Zmluva o výhradnom predaji v medzinárodnom práve

Medzinárodné obchodné vzťahy sú komplexné a vyžadujú si rozsiahle právne znalosti. Zmluva o výhradnom predaji je významný nástroj v medzinárodnom obchode, a preto je dôležité rozumieť jej aspektom v kontexte medzinárodného práva. Tento článok sa zameriava na analýzu zmluvy o výhradnom predaji v medzinárodnom práve, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a ich interpretáciu v slovenskom kontexte.

Unifikácia právnej úpravy medzinárodnej kúpnej zmluvy

Pre dosiahnutie optimálnych výsledkov v medzinárodnom obchode by bolo ideálne, keby existovala jednotná právna úprava pre všetky právne otázky spojené s medzinárodnou kúpnou zmluvou. Takéto výsledky by bolo možné dosiahnuť len v prípade, ak by existovala unifikovaná úprava všetkých právnych otázok, ktorých použitie prichádza do úvahy pri úprave vzťahov z medzinárodnej kúpnej zmluvy. Tieto otázky zahŕňajú právne postavenie účastníkov zmluvy, všeobecné inštitúty záväzkového (zmluvného) práva, práva a povinnosti zmluvných strán, vecné práva k prevádzanému tovaru a zodpovednostné vzťahy.

Rozsah pôsobnosti Dohovoru CISG

Dôležitým dokumentom v oblasti medzinárodného obchodu je Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (CISG). Z textu CISG priamo vyplýva, že Dohovor sa nezaoberá všetkými týmito otázkami. Dohovor vo všeobecnosti vymedzuje rozsah svojej právnej úpravy v čl. 4, ktorý uvádza, že upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy.

Dohovor ďalej výslovne vymenúva rozsah právnych otázok, ktoré, hoci by mohli spadať pod čl. 4 CISG, nie sú v rámci pôsobnosti Dohovoru, okrem prípadov, kedy je určitá čiastková otázka v Dohovore výslovne upravená. Ide o:

• platnosť zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti (čl. 4 písm. a) CISG),
• účinok, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru (čl. 4 písm. b) CISG),
• zodpovednosť predávajúceho za smrť alebo ublíženie na zdraví spôsobené tovarom ktorejkoľvek osobe (čl. 5 CISG).

Hoci má CISG upravovať všetky právne otázky týkajúce sa uzavierania medzinárodnej kúpnej zmluvy a práv a povinností zmluvných strán z nej vznikajúcich, Dohovor neobsahuje vždy ich výslovnú úpravu. Čl. 7 ods. Dohovor teda primárne sleduje uniformné riešenie všetkých právnych otázok spadajúcich do jeho pôsobnosti (vrátane tých, ktoré v ňom nie sú výslovne upravené) a súd by sa mal snažiť o nachádzanie takýchto riešení pomocou všeobecných zásad Dohovoru. Tieto zásady nie sú v Dohovore výslovne formulované, ale boli vo veľkom rozsahu identifikované súdmi rôznych zmluvných štátov a odbornou literatúrou. Orgány aplikácie práva, v záujme dodržania úmyslu zmluvných štátov, by mali skúmať existenciu takýchto princípov a pristúpiť k aplikácii rozhodného práva určeného normami medzinárodného práva súkromného len ako ku krajnému riešeniu. Súdna prax v Slovenskej republike si však zriedka uvedomuje existenciu záväzného postupu pre riešenie právnych otázok výslovne neupravených Dohovorom a zvyčajne (bez odkazu na čl. 7 ods.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Otázky mimo pôsobnosti CISG a ich riešenie

Medzi otázky, ktoré nespadajú do pôsobnosti CISG, patria právne inštitúty výslovne vylúčené z pôsobnosti Dohovoru podľa čl. 4 písm. a), b) a čl. 5 CISG a tiež všetky právne inštitúty netvoriace súčasť okruhu právnych otázok v rámci uzatvárania zmluvy a práv a povinností zmluvných strán. Pôjde najmä o inštitúty všeobecného záväzkového (zmluvného) práva. Tieto právne otázky, rovnako ako otázky patriace do úpravy CISG, ktoré nie sú v ňom výslovne upravené a nemožno ich vyriešiť pomocou základných princípov CISG, budú riešené tradičnou metódou medzinárodného práva súkromného, teda podľa vnútroštátneho právneho poriadku určeného za rozhodný pre právne posúdenie veci na základe kolíznych noriem.

