Zmluva o umeleckom výkone a jej aspekty

Tento článok sa zameriava na zmluvu o umeleckom výkone, jej právne aspekty, zdaňovanie príjmov umelcov a povinnosti s tým spojené. Rozoberá tiež vzťah medzi autorským právom a umeleckým výkonom, ako aj rôzne formy príjmov, ktoré môžu umelci dosahovať. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre umelcov, ako aj pre tých, ktorí s nimi spolupracujú, aby sa lepšie orientovali v právnych a finančných aspektoch tejto oblasti.

Umelecký výkon a autorské právo

Výkonný umelec je fyzická osoba, ktorá vytvorila umelecký výkon, ako napríklad herec, spevák, hudobník alebo artista. Činnosť môžu vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu alebo na základe zmluvy o umeleckom výkone.

Podľa Autorského zákona je predmetom autorského práva dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, vnímateľným zmyslami. Príkladmi sú literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela.

Autorský zákon č. 185/2015 Z. z. nahradil predchádzajúci zákon č. 618/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016.

Závislá práca a Zákonník práce

Pojem závislá práca je definovaný v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Aj výkonní umelci môžu vykonávať svoju činnosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo tzv. "na voľnej nohe".

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Zdaňovanie príjmov autorov a umelcov

Zdaňovanie príjmov autorov a umelcov, ktoré dosahujú na základe Autorského zákona, upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Príjmy sa rozlišujú na aktívne a pasívne.

Aktívne príjmy

Medzi aktívne príjmy patria príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov ide o príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14. Medzi aktívne príjmy sa zaraďujú aj príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.

Príklad: Autor dodáva spoločnosti jeden článok mesačne. Ide o príjem z vytvorenia diela.

Pasívne príjmy

Pasívne príjmy sú príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, t. j. príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

Príklad: Autor v roku 2019 pre svoje vlastné potreby vytvoril kódovací program a len udelil spoločnosti súhlas na použitie v minulosti vytvoreného diela.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zrážková daň

Podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou vyberá zrážkou, ak ide o príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4.

Autor/umelec sa však podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov môže s platiteľom príjmu vopred dohodnúť tak (ešte pred vyplatením príjmu), že platiteľ príjmu daň nezrazí - a daň vypočíta a odvedie sám autor/umelec v súlade s § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (pri tzv. aktívnych príjmoch) alebo v súlade s § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (pri tzv. pasívnych príjmoch). Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.

Výdavky pri určení základu dane

Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky, a to buď skutočné, alebo paušálne ako 60 % z príjmu, maximálne do výšky 20 000 eur.

Sadzba dane

Sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37 981,94 eur a 25 % pri základe dane nad túto sumu. Ak príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 za rok 2021 prekročia 49 790 eur, tak sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37 981,94 eur.

Zdravotné poistenie

Poistné na zdravotné poistenie sa platí pri sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu, resp. 7 % ak je osoba uznaná za invalidnú. Počas roka platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie, ktoré mu určí zdravotná poisťovňa. Ak SZČO nie je súčasne poistená na zdravotné poistenie ako zamestnanec alebo ako poistenec štátu, platí, že vymeriavací základ je najmenej suma 546 eur (platí počas roka 2021). Preddavok na zdravotné poistenie z minimálneho základu 546 eur je počas roka 2021 suma 76,44 eur mesačne, v prípade osoby so zdravotným postihnutím je suma 38,22 eur mesačne. V roku 2022 bude minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie suma 566,50 eur.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Sociálne poistenie

Od 1.7.2020 (v prípade podania DP za rok 2019 v riadnom termíne do 31.3.2020) je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená na sociálne poistenie SZČO, ktorej príjem (brutto, podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) bol vyšší ako 6 552 eur. Ak umelec/autor je podľa vyššie uvedeného povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne, môže túto povinnosť ukončiť odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť umelca/autora, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Príklad: Pán Adam je umelec - hudobník. Daňové priznanie za rok 2020 podal v riadnom termíne do 31.3.2021. Jeho aktívne príjmy, zdanené podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, presiahli sumu 6552 eur. K 1.7.2021 však pán Adam doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie, že od 1.7.2021 nevykonáva činnosť. K 1.12.2021 pán Adam doručí do Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie, že od 1.12.2021 obnovil činnosť. Od 1.12.2021 mu tak vzniká povinné poistenie v Sociálnej poisťovni a pán Adam ho bude platiť až do júna 2022.

