Zmluva o výchove a vzdelávaní: Príručka

Pracovná zmluva pre pedagogického zamestnanca je komplexný dokument, ktorý upravuje práva a povinnosti oboch strán. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na rôzne aspekty zmluvy o výchove a vzdelávaní, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a aplikačnú prax.

Základné náležitosti pracovnej zmluvy pedagogického zamestnanca

V rámci pracovnej zmluvy pre pedagogického zamestnanca môžu byť upravené nasledovné časti:

  • Osobné údaje
  • Pracovné miesto
  • Miesto výkonu práce
  • Druh práce
  • Náplň práce
  • Deň vzniku pracovného pomeru
  • Doba (neurčitá/určitá)
  • Skúšobná doba
  • Platové zaradenie
  • Úväzok (miera priamej výchovno-vzdelávacej činnosti)

Právny rámec

Pracovná zmluva pedagogického zamestnanca sa riadi viacerými zákonmi, vrátane:

  • Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme
  • Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
  • Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Pracovná zmluva so žiakom strednej odbornej školy

Mladá populácia, vrátane absolventov stredných a vysokých škôl, patrí na trhu práce z pohľadu ohrozenia nezamestnanosťou k najrizikovejšej skupine. Obdobie od ukončenia školy až po nájdenie si vhodného zamestnania je ťažkým a často veľmi stresujúcim obdobím neistoty, pretože práve pri tejto skupine osôb sa v plnej miere prelína neskúsenosť absolventa s obavou, niekedy až nedôverou potenciálneho zamestnávateľa. Aj keď uplatnenie absolventov škôl na trhu práce ovplyvňuje celý súbor faktorov, je to práve neskúsenosť, ktorá je často prekážkou k získaniu zamestnania.

Cieľom tohto príspevku nie je poukázať na chyby a nedostatky vzdelávacieho systému, ale načrtnúť jednu z možností, ktorá je definovaná mimo pôsobnosť zákonov č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a ktorej využitie ponúka zákon č. 311/2001 Z. z. Jedna z možností ako docieliť uplatnenie absolventov stredných odborných škôl a odborných učilíšť na trhu práce, je definovaná v § 53 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Teória aj prax vychádzajú z myšlienky, že Zákonník práce má až na niektoré výnimky kogentnú povahu. Vo všeobecnosti to znamená, že účastníci pracovnoprávnych vzťahov sa od jeho ustanovení nemôžu odchýliť ani dohodou zmluvných strán, pokiaľ to Zákonník práce vyslovene nepripúšťa. Pri bližšej konkretizácii tohto pravidla to tiež znamená, že Zákonník práce predpokladá uzatvorenie len takých zmlúv, ktoré sú ním typovo upravené.

Táto zásada je vyjadrená predovšetkým v § 18 ZP, podľa ktorého „Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu." Citované ustanovenie síce neodkazuje na taxatívny výpočet pracovnoprávnych zmlúv a dohôd, ale presným gramatickým výkladom opierajúcim sa o kogentnosť väčšiny ustanovení Zákonníka práce je táto skutočnosť jasne odvoditeľná.

Uplatnenie tohto ustanovenia v praxi preto vylučuje aplikovanie § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ"), podľa ktorého „Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona." Inými slovami, ZP vylučuje možnosť uzatvorenia tzv. Pracovná zmluva so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa (ďalej aj „pracovná zmluva so žiakom" alebo „PZ so žiakom") je záväzkový vzťah, ktorý v poslednom období prešiel mnohými zmenami. Jeho aktuálna právna úprava účinná od 1. januára 2013 priniesla do tohto ustanovenia zmeny, ktoré významným spôsobom prehlbujú jeho účel a prinášajú pre aplikačnú prax odpovede na dávno položené otázky.

Predzmluvné vzťahy

Uzatvoreniu pracovnej zmluvy a teda založeniu pracovného pomeru spravidla predchádzajú úkony, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 41 ZP - predzmluvné vzťahy v pracovnoprávnych vzťahoch. Ide predovšetkým o povinnosť zmluvných strán vzájomne sa informovať o tých skutočnostiach, ktoré majú pre zamestnanca aj zamestnávateľa rozhodujúci význam spojený s uzatvorením, resp. neuzatvorením pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ je napr. povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.