Kolízne normy a určenie rozhodného práva

V prípade, ak medzi zmluvnými stranami nedošlo k voľbe práva, rozhodné právo bude určené podľa príslušných kolíznych noriem, v prípade súdneho alebo rozhodcovského konania na území Slovenskej republiky podľa vyššie uvedených právnych predpisov v závislosti od toho, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy. Všetky tieto právne predpisy (zákon o MPS v § 10 ods. 2 písm. a), čl. 4 ods. 1 Dohovoru Rím I. a čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rím I.) zakotvujú za kritérium pre určenie rozhodného práva sídlo/bydlisko predávajúceho.

V súčasnosti účinný Dohovor Rím I. stanovuje v čl. 4 ods. 1 toto kritérium všeobecnejšie, keď za rozhodné právo určuje „právny poriadok štátu, s ktorým má vzťah najužšiu väzbu.“ Čl. 4 ods. 2 Dohovoru Rím I. vykladá toto kritérium tak, že ide o právo štátu, v ktorom má sídlo/bydlisko zmluvná strana, ktorá poskytuje na základe zmluvy špecifické plnenie.

Zároveň však všetky uvedené právne predpisy obsahujú tzv. únikovú klauzulu, ktorá umožňuje nepoužiť uvedené striktné kritérium v prípade, ak by takto zvolené právo nezodpovedalo rozumnému usporiadaniu sporu (§ 10 ods. 1 zákona o MPS), a to najmä z dôvodu, že vzťah má zjavne užšiu spojitosť s iným štátom (čl. 4 ods. 5 Dohovoru Rím I., čl. 4 ods. 3 Nariadenia Rím I.). Pôjde najmä o prípady, kedy všetky alebo väčšina iných rozhodujúcich skutočností okrem sídla predávajúceho (napr.

Z uvedených kritérií vyplýva, že slovenské právo bude určené za rozhodné pre posúdenie otázok, ktoré nie sú výslovne upravené Dohovorom a nemožno ich riešiť pomocou jeho základných princípov (čl. 7 ods. Na záver je potrebné pripomenúť, že z analýzy súdnych rozhodnutí vyplýva, že súdy Slovenskej republiky majú tendenciu aplikovať slovenské právo ako rozhodné aj v prípade nenaplnenia vyššie uvedených kritérií, a to z dôvodu, že sú s ním najlepšie oboznámené. Nakoľko CISG je vo svojej podstate úpravou osobitného zmluvného typu medzinárodnej kúpnej zmluvy a okrem otázok vzniku kúpnej zmluvy neobsahuje ustanovenia všeobecného záväzkového (zmluvného) práva, je predpoklad, že vo väčšine prípadov nebude posúdenie hmotnoprávnych podmienok sporu možné uskutočniť výlučne pomocou CISG, ale bude potrebné podporne aplikovať aj vnútroštátne právo.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Aplikácia slovenského práva

Pre posúdenie hmotnoprávnych podmienok sporu, ktoré nie je možné uskutočniť výlučne pomocou CISG, sa podporne aplikuje vnútroštátne právo. Konkrétne ide o:

• ustanovenia o kúpnej zmluve v § 409 - 475 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení nesk. predpisov,
• čiastočnú úpravu právnych úkonov, uzavierania zmlúv, spoločných záväzkoch a právach, zmluvnej pokuty, dodatočnej nemožnosti plnenia, započítania záväzkov - vo všetkých uvedených prípadoch nejde o komplexnú úpravu týchto inštitútov, pričom v otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje, sa použije úprava týchto inštitútov obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení nesk. predpisov.

Dohovor o premlčaní v medzinárodnej kúpe tovaru

Je potrebné osobitne spomenúť otázku premlčania práv a povinností z medzinárodnej kúpy tovaru, ktorá síce nie je upravená v rámci CISG, ale napriek tomu je upravená uniformne, a to v Dohovore o premlčaní v medzinárodnej kúpe tovaru z roku 1974 publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 123/1988 Zb (ďalej len „Dohovor o premlčaní“).

Zdaňovanie príjmov pri podnikateľskej činnosti v zahraničí

V prípade, ak rezident SR vykonáva podnikateľskú činnosť v zmluvných štátoch, pri zdaňovaní jeho príjmov je rozhodujúci vznik stálej prevádzkarne. Právo na zdanenie jeho príjmov má zahraničný štát v prípade, ak daňovníkovi na jeho území vznikne stála prevádzkareň, prostredníctvom ktorej tam vykonáva svoju činnosť.

