhoda alebo ľudovo porážka či mŕtvica). Ateroskleróza v tepnách dolných končatín sa označuje pojmom ischemická choroba dolných končatín. Proces aterosklerózy postihujúcich viaceré cievne riečiská (viaceré orgány) nazývame generalizovaná ateroskleróza a má zlú prognózu.

Medzi rizikové faktory, ktoré prispievajú k rozvoju aterosklerózy a koronárnej choroby srdca, patria:

• Vek: Riziko komplikácií rastie s vekom, pretože aj pláty v cievach sa zväčšujú postupne. Riziko infarktu a ostatných aterotrombotických príhod je preto vyššie u ľudí nad 55 rokov.
• Pohlavie: Ženám pred menopauzou poskytujú určitú ochranu estrogény, ktoré svojim ochranným účinkom na cievnu výstelku výrazne spomaľujú - až zabraňujú rastu aterosklerotických plátov. Po menopauze sa riziko rozvoja koronárnej choroby srdca u žien behom 5 až 7 rokov vyrovnáva s kardiovaskulárnym rizikom mužov.
• Strava: Je vhodné obmedziť nezdravé tuky v strave a snažiť sa o udržanie sérových hladín cholesterolu a triacylglycerolov v norme.
• Fajčenie: Chemikálie v cigaretách znižujú hladinu HDL cholesterolu (tzv. dobrého cholesterolu) a zvyšujú hladinu LDL cholesterolu (tzv. zlého cholesterolu).
• Cukrovka: Pacienti s cukrovkou majú až dvojnásobne vyššie riziko ochorenia koronárnych artérií.
• Ochorenie obličiek: Pacienti s chronickým obličkovým ochorením sú vo vyššom riziku úmrtia na srdcovocievne ochorenie.
• Genetika: Ochorenie patrí sčasti medzi prirodzené známky starnutia organizmu.

Okrem toho sa za najvýznamnejšie rizikové faktory prispievajúce ku vzniku koronárnej choroby srdca považuje fajčenie, vysoký krvný tlak, cukrovka, dlhodobo zvýšené koncentrácie cholesterolu v krvi, nadváha a obezita. Niektoré výskumy poukazujú aj na vplyv etnického pôvodu a genetickú predispozíciu. Starnutie prirodzene zvyšuje riziko poškodenia a zúženia tepien. Vysoká miera stresu môže poškodiť tepny a zhoršiť ďalšie rizikové faktory koronárnej artérie. Nezdravá strava s vysokým obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, soli a cukru môže zvýšiť riziko ischemickej choroby srdca. Rizikové faktory sa často vyskytujú v zhlukoch, napríklad obezita vedúca k cukrovke 2. typu a vysokému krvnému tlaku alebo metabolický syndróm. Vedci skúmajú ďalšie možné faktory vrátane spánkového apnoe, teda opakovaného vynechania dýchania počas spánku, ktoré zvyšuje krvný tlak a tak deformuje kardiovaskulárny systém - môže to viesť k ochoreniu koronárnych artérií. Posudzuje sa tiež úloha C-reaktívneho proteínu, ktorý sa v tele zvyšuje počas zápalov. Vysoké hladiny hs-CRP môžu byť rizikovým faktorom srdcových ochorení. Aj vysoké hladiny triglyceridov zvyšujú riziko ochorenia koronárnych artérií, najmä u žien. Rovnako homocysteín, aminokyselina, ktorú telo používa na produkciu bielkovín, môže pri zvýšených koncentráciách zvýšiť riziko koronárnych ochorení. Preeklampsia je stav vyvíjajúci sa počas tehotenstva, ktorý spôsobuje vysoký krvný tlak a vyššie množstvo bielkovín v moči. Tieto faktory neskôr v živote ženy vedú k vyššiemu riziku srdcových ochorení. Aj nadmerná konzumácia alkoholu spôsobuje poškodenie srdcového svalu.