Špecifiká pracovnej zmluvy so žiakom

  1. V prípade pracovnej zmluvy so žiakom je dispozičná právomoc zmluvných strán obmedzená výnimkou zo zásady zmluvnosti, nakoľko „Po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky alebo po úspešnom skončení štúdia (prípravy na povolanie) je zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravoval na povolanie, povinný uzatvoriť so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa pracovnú zmluvu a umožniť mu ďalší odborný rast." (§ 53 ods. 1). Okrem samotného uzatvorenia PZ je zamestnávateľ povinný ponúknuť žiakovi prednostne prácu takého druhu, ktorá zodpovedá kvalifikácii v učebnom odbore alebo študijnom odbore žiaka.
  2. Z vyššie uvedeného možno odvodiť, že naplnenie obojstrannej informačnej povinnosti Zákonník práce do istej miery predpokladá dávno pred uzatvorením pracovnej zmluvy so žiakom, nakoľko zamestnávateľa aj žiaka k povinnosti uzatvoriť pracovnú zmluvu priamo zaväzuje. K jej naplneniu by malo v zásade dôjsť tesne pred nástupom alebo tesne po nástupe žiaka do 1. ročníka SOŠ alebo odborného učilišťa. Informačná povinnosť sa netýka len mzdových podmienok, ale všetkých podstatných náležitostí pracovnej zmluvy, t.j. druh práce, miesto výkonu práce a deň nástupu do práce.
  3. Podstatná odlišnosť pracovnej zmluvy so žiakom spočíva aj v nemožnosti dohodnúť v nej skúšobnú dobu. Náležité zdôvodnenie zákonného vylúčenia možnosti dohodnutia skúšobnej doby je možné nájsť v aplikačnej praxi. Žiaci, ktorí sa pripravujú na povolanie pre svojho budúceho zamestnávateľa, majú spravidla možnosť oboznámiť sa s pracovným prostredím ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy, a to prostredníctvom praktického vyučovania absolvovaného v priestoroch zamestnávateľa, teda spravidla na svojom budúcom pracovisku a za asistencie odborného dozoru - inštruktora odborného výcviku a skúseného zamestnanca pracujúceho v tej istej profesii a vykonávajúceho odborný dohľad nad prácou žiaka. Tým je fakticky zabezpečené oboznámenie sa žiaka so svojimi pracovnými podmienkami a budúcimi spolupracovníkmi. Vzhľadom na nemalé finančné prostriedky (tzv. náklady), ktoré musí zamestnávateľ vynaložiť počas štúdia (prípravy) žiaka na jeho povolanie, môže zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, súčasne s uzatvorením pracovnej zmluvy uzatvoriť s ním aj tzv.
  4. Zákonník práce, ani zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v žiadnom zo svojich ustanovení nedefinujú, čo môže zamestnávateľ považovať za primerané náklady. V prípade, že žiak v rámci praktického vyučovania zhotovuje výrobky alebo poskytuje služby, ktoré sú v súlade s predmetom činnosti budúceho zamestnávateľa, patrí mu od tejto fyzickej alebo právnickej osoby odmena za produktívnu prácu. Budúci zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak strednej odbornej školy pripravuje na povolanie, môže tomuto žiakovi poskytnúť hmotné zabezpečenie, ktoré slúži na úhradu nákladov spojených s jeho odborným vzdelávaním a prípravou.
  5. Ako už bolo uvedené vyššie, po úspešnom ukončení štúdia je povinnosťou žiaka (absolventa) a rovnako tak zamestnávateľa, pre ktorého sa žiak pripravoval na povolanie, uzatvoriť pracovnú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že štúdium na odbornej škole trvá niekoľko rokov (vo väčšine prípadov štyri), zákon počíta s niekoľkými objektívnymi skutočnosťami, ktoré môžu uzatvoreniu zmluvy brániť a ktoré v čase nástupu žiaka do vyučovacieho procesu neboli ani jednej strane známe. nemá pre žiaka vhodnú prácu, pretože sa menia jeho úlohy (napr. ak žiak nesplnil počas prípravy na povolanie podmienky úspešnosti určené zamestnávateľom, ktoré zamestnávateľ žiakovi písomne oznámil pred začatím prípravy na povolanie (spravidla pôjde o úspešné ukončenie štúdia v štandardnej dĺžke štúdia, príp. V prípade, že nedôjde k uzatvoreniu pracovnej zmluvy z ktoréhokoľvek vyššie uvedeného dôvodu, zamestnávateľ nemá nárok na vrátenie akýchkoľvek nákladov, ktoré vynaložil na štúdium tohto žiaka. Nie je oprávnený tieto vymáhať ani od žiaka, ani od jeho budúceho zamestnávateľa.