Príklad 1: Opatrovateľská činnosť v Rakúsku

Daňovníčka vykonáva opatrovateľskú činnosť v Rakúsku na rakúsku živnosť, svoje príjmy tam aj zdaňuje. Je povinná uviesť tieto príjmy aj v daňovom priznaní podanom v SR? Podľa článku 7 ods. 1 zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená v zbierke zákonov pod č. 48/1979 Zb., ďalej len „zmluva“) sa zisky slovenského podniku môžu zdaniť len v tomto štáte (v Slovenskej republike), pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v Rakúskej republike prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Daňový rezident SR je povinný zahrnúť do daňového priznania na území SR svoje celosvetové príjmy, tzn. v daňovom priznaní je povinný uviesť aj príjmy zo živnosti vykonávanej v Rakúsku. Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia počnúc zdaňovacím obdobím roku 2020 dochádza k zmene použitia metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia. V zmysle Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 410/2018 Z. z., na vylúčenie dvojitého zdanenia bude daňovník pri príjmoch dosiahnutých v zdaňovacom období roka 2020 uplatňovať metódu zápočtu dane, a to v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami (oznámenie č. 339/2018 Z.

Príklad 2: Podnikateľská činnosť v Nemecku

Podnikateľ (fyzická osoba) s trvalým pobytom na území SR vykonáva podnikateľskú činnosť na základe slovenského živnostenského oprávnenia na Slovensku a v Nemecku. V Nemecku túto činnosť vykonáva dva mesiace v roku. Nakoľko daňovníkovi v uvedenom prípade v Nemecku nevznikla stála prevádzkareň podľa článku 5 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a Nemeckom, Nemecko nemá právo na zdanenie tohto príjmu. Daňovník tak príjmy z podnikateľskej činnosti vykonávanej na území Nemecka zdaní len v SR a zahrnie ich v daňovom priznaní FO typu B, v VI. oddiele, medzi príjmy zo živnosti. V takomto prípade daňovník neuplatní žiadnu z metód na zabránenie dvojitého zdanenia, pretože k nemu nedôjde. Nakoľko príjem plynie v súvislosti s fyzickým výkonom práce na území Nemecka, daňovník dosiahol príjem zo zdrojov v zahraničí, preto daňovník vyplní XIII.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príklad 3: Stavebné činnosti v Nemecku

Podnikateľ (fyzická osoba) s trvalým pobytom na území SR vykonáva podnikateľskú činnosť (stavebné činnosti) na základe slovenského živnostenského oprávnenia na Slovensku a v Nemecku. V Nemecku túto činnosť vykonáva na stavenisku, pričom dĺžka trvania projektu a činnosti v Nemecku presahuje 12 mesiacov. Podľa článku 7 ods. 1 zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená v zbierke zákonov pod č. 18/1984 Zb., ďalej len „zmluva“) sa zisky slovenského podniku môžu zdaniť len v tomto štáte (v Slovenskej republike), pokiaľ podnik nevykonáva svoju činnosť v Nemecku prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Daňový rezident SR je povinný zahrnúť do daňového priznania na území SR svoje celosvetové príjmy, tzn. v daňovom priznaní je povinný uviesť aj príjmy zo živnosti vykonávanej v Nemecku. Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia počnúc zdaňovacím obdobím roku 2025 dochádza k zmene použitia metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia. V zmysle Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 262/2024 Z. z., na vylúčenie dvojitého zdanenia bude daňovník pri príjmoch dosiahnutých v zdaňovacom období roka 2025 uplatňovať metódu zápočtu dane, a to v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami (oznámenie č. 339/2018 Z.