Poistné na invalidné poistenie neplatia SZČO, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.

Licenčné zmluvy a ich zdaňovanie

V § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. pasívne príjmy, ktoré môžu plynúť z licenčných zmlúv. Môže ísť o licenčnú zmluvu za použitie autorského diela, zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania, počítačového programu alebo databázy, alebo umeleckého výkonu.

Podobne ako pri § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa použije pri zdanení § 6 ods. 4 len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky, a to buď skutočné, alebo paušálne ako 60% z príjmu, max. Sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.

Autorská zmluva a jej predmet

Predmetom autorskej zmluvy môže byť výtvor kreatívnej činnosti, ktorý spĺňa určité zákonné znaky, aby mohol byť považovaný za autorské dielo. Špecifickú kategóriu predstavujú počítačové programy, vo vzťahu ku ktorým sa vzhľadom na ich špecifiká istý čas presadzovala aj patentová ochrana. Nový autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora - a teda bez potreby posudzovania ich individuality resp. Autorskoprávna ochrana diela trvá od momentu vytvorenia diela, počas života autora ako aj 70 rokov po jeho smrti.

Príspevky do umeleckých fondov

Podľa zákona o umeleckých fondoch patria príspevky z odmien za vytvorenie či použitie počítačových programov. A to 2% z autorskej odmeny, ktorú odvádza vyplácateľ tejto odmeny. A ak používateľ dielo ďalej vydáva - napr. knihu, fotografie a pod. - odvádza navyše aj 1% z predaného nákladu v predajných cenách (knihy či inej publikácie) resp. Medzi odborníkmi sa šíri taký šum, že daňový úrad neuzná vyplatenú autorskú odmenu na strane vyplácateľa ako daňový náklad, ak vyplácateľ zároveň neodviedol 2%-ný odvod do umeleckých fondov.

Živnosť vs. autor/slobodné povolanie

Ak autor predáva jedinečné dielo, ktoré zhotoví napr. ako dielo na objednávku a ide o jedinečný výtvor jeho tvorivej duševnej činnosti - napr. ide o umelecké náušnice na zákazku, a tento príjem autora je sporadický, rozmnoženiny nemá naskladnené, v uvedenom prípade sa bude uplatňovať postup cez zmluvu o vytvorení diela a následné autorské licencie. Ak však už ide o tzv. sériovú výrobu a autor/handmade výrobca predáva reprodukcie a rozmnoženiny svojich diel cez e-shop, ktoré má naskladnené, tak pôjde o klasický predaj.

Počítačové programy a autorské právo

Počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Zákonná definícia počítačového programu je zakotvená v ust. Autorského zákona. Najčastejšie teda pôjde o postup podľa autorského zákona a predpokladajme existenciu spoluautorov, čo je pri softvéroch najčastejšie. Pri činnostiach, ktoré zahŕňajú úpravy, nastavenia či opravy existujúcich softvérov, sa odporúča z dôvodu právnej istoty postupovať cez živnosť - nemusí sa totiž jednať o vytvorenie čisto celého nového softvéru so znakmi diela ako výsledku tvorivej duševnej činnosti autora vyjadreného v strojovom alebo v zdrojovom kóde.

Na počítačový program vytvorený na objednávku sa podľa autorského zákona vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele.

Zamestnanecké dielo

Za zamestnanecké dielo sa považuje dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký pomer). Zamestnaneckému režimu podlieha aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.

Faktúra a autorská odmena

Autor, ktorý si svoje autorské odmeny zdaňuje sám prostredníctvom daňového priznania, nemusí viesť účtovníctvo, postačí zjednodušená daňová evidencia príjmov a výdavkov (v prípade uplatňovania reálnych nákladov) prípadne ešte “zjednodušenejšia” evidencia pohľadávok a príjmov autora “paušalistu”.

Zmluva o dielo a autorské právo

Zmluva o dielo sa už z titulu tohto názvu má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní.

Verejné obstarávanie a zverejňovanie zmlúv

Od 1. apríla nadobúda účinnosť nariadenie vlády SR č. 48/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 498/2011 Z. z, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o zverejňovaní zmlúv v Centrálnom registri zmlúv a náležitosti informácie o uzatvorení zmluvy. V centrálnom registri zmlúv zverejňujú zmluvy povinné osoby podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Výnimku z povinného zverejňovania má už len Národná banka Slovenska.

tags: #zmluva #o #umeleckom #vykone #vzor #úrad