  6. Novelou Zákonníka práce účinnou od 01.09.2011[v] sa v § 53 stanovila alternatívna povinnosť žiaka (i) zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa, pre ktorého sa pripravoval na povolanie, alebo (ii) uhradiť zamestnávateľovi primerané náklady spojené so štúdiom (prípravou na povolanie). Úhradová povinnosť zamestnanca dovtedy v Zákonníku práce chýbala, čo v praxi spôsobovalo nevymožiteľnosť tohto záväzku. Hoci úhradová povinnosť žiaka aj v minulosti prechádzala priamo na nového zamestnávateľa, žiak nebol povinný informovať pôvodného zamestnávateľa o vzniku nového pracovného pomeru. Od žiaka vymôcť primerané náklady de facto ani de iure možné nebolo, nakoľko náklady vynaložené na jeho vzdelanie sa nemohli posudzovať ako neoprávnený majetkový prospech (resp. b) dôjde k predčasnému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v ods. c) dôjde k predčasnému skončeniu pracovného pomeru z iného dôvodu, ako je uvedený v ods. Dohodu o zotrvaní v pracovnom pomere (t.j. stabilizačný záväzok alebo stabilizačnú dohodu) môžu zmluvné strany uzatvoriť najdlhšie na obdobie troch rokov. Neznamená to však, že pracovný pomer nemôže trvať dlhšie, t.j. na dobu neurčitú.[vii] Z povahy veci vyplýva, že v prípade, ak bol pracovný pomer medzi žiakom (už zamestnanom) a zamestnávateľom, pre ktorého sa žiak pripravoval na povolanie, uzatvorený na dobu určitú, táto v zásade nemôže byť kratšia ako doba platnosti stabilizačného záväzku. Novela Zákonníka práce účinná od 01.01.2013[ix] zareagovala na potrebu aplikačnej praxe a v novom ods. 4. zadefinovala dôvody, pri splnení ktorých nie je žiak povinný splniť si svoju úhradovú povinnosť voči zamestnávateľovi. c) zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer s výnimkou skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 1 písm. e) ZP) alebo z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 68 ods. 1. Aj v prípade ods. 4. ide o taxatívny výpočet jednotlivých dôvodov. jednostranným právnym úkonom zo strany zamestnávateľa, t.j. (i) okamžitým skončením alebo (ii) výpoveďou pre viacnásobné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Avšak v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh záväzok zamestnanca zaniká, rovnako tak pri aplikovaní ďalších výpovedných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1. písm. Gramatickým výkladom ods. 4. písm. c) je možné dospieť k záveru, že tento upravuje len jednostranné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktoré sa nevzťahuje na dohody o skončení pracovného pomeru a preto ani v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov záväzok zamestnanca nezaniká. Podľa ods. 3. Aktuálnou novelou ZP sa zaviedla aj úhradová povinnosť žiaka voči novému zamestnávateľovi, ak tento uhradil primerané náklady pôvodnému zamestnávateľovi podľa predchádzajúceho odseku a to nasledovne: „U nového zamestnávateľa je zamestnanec povinný zotrvať v pracovnom pomere po dobu, ktorá zodpovedá uhradeným nákladom podľa predch. odseku. a) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku povolanie, na ktoré sa pripravoval, prípadne doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) a § 69 ods. 1 písm. d) predchádzajúci zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer s výnimkou § 63 ods. 1 písm. e) a § 68 ods.
