
Nájom hnuteľnej veci predstavuje dôležitý právny inštitút, ktorý umožňuje dočasné užívanie majetku iného za odplatu. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty nájmu hnuteľnej veci v zmysle slovenského Občianskeho zákonníka.
Nájom je jedným zo základných zmluvných typov, ktorý upravuje vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom. V prípade hnuteľných vecí ide o prenechanie veci na dočasné užívanie za nájomné. Tento typ nájmu je bežný v podnikateľskom prostredí, kde sa prenajímajú napríklad výpočtová technika, automobily alebo priemyselné stroje.
Právna úprava nájmu hnuteľných vecí je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 663 a nasl.). Tieto ustanovenia upravujú nájom vo všeobecnosti a vzťahujú sa nielen na nájom hnuteľných vecí, ale aj na nájom bytov a nebytových priestorov. Dôležité sú aj ustanovenia § 721 až § 723 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú len na podnikateľský nájom hnuteľných vecí.
Ak nájomnú zmluvu uzatvárajú dvaja podnikatelia, je potrebné použiť aj Obchodný zákonník, napríklad pokiaľ ide o premlčanie, náhradu škody a zmluvnú pokutu.
Právnym základom nájmu hnuteľných vecí je nájomná zmluva. Táto zmluva dáva nájomcovi právo dočasne užívať predmet nájmu za podmienok stanovených v zmluve, za čo sa zaväzuje platiť nájomné. Nájomná zmluva chráni obe strany - prenajímateľa pred poškodením veci a nájomcu pred svojvoľným ukončením nájmu.
Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok
Pri nájme hnuteľných vecí sa nevyžaduje písomná nájomná zmluva. Nájomný vzťah vzniká už samotnou dohodou o podstatných náležitostiach nájmu, a to predmete nájmu, dobe nájmu a nájomnom. Napriek tomu je pre obe strany prospešnejšie spísať písomnú nájomnú zmluvu pre lepšiu právnu istotu.
Spoločnosť A, s.r.o. sa ústne dohodla so spoločnosťou B, s.r.o., že jej prenajme 20 kusov výpočtovej techniky na obdobie 2 rokov za mesačné nájomné 500 eur. Hoci neuzavreli písomnú zmluvu, nájomný vzťah vznikol dohodou o predmete, dobe a výške nájomného.
Každá zmluva musí obsahovať určité ustanovenia, aby bola platná. Nájomná zmluva na hnuteľné veci musí obsahovať:
Okrem týchto náležitostí, do nájomnej zmluvy môžete zahrnúť aj ďalšie ustanovenia, ktoré vám môžu pomôcť v prípade sporu s druhou stranou. Do nájomnej zmluvy môžete uviesť napríklad aj:
Ak nájomca užíva hnuteľnú vec aj po uplynutí doby nájmu a prenajímateľ to nenamietne do 30 dní, má sa za to, že nájomná zmluva sa predlžila za rovnakých podmienok.
Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody
A, s.r.o. prenajala spoločnosti B, s.r.o. výpočtovú techniku na dobu 1 roka. Po uplynutí tejto doby B, s.r.o. techniku nevrátila a A, s.r.o. sa neobrátila na súd do 30 dní. Došlo tak k automatickému obnoveniu nájmu na ďalší rok.
Nájom hnuteľných vecí sa mierne odlišuje od nájmu bytu alebo nebytového priestoru. Odlišnosťou je právo nájomcu, aby mu prenajímateľ poskytol inú hnuteľnú vec v prípade, ak prenajatá vec má vady, pre ktoré ju nemožno užívať. Okrem toho môže žiadať odpustenie nájomného alebo zľavu z nájomného za dobu, počas ktorej nemohol riadne užívať vec.
Spoločnosť A, s.r.o. prenajala spoločnosti B, s.r.o. 20 kusov výpočtovej techniky za 600 eur na mesiac. Po čase sa poškodili 2 počítače a 4 tlačiarne. Prenajímateľ dodal len 2 náhradné počítače a tlačiarne opravil (oprava trvala 3 dni). Nájomca má nárok na zľavu z nájomného vo výške 12 eur.
Operatívny lízing je jednou z foriem prenájmu hnuteľných vecí, kde vlastníkom predmetu lízingu zostáva prenajímateľ počas celej doby prenájmu aj po jeho ukončení. Doba nájmu je spravidla kratšia než životnosť prenajatej veci a po skončení lízingovej zmluvy sa majetok vracia prenajímateľovi.
Náklady na operatívny lízing sa účtujú na účte 518 - Ostatné služby. V jednoduchom účtovníctve sa zaplatené nájomné časovo nerozlišuje a je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené.
Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu
Pri operatívnom lízingu zostáva vlastníkom prenajatej veci prenajímateľ, ktorý daný majetok vedie vo svojom obchodnom majetku a zároveň ho aj odpisuje. Nájomca v tomto prípade nemá možnosť zahrnúť prenajatý majetok do svojho majetku a nemá ani právo ho odpisovať.
Náklady na nájom sú daňovo uznateľné, ak sú preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Ak sú náklady na nájom neuhradené k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, stávajú sa dočasne nedaňovým nákladom a je potrebné o túto sumu zvýšiť základ dane v daňovom priznaní.
Pri skončení nájmu bez dohodnutého práva kúpy prenajatej veci je potrebné z hľadiska zákona o dani z príjmov testovať, za akú cenu sa vec odkúpi. Ak je kúpna cena nižšia ako daňová zostatková cena, je potrebné upraviť základ dane.
Spoločnosť prenajímala vysokozdvižný vozík formou operatívneho prenájmu za 598 € mesačne po dobu 48 mesiacov (celkom 28 704 €). Neskôr sa spoločnosť rozhodla vozík odkúpiť za 1 100 €, pričom obstarávacia cena nového vozíka bola 21 220 €. V tomto prípade je potrebné upraviť základ dane podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP.
V prípade, že nájomca neplatí nájomné, má prenajímateľ právo uplatniť si záložné právo na hnuteľné veci nájomcu, ktoré sa nachádzajú v prenajatom priestore. Toto právo je posilnené inštitútom súpisu hnuteľných vecí.
Súpis hnuteľných vecí je špecifickým inštitútom procesného práva, prostredníctvom ktorého prenajímateľ posilňuje svoje záložné právo k veciam nájomcu. Súpis má evidenčný charakter a posilňuje zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu záložného práva.
Podmienky pre vykonanie súpisu hnuteľných vecí sú:
Každá nájomná zmluva musí obsahovať určité povinné náležitosti:
tags: #obchodny #zakonnik #prenajom #hnutelnej #veci #podmienky