Prečítajte si tiež: Diagnostika Koronárneho Postihnutia

Príznaky koronárnej choroby srdca

Koronárna choroba srdca sa najčastejšie prejavuje bolesťou na hrudi (angina pectoris). Ak bolesť vzniká pri námahe, označuje sa ako námahová resp. stabilná angina pectoris, ak vznikne náhle v kľude, alebo vzniká pri stále menšej a menšej námahe, hovoríme o nestabilnej angine pectoris. Bolesti, ktoré sa objavujú len pri námahe, sú znakom toho, že koronárne cievy ešte dokážu zabezpečiť dostatočný prietok krvi srdcom v pokoji.

Angina pectoris je typická svojím tupým charakterom bolesti. Znamená to, že miesto bolesti sa nedá presne lokalizovať. Tým sa odlišuje od presne lokalizovateľnej bolesti podmienenej bolesťou chrbtice. Anginózna bolesť často ako obruč zviera celý hrudník a niekedy môže vyžarovať do ľavého ramena a predlaktia (poprípade krku a brady).

Obmedzenie prietoku krvi v končatinách vyvoláva vznik bolesti pri chôdzi a v pokročilejších štádiách aj v kľude. Končatina býva bolestivá, bledá a opuchnutá s bolestivou reakciou na každý tlak, čiže aj na chôdzu.

Zúženie koronárnych artérií sa spočiatku prejaví pri nadmernej záťaži organizmu, napríklad pri cvičení, chôdzi do schodov a podobne prostredníctvom pocitu búšenia srdca. Vzhľadom na to, že sa plaky i naďalej ukladajú na steny koronárnych artérií, môžu sa neskôr objaviť príznaky ako bolesť v hrudníku, pocity tlaku alebo tesnosti v hrudi v strede hrudníka alebo na jeho ľavej strane. Bolesť zvyčajne zmizne v priebehu niekoľkých minút po zastavení stresovej aktivity. U niektorých ľudí, najmä žien, môže byť táto bolesť krátka alebo ostrá a okrem hrudníka sa môže lokalizovať aj na krku, ramene alebo chrbte. Dýchavičnosť a extrémna únava sú pomerne časté príznaky tohto ochorenia. Ak dôjde k úplnej blokácii tepny, vznikne infarkt myokardu, prejavujúci sa drvivým tlakom v hrudi a bolesťou v ramene a sánke, niekedy sprevádzaný dýchavičnosťou a potením.

Je dôležité poznamenať, že príznaky infarktu srdca sa nemusia objaviť náhle alebo sa prejaviť intenzívnou bolesťou na hrudníku. Môžu sa líšiť od pacienta k pacientovi. Niektorí pacienti pociťujú len mierne príznaky. V prípade žien sa všeobecne infarkt srdca vyskytuje v neskoršom veku ako u mužov (väčšinou ide o obdobie po menopauze). Bolesť podobná tej, akú pociťujú ľudia pri infarkte myokardu, nemusí vždy znamenať, že ide o infarkt. Môže ísť aj o tzv. stabilnú anginu pectoris. Objavuje sa, ak srdcový sval nie je dostatočne zásobený krvou a kyslíkom. Infarkt myokardu môže prebiehať aj bez akýchkoľvek príznakov. Vtedy hovoríme o tzv. tichom infarkte či tichej ischémii.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie

Diagnostika koronárnej choroby srdca

Diagnostika ochorenia koronárnych artérií je väčšinou spojená s prítomnosťou typických príznakov (námahové bolesti na hrudi) a iných ťažkostí pacienta.

Okrem anamnézy lekár realizuje fyzické vyšetrenie a objedná rutinné krvné testy. Medzi diagnostické metódy patrí:

• Elektrokardiogram (EKG): Zaznamenáva elektrické signály srdca a môže odhaliť dôkazy o predchádzajúcom alebo prebiehajúcom infarkte.
• Holter monitoring: Pacient nosí prenosný monitor EKG 24 hodín.
• Echokardiografia: Používa zvukové vlny na vytváranie obrazov srdca a pomáha diagnostikovať poruchy v prečerpávaní krvi srdcom.
• Záťažový test: Informuje o zvládaní záťaže, respektíve o zaťažení srdcového svalu fyzickou aktivitou.
• Koronarografia: Umožňuje priamo zobraziť koronárne cievy pomocou špeciálnej látky vstrekovanej do koronárnych artérií.
• Srdcová katetrizácia a angiogram: Používajú špeciálne farbivo vstrekované do koronárnych artérií na vykreslenie blokád v tepnách.