Príklad 4: Predaj kozmetických výrobkov do Veľkej Británie

Slovenský rezident má slovenské oprávnenie na podnikanie vydané na predaj kozmetických výrobkov. Na základe zmluvy o výhradnom zastúpení pre trh vo Veľkej Británii predáva v roku 2025 kozmetické výrobky do Veľkej Británie, a to na základe objednávok od zákazníkov cez internet. Tovar bude expedovaný zo Slovenska priamo anglickému zákazníkovi. Pri zdanení predmetných príjmov je potrebné postupovať v súlade so Zmluvou medzi vládou Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a ziskov z majetku (uverejnená pod č. Podľa článku 7 tejto zmluvy sú príjmy slovenského daňovníka zdaniteľné vo Veľkej Británii len vtedy, ak tam daňovník vykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne. Výraz stála prevádzkareň je definovaný v článku 5 ods. Ak daňovník svoju činnosť na území Veľkej Británie nevykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej (resp. Ak však daňovníkovi v zmysle zmluvy a lokálnej legislatívy Veľkej Británie vznikne na území Veľkej Británie stála prevádzkareň (ak napr. daňovník má vo Veľkej Británii zriadenú predajňu, prostredníctvom ktorej tam predáva tovar), príjmy prisúdené tejto stálej prevádzkarni sa zdania v zmysle vnútroštátnych predpisov Veľkej Británie vo Veľkej Británii. Daňový rezident SR je podľa § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov povinný vysporiadať si na území SR svoje celosvetové príjmy, tzn., že v daňovom priznaní v SR je povinný uviesť aj príjmy dosahované stálou prevádzkarňou na území Veľkej Británie. Na zamedzenie dvojitého zdanenia týchto príjmov v zmysle Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 412/2018 Z. z., na vylúčenie dvojitého zdanenia bude daňovník pri príjmoch dosiahnutých počnúc zdaňovacím obdobím roka 2020 uplatňovať metódu zápočtu dane, a to v súvislosti s nadobudnutím platnosti Mnohostranného dohovoru na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov zisku súvisiacich s daňovými zmluvami (oznámenie č. 339/2018 Z.

Príklad 5: Podnikateľská činnosť v Českej republike

Podnikateľ (fyzická osoba), rezident SR, vykonáva podnikateľskú činnosť v Českej republike na základe českého živnostenského oprávnenia. Pri zdanení predmetných príjmov je potrebné postupovať v súlade so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. Podľa článku 7 ods. Ak však daňovníkovi v zmysle článku 5 zmluvy a lokálnej legislatívy ČR vznikne na území ČR stála prevádzkareň (ak napr. Daňovník ako rezident SR má povinnosť po skončení zdaňovacieho obdobia vysporiadať si v SR svoju celosvetovú daňovú povinnosť, t. j. uvedie v daňovom priznaní v SR aj príjmy zo živnosti zo zdrojov v ČR a za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia uplatní k takýmto príjmom metódu zápočtu dane. Taktiež vyplní aj údaje požadované v XIII.

Obchodné zastúpenie v medzinárodnom obchode

Zmluva o obchodnom zastúpení je významným inštitútom umožňujúcim realizáciu tovarov a služieb na domácom i zahraničných trhoch. Zahŕňa v sebe obyčajné sprostredkovanie, kedy zastúpený uzatvára s treťou osobou zmluvný vzťah sám, ako aj možnosť uzatvorenia zmluvy prostredníctvom obchodného zástupcu, ale v mene a na účet zastúpeného. Samotný vzťah medzi zastúpeným a obchodným zástupcom nazývame tzv. vnútorným vzťahom z obchodného zastúpenia. Neoddeliteľne s ním spojený je vzťah medzi zastúpeným, resp. obchodným zástupcom a treťou osobou, ktorý nazývame tzv. vonkajším vzťahom z obchodného zastúpenia. Obom týmto vzťahom je v predkladanom článku venovaná náležitá pozornosť. Zmieňujeme sa aj o komisionárskom vzťahu, kedy komisionár - konajúci vo vlastnom mene, ale na účet komitenta - priamo uzatvára zmluvu s treťou osobou, ktorej je aj zmluvnou stranou. Všetky právne následky uzatvorenej zmluvy však postihujú osobu, na účet ktorej komisionár koná, t. j.

O obchodnom zastúpení v medzinárodnom obchode hovoríme vtedy, ak je aspoň v niektorých právnych vzťahoch v rámci vykonávania týchto činností prítomný cudzí prvok. Predtým, ako pre konkrétny právny vzťah určíme rozhodné právo, treba ho správne kvalifikovať, t. j. podradiť pod rozsah príslušnej kolíznej normy. Aby sme dospeli k správnemu výsledku zodpovedajúcemu zásadám medzinárodnej spolupráce a úmyslu zákonodarcu, ktorý príslušné kolízne normy vytvoril, musíme ich správne interpretovať (osobitne ich rozsah) a určiť charakter právneho vzťahu podliehajúceho kvalifikácii tak, aby bol s príslušným rozsahom kompatibilný.

