
Tento článok sa zaoberá podrobným priblížením právnych vzťahov, ktoré vznikajú pri výkone funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a s tým súvisiacimi otázkami, ako sú zmluva o výkone funkcie, mandátna zmluva, odmeňovanie a povinnosti konateľa.
Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa v zmysle § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Konateľ ako aj spoločník s.r.o. môžu svoju funkciu vykonávať buď na základe:
Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia. Ak konateľ alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve.
Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie konateľa bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu. Ak konateľ svoju funkciu vykonáva bez zmluvy, tak podľa § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka, sa na jeho vzťah so spoločnosťou primerane aplikujú ustanovenia o mandátnej zmluve. Hlavné práva a povinnosti konateľa vyplývajú zo zákona.
Konateľ môže funkciu vykonávať aj bez zmluvy. Nie je to však vhodné, ak vzniknú nezrovnalosti.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zmluva o výkone funkcie je osobitný zmluvný typ a je povinne odplatná. Zmluva o výkone funkcie konateľa je iba všeobecné pomenovanie pre zmluvu uzavretú medzi konateľom a spoločnosťou. Môže pritom ísť aj priamo o mandátnu zmluvu, ale môže ísť aj o nepomenovanú zmluvu - tá môže mať prvky mandátnej zmluvy, no tiež inej zmluvy. Ak sa mandátna zmluva použije na úpravu vzťahov medzi konateľom a spoločnosťou, tak taká mandátna zmluva sa považuje v zmysle § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka za zmluvu o výkone funkcie. Zmluvou o výkone funkcie konateľa však môže byť aj iná zmluva ako mandátna.
Pri otázke, či je vhodnejšie upraviť vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena, ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom.
Obchodný zákonník ustanovuje minimálne náležitosti, aby bola zmluva o výkone funkcie konateľa platná. Táto zmluva musí mať písomnú podobu a musí byť schválená valným zhromaždením s.r.o., čiže jej spoločníkmi. V prípade nedodržania niektorej tejto podmienky bude zmluva o výkone funkcie neplatná.
Zákon neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa. Obsahom zmluvy o výkone funkcie konateľa je však spravidla:
Zo znenia § 66, ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak má konateľ so spoločnosťou uzavretú zmluvu o výkone funkcie, tak má právo na odmenu, ktorá je dohodnutá v zmluve (ktorá je odplatná). V prípade, že odmena nie je dohodnutá v zmluve, resp. zmienka o odmene, prípadne ak konateľ nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, tak mu vtedy prislúcha tzv. "obvyklá odmena". Pojem „obvyklá odmena“ vychádza z ustanovenia § 571, ods. 3 Obchodného zákonníka.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Konateľ môže chcieť odmenu, alebo nie. V zmluve je vhodné priamo upraviť spôsob výpočtu odmeny.
Podľa ustanovenia § 125, ods. 1 písm. h) Obchodného zákonníka, do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodovanie o odmene konateľov. Ak má konateľ so spoločnosťou uzavretú zmluvu o výkone funkcie, odmenu mu môže schváliť valné zhromaždenie.
Ak sa hovorí o vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou, tak ten nikdy nie je posudzovaný ako pracovný pomer, ale ako obchodnoprávny vzťah. Ak by taká pracovná zmluva vznikla, bola by posúdená ako neplatná. Nie je však vylúčené, aby osoba, ktorá je konateľom spoločnosti, bola zároveň zamestnaná v danej spoločnosti. Avšak, nie na funkciu konateľa, ale napríklad ako vodič, pekár, administratívny pracovník a podobne.
Konateľ spoločnosti má práva a povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, zo spoločenskej zmluvy, zo stanov spoločnosti a zo zmluvy o výkone funkcie. Medzi základné povinnosti konateľa patrí:
Konateľ zodpovedá za škodu, ktorú spoločnosti spôsobil porušením svojich povinností pri výkone svojej pôsobnosti v zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 ObZ. Konateľ za túto škodu nezodpovedá, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Zánik funkcie konateľa má za následok ukončenie zmluvy o výkone funkcie.
Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Jediný spoločník môže rozhodovať o všetkých záležitostiach, ktoré patria do pôsobnosti valného zhromaždenia, vrátane schvaľovania zmluvy o výkone funkcie konateľa a odmeny konateľa.