Liečba koronárnej choroby srdca

Jedným z hlavných cieľov medikamentóznej liečby (liečba pomocou liekov) je obmedzenie tvorby a zväčšovania aterosklerotických plátov. Za týmto účelom sa využívajú hypolipidemiká, najčastejšie statíny, ktoré znižujú hladiny LDL cholesterolu v krvi. Ďalším dôležitým cieľom je obmedzenie komplikácií spojených so vznikom krvných zrazenín. K tomu sa využívajú lieky, ktorých cieľom je zabrániť zhlukovaniu (agregácii) krvných doštičiek (antiagreganciá) a tiež lieky, ktoré okrem obmedzenia aktivácie krvných doštičiek obmedzujú tvorbu krvných zrazenín (antikoagulanciá).

V liečbe koronárnej choroby srdca je zároveň dôležitá kontrola krvného tlaku u hypertonikov a hladín cukru v krvi u pacientov s diabetom. V prípade nálezu výrazného zúženia (alebo uzáveru koronárnej tepny) pri koronarografii je potrebné spriechodnenie takejto tepny.

Liečba sa sústreďuje na miernenie príznakov bolesti v hrudi, dýchavičnosti a na znižovanie rizika vzniku srdcovej príhody a srdcového zlyhania. Súčasťou liečby je radikálna zmena stravovacích návykov a úprava životného štýlu, s obmedzením príjmu živočíšnych tukov, živočíšnych výrobkov, zanechanie fajčenia, eliminácia stresu a zavedenie pravidelnej fyzickej aktivity do denného režimu pacienta.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

V súčasnosti sa používajú aj invazívne metódy liečby, ako napríklad:

• Percutaneous transluminal coronary angioplasty (PTCA): Rozšírenie zúženej cievy pomocou balónika.
• Coronary artery bypass grafting (CABG): Chirurgické premostenie zúženej cievy pomocou štepu.

Prevencia koronárnej choroby srdca

Prevencia vzniku koronárnej choroby srdca si vyžaduje najmä pravidelné návštevy lekára a dodržiavanie prípadnej liečby. Okrem medikamentóznej liečby je v rámci prevencie a liečby dôležitá aj zmena životného štýlu s cieľom obmedziť vplyv rizikových faktorov. Základom je preto vyvážená strava s obmedzením tukov, jednoduchých cukrov a soli, dostatočná fyzická aktivita s prípadnou redukciou hmotnosti, obmedzenie fajčenia a v neposlednom rade udržiavanie psychickej pohody.

Podrobný proces, ktorý vedie k vzniku infarktu myokardu, nie je doposiaľ známy, a preto mu nevieme úplne predchádzať. Aj v prípade, že pacientovi už bolo diagnostikované kardiovaskulárne ochorenie, vie podniknúť kroky, ktoré zabezpečia zníženie rizika vzniku infarktu myokardu. V prípade pacientov po infarkte myokardu môže lekár v rámci prevencie odporučiť aj rehabilitačný program pre srdce. Vďaka dodržiavaniu týchto zásad pacienti znižujú nielen riziko opätovného vzniku infarktu, ale dokážu si udržiavať pod kontrolou aj iné komplikácie, ktoré súvisia s infarktom.

Zdravý životný štýl môže pomôcť udržať tepny silné a zamedziť tvorbe plaku. Odporúča sa prestať fajčiť, pravidelne monitorovať krvný tlak a cholesterol, predchádzať vzniku cukrovky.

Stabilná angína pektoris

Stabilná angína pektoris patrí medzi bežné ochorenia. Jej kardiálny pôvod nepoznal.