Kvalifikačné problémy vo vnútornom vzťahu zo zastúpenia

Hlavným problémom pri riešení kvalifikačných otázok v rámci vnútorného vzťahu zo zastúpenia je rozlíšenie medzi zmluvou o obchodnom zastúpení, pracovnou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou. V českom a slovenskom právnom poriadku obsahuje kolízne normy zákon č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP). Aj keď obidve naše republiky boli ako členské štáty EÚ viazané ustanoveniami Dohovoru o práve rozhodnom pre zmluvné záväzky z roku 1980 (tzv. Rímskeho dohovoru), ktorý bol následne nahradený kolíznymi normami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008/ES o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (tzv. ZMPSP stále stanovuje kolízne normy pre mimozmluvné záväzky; od 11. 1. 2009 sa však na tieto otázky vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č.

ZMPSP v rámci kvalifikácie vnútorného vzťahu zo zastúpenia rozlišuje medzi príkaznými a im podobnými zmluvami a zmluvami o obchodnom zastúpení. - účelu, ktorý pri kolíznoprávnej úprave obchodného zastúpenia sledoval zákonodarca; vzhľadom na formuláciu hraničného určovateľa, ktorým je sídlo (bydlisko) zastúpeného chcel zákonodarca zrejme predísť na vlastnom území (v cudzine sa tomu prirodzene nedá vyhnúť) aplikácii cudzích predpisov poskytujúcich neúmernú ochranu obchodnému zástupcovi tým, že mu priznávajú ex lege postavenie zamestnanca. Vzhľadom na uvedené sme dospeli k záveru, že tie zmluvy, ktoré majú podstatné náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení, treba subsumovať pod rozsah kolíznej normy v § 10 ods. 2 písm. f) ZMPSP („zmluvy o obchodnom zastúpení“) a všetky ostatné zmluvy, podľa ktorých má niekto povinnosť konať pri zaobstarávaní určitej veci alebo záležitosti pre inú osobu (príkazcu) a na jej účet, pod rozsah normy v § 10 ods. 2 písm. e) ZMPSP („zmluvy príkazné a im podobné“). Za určitých okolností by bolo možné považovať za príkazné, resp.

Ďalším kvalifikačným problémom vnútorného vzťahu zo zastúpenia v českom a slovenskom práve (a to nielen podľa ZMPSP, ale aj podľa Rímskeho dohovoru) je otázka rozlíšenia medzi pracovnou zmluvou, resp. pracovnoprávnym vzťahom a zmluvou o obchodnom zastúpení, resp. podobnými občianskoprávnymi či obchodnoprávnymi zmluvnými typmi. Tu je hlavným kritériom, či v konkrétnom prípade je obchodným zástupcom (príkazníkom, komisionárom a pod.) fyzická osoba a ak áno, či u nej ide o výkon tzv. Napokon v našom práve je potrebné riešiť aj vymedzenie medzi spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o obchodnom zastúpení.

a) zastúpeným by bol štát, štátna organizácia, samosprávna územná jednotka (podľa slov. ObchZ prípadne aj verejnoprávna inštitúcia), resp. obdobná právnická osoba v zahraničí, obchodným zástupcom by bol podnikateľ vykonávajúci príslušnú činnosť v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluva o obchodnom zastúpení by sa týkala zabezpečovania verejných potrieb (podľa slov. ObchZ prípadne aj vlastnej prevádzky štátnej organizácie, samosprávnej územnej jednotky alebo verejnoprávnej inštitúcie, resp.b) podľa nášho názoru aj v prípade, keď by zastúpeným bol nepodnikateľ, resp.

Kvalifikácia vonkajšieho vzťahu zo zastúpenia

Otázky vonkajšieho vzťahu zo zastúpenia kvalifikujeme v našom práve ako otázky platnosti právneho úkonu a následkov jeho neplatnosti. Použije sa kolízna norma uvedená v § 4 ZMPSP. V zahraničných právnych poriadkoch je v rámci vnútorného vzťahu potrebné predovšetkým rozlišovať medzi zmluvou o obchodnom zastúpení a pracovnou zmluvou. Niektoré štáty majú v tejto oblasti pomerne liberálnu úpravu, ktorá jasne odlišuje obchodné zastúpenie od pracovnoprávneho vzťahu (napr. USA, Veľká Británia), iné sú však veľmi rigorózne a rozdiel medzi obchodným zastúpením a pracovným pomerom v nich nie je zrejmý alebo sa tieto pojmy dokonca prekrývajú, takže sa môže stať, že obchodný zástupca bude podľa nich považovaný v niektorých prípadoch za zamestnanca (napr.

Vonkajší vzťah zo zastúpenia právnických osôb je v zahraničných právnych poriadkoch potrebné predovšetkým odlíšiť od konania právnických osôb prostredníctvom ich orgánov. Niekde je táto hranica dostatočne zreteľná (napr. Francúzsko, Holandsko alebo Taliansko), inde viac-menej nejasná (napr.