  7. Úhradová povinnosť primeraných nákladov vs. právo na bezplatné vzdelanie podľa čl. Podľa čl. 42 ods. 2 Ústavy SR „Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopnosti občana a možnosti aj na vysokých školách." Tento článok neobsahuje žiadny odkaz na zákon, ktorým by zákonodarca umožňoval toto právo obmedziť, prípadne spresniť. Definícia a výklad pojmu „právo na bezplatné vzdelanie" (na základných a stredných školách) vyplýva preto priamo z Ústavy Slovenskej republiky, pričom je jedine v právomoci Ústavného súdu SR vyložiť a konkretizovať jeho obsah. Podrobne sa touto problematikou zaoberal Ústavný súd SR v Uznesení sp. zn. PL. ÚS 5/93, ktorým rozhodol o súlade Nariadenia vlády SR č. 196/1993 Z. z. s čl. 42 Ústavy SR. Týmto nariadením sa určovala povinnosť žiakov platiť poplatky za učebnice na základných školách. Ústavnosť tohto nariadenia posudzoval súd s ohľadom na Dohovor o zákaze diskriminácie v oblasti vzdelania z r. 1960, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z r. 1966 a Dohovor o právach dieťaťa z r.
  8. Termín bezplatné vzdelanie na stredných školách uvedený v čl. 42 ods. b) záväzok bezplatnosti vzdelania z (i) čl. 13 ods. 2 písm. a) a b) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966, podľa ktorého „Štáty, zmluvné strany Paktu, uznávajú, že základné vzdelanie bude povinné a slobodne prístupné všetkým a stredoškolské vzdelanie vo svojich rozličných formách, zahŕňajúc do toho technické a odborné stredoškolské vzdelanie, sa všeobecne umožní a sprístupní každému všetkými vhodnými prostriedkami a najmä postupným zavádzaním bezplatného vzdelania." a (ii) čl. 28 ods. 1 písm.
  9. Bezplatné vzdelanie na stredných školách vylučuje ukladanie poplatkov podmieňujúcich prístup k vzdelaniu, ako i za poskytnutie úrovne a kvality vzdelania (zápisné, školné).
  10. Slovenská republika na rôznych typoch stredných škôl vytvorených štátom nepožaduje zápisné, prípadne školné, a preto plní svoje medzinárodné záväzky zabezpečenia bezplatného vzdelania na stredných školách.
  11. Poplatky za učebnice neporušujú bezplatnosť vzdelania na stredných školách, pretože nespĺňajú tie kritériá školného, ktoré by mohli porušovať bezplatnosť vzdelania na stredných školách.
  12. Povinnosť zamestnanca (žiaka) uhradiť zamestnávateľovi, pre ktorého sa pripravoval na povolanie primerané náklady, je v súlade s Ústavou SR. Nejednotnosť výkladu pojmu „primerané náklady" by odstránilo jeho začlenenie do § 40 ZP s jednoznačným vymedzením, čo môže zamestnávateľ za primerané náklady považovať. V širšom slova zmysle môže totiž okrem položiek uvedených v bode 4. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) predpokladá 4 výpovedné dôvody, ktorých naplnenie je často krát zavinené zamestnancom. Napr. odňatie vodičského preukazu z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu môže mať za následok stratu predpokladov potrebných pre výkon povolania, stanovených vo vnútornom predpise alebo právnom predpise. Neplnenie výkonových noriem je zas predpokladom pre písomné upozornenie a prípadnú výpoveď z pracovného pomeru pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Zákonodárca pri koncipovaní ods. 4 v § 53 pravdepodobne opomenul medzi taxatívne dôvody zániku záväzku zaradiť aj dohodu o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Ustanovenia § 53 Zákonníka práce s určitosťou nepatria medzi tie, ktoré by boli pre zákonodárcu prioritou. V súčasnosti tiež pravdepodobne existuje len úzky okruh zamestnávateľov, ktorí ho v praxi využívajú.

Vzor pracovnej zmluvy

Nasleduje vzor pracovnej zmluvy, ktorý je možné prispôsobiť konkrétnym potrebám:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

PRACOVNÁ ZMLUVA## Zamestnávateľ:

  • Názov a sídlo zamestnávateľa: …….
  • Zastúpený: …………….. (uviesť meno, priezvisko a pracovnú funkciu oprávneného zastupovaním)

(ďalej zamestnávateľ)

a## Zamestnanec:

  • Meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko zamestnanca

uzatvárajú túto pracovnú zmluvu:

  1. Deň nástupu do práce: ………. . Týmto dňom vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer.
  2. Pracovný pomer sa uzatvára na neurčitý čas.
  3. Druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma: ……… (uviesť druh práce) ……….. .
  4. Miesto výkonu práce: ………..

Ochrana osobných údajov

V súvislosti s pracovnou zmluvou je potrebné dbať na ochranu osobných údajov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #výchove #vzdelávaní #vzor

Ďalšie články