Bolesti, ktoré sa objavujú len pri námahe, sú znakom toho, že koronárne cievy ešte dokážu zabezpečiť dostatočný prietok krvi srdcom v pokoji. Angina pectoris je typická svojím tupým charakterom bolesti. Znamená to, že miesto bolesti sa nedá presne lokalizovať. Tým sa odlišuje od presne lokalizovateľnej bolesti podmienenej bolesťou chrbtice. Anginózna bolesť často ako obruč zviera celý hrudník a niekedy môže vyžarovať do ľavého ramena a predlaktia (poprípade krku a brady).

Symptómami koronárnu chorobu srdca. podobné príznaky môžu byť spôsobené ochoreniami pažeráka, pľúc a hrudníka. zabúdať, napr. počas niekoľkých týždňov bez výraznejšieho zhoršenia. podmiekach, pri ktorých je zvýšená spotreba kyslíka v myokarde. nízkej záťaži, či v pokoji. aterosklerotického plaku a následným vznikom koronárneho trombu. progresie. Angína sa označuje ako variantná, resp. spontánne a na EKG sú prítomné elevácie ST segmentu. pektoris spája s objektívnym dôkazom ischémie myokardu (napr. epikardiálnych koronárnych artérií. ciev“. požiadavkami myokardu. zúženie koronárnych artérií. dĺžky a počtu stenóz. kontrakciou alebo dilatáciou svaloviny médie v mieste lézie. ako odpoveď na uvoľnenie rôznych hormónov a neurogénnych stimulov. koronárneho prietoku krvi. diastolický čas plnenia pri tachykardii a rôznych hormonálnych výchylkách. ischémie myokardu, spôsobujú ďalšie zvýšenie kyslíkej spotreby myokardu. metabolické požiadavky. alebo ruptúry plaku. dokonca k trombotickému uzáveru koronárnej cievy. zvyšujú vazomotorický tonus, alebo spôsobujú spazmus. získaní charakteristickej anamnézy. dôveryhodné údaje o jej incidencii a prevalencii. Blackburn (3). získanou lekárom nadhodnocuje prevalenciu angíny. najmä u mladých žien. odpovedí sa vyskytoval aj v iných štúdiách (5, 6). angína u mužov viac než dvakrát častejšia než u žien (4, 7 - 10). 10 - 14 %. Vo veku nad 75 rokov je prevalencia u mužov a žien veľmi podobná. dosahovať až 30 000 - 40 000 na jeden milión v celej populácii. 11). študovaných súborov. Fínsku (12). mortality na ischemickú chorobu srdca v sledovaných súboroch. rokov 0,8 % a 0,6 % vo veku 65 - 74 rokov (13). incidencie 0,2 %, 0,6 % a 0,6 %. následne po infarkte, kým len jedna pätina mala angínu pred infarktom (14). štúdii. industrializovaných, sociálno-ekonomicky vyspelých krajinách znižuje. tých, ktorí ho majú. staršej vekovej skupiny (17). prevalencie angíny pektoris v starších vekových skupinách. General Practitioners v rokoch 1981 - 1982 a 1991 - 1992 (10). a o 69 % u žien, vo vekovej skupine skupine nad 75 rokov o 79 % u mužov a 92 % u žien. väčšiny pacientov relatívne dobrú prognózu. nefatálny infarkt myokardu (18 - 20). zlyhanie srdca. proximálnymi stenózami ramus intervenricularis anterior (21). zamerala na zlepšenie prognózy. nový - „riadený“ priebeh ochorenia. môže radikálne zmeniť následky ochorenia. príhod a potrebu revaskularizácie. pomaly. progredujú rôznym tempom, pričom komplexné stenózy sa menia rýchlejšie. zmiešaná (22). poradí), ktoré spôsobili vznik nových symptómov (23). lineárna progresia. stenózy vyskytujú aj iné, menšie plaky. stenózou. prognózu revaskularizáciou. štúdií zameraných na hodnotenie efektivity revaskularizácie (25 - 27).

#

tags: #trojcievne #joronarne #postihnutie #príznaky #a #liečba