Kolízne normy európskeho práva

Pokiaľ ide o kolízne normy európskeho práva, platí zásada, že ich rozsah je potrebné interpretovať - pokiaľ je to možné - v súlade so samotným európskym právom. To však prináša viaceré praktické problémy, pretože neexistuje jednotné európske súkromné právo, a preto neexistuje ani jednotná terminológia. Najvýznamnejšou kodifikáciou medzinárodného práva súkromného v európskom práve použiteľnou na otázky zastúpenia je Nariadenie Rím I, ktoré s účinnosťou od decembra 2009 nahradilo Rímsky dohovor. Okrem toho, že predstavuje priamo nástroj európskeho práva, čo môže uľahčiť a zjednotiť jeho aplikáciu, jeho pozitívom je aj to, že obsahuje špeciálne kolízne normy pre niektoré zmluvné typy. Je tu uvedená o. i. aj zmluva o poskytovaní služieb, ďalej zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti a tiež zmluva o výhradnom predaji. Ďalším prameňom európskeho práva použiteľným na úpravu kolíznych otázok súvisiacich so zastúpením, je s účinnosťou od januára 2009 Nariadenie Rím II. Toto nariadenie stanovuje hraničné určovatele pre mimozmluvné záväzky vyplývajúce z konania bez príkazu.

Problémy pri aplikácii medzinárodných zmlúv

Kvalifikačné problémy vznikajú aj pri aplikácii medzinárodných zmlúv venovaných kolíznej problematike, najmä Rímskeho dohovoru a Dohovoru o práve rozhodnom pre sprostredkovanie a zastúpenie z roku 1978 (tzv. Keď sa však jednotlivé medzinárodné zmluvy snažia ohraničiť svoju pôsobnosť a vylúčiť ju vo vzťahu k niektorým otázkam, vzniká problém, ktoré právne inštitúty, resp. právne otázky pod rozsah príslušnej medzinárodnej zmluvy patria a ktoré nie. To je aj prípad Rímskeho dohovoru. Spod jeho pôsobnosti je vyňatá otázka, či je zástupca spôsobilý zaväzovať osobu, na ktorej účet koná, vo vzťahu k tretiemu [čl. 1 ods. 2 písm. f)]. V súvislosti s tým vzniká je napr. sporné, či sa Rímsky dohovor v zmysle cit. ust. má alebo nemá vzťahovať aj na posúdenie oprávnenia nepriameho zástupcu zaväzovať zastúpeného a tiež posúdenie účinkov dodatočného schválenia konania zástupcu. Domnievame sa, že tieto otázky by nemali byť spod pôsobnosti Rímskeho dohovoru vylúčené, textácia čl. 1 ods. 2 písm.

Keďže v zmysle Prvého a Druhého protokolu, ktoré sú súčasťou Rímskeho dohovoru, je na výklad jeho ustanovení povolaný Súdny dvor ES, pri kvalifikácii jednotlivých právnych otázok a ich podraďovaní pod rozsah jeho kolíznych noriem je potrebné vychádzať z európskeho práva. Tento prístup však nie je absolútny - jednak neexistuje jednotné európske súkromné právo, jednak priamo z niektorých ustanovení Rímskeho dohovoru (týkajúcich sa použitia imperatívnych noriem) vyplýva, že určité otázky je potrebné interpretovať v súlade s národnými právnymi poriadkami. Týka sa to najmä otázok rozhodujúcich pre posúdenie, či v konkrétnom prípade ide o zmluvu o obchodnom zastúpení alebo pracovnú či spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na uvedené je možné prijať záver, že pri interpretácii Rímskeho dohovoru a kvalifikácii príslušných právnych otázok sa vychádza z kombinácie európskeho a národného prístupu. To však prináša v praxi viaceré problémy spôsobujúce právnu neistotu a nejednotnosť výkladu, pokiaľ obchodný zástupca vykonáva svoju činnosť na území niektorého zo štátov, ktoré majú prísnu úpravu obchodného zastúpenia pripodobňujúcu tento vzťah k pracovnému pomeru. Niektoré kvalifikačné problémy so sebou prinášajú aj dvojstranné zmluvy o právnej pomoci uzatvorené medzi ČR a SR na jednej strane a bývalými socialistickými krajinami na strane druhej.

tags: #zmluva #o #vyhradnom #predaji #medzinárodné #právo