
Flexibilita a minimalizácia nákladov sú kľúčové pre úspech v podnikateľskom prostredí. Rýchla reakcia na požiadavky zmluvných partnerov však môže priniesť aj negatívne dôsledky. Často sa stáva, že rozsah a povaha písomne dohodnutých práv a povinností sa menia len ústnou dohodou. Tento článok sa venuje podmienkam, za ktorých je možné meniť písomnú zmluvu uzavretú v obchodnoprávnom režime ústne alebo konkludentne. Túto problematiku upravujú najmä § 263 ods. 2 a § 272 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) vyžaduje písomnú formu pre určité právne úkony. Ide o kogentné ustanovenia, čo znamená, že sa od nich nemožno odchýliť. Medzi zmluvy, pre ktoré Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu, patria:
Okrem týchto zmlúv vyžaduje Obchodný zákonník písomnú formu aj pre mnohé zmluvy uzatvorené podľa jeho druhej časti (zmluvy súvisiace so vzťahmi v obchodných spoločnostiach a družstvách).
V zmysle ustanovenia § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je na právny úkon predpísaná písomná forma, každá jeho zmena alebo zrušenie musí byť vykonané v písomnej forme. Znamená to, že ak bola zmluva o výhradnom predaji uzatvorená písomne, aj akékoľvek zmeny alebo jej zrušenie musia byť vykonané písomne.
Odpoveď na otázku, či aj základná zmluva, ktorej sa má týkať zmena, musí byť uzatvorená písomne, je podľa časti judikatúry nejednoznačná. Konkrétne stanoviská súdov sú špecifikované v ďalšej časti článku.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Okrem zmluvných typov upravených Obchodným zákonníkom sa požiadavka obligatórnej písomnej formy aplikuje aj na zmluvy alebo dohody, ktoré možno v zmysle ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka klasifikovať ako obchodnoprávne, ale ich písomnú formu vyžadujú iné zákony. Napríklad dohoda o zmluvnej pokute, pre ktorú obligatórnu písomnú formu stanovuje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.) alebo zmluva o nájme nebytových priestorov (§ 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.).
V súvislosti s dojednaním o zmluvnej pokute judikatúra prijala stanovisko, ktoré je využiteľné aj pre posúdenie splnenia požiadavky písomnej formy dohôd či zmlúv. Ak je dojednanie, pre ktorého platnosť sa vyžaduje písomná forma, obsiahnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach podnikateľa (§ 273 Obchodného zákonníka), ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami (a na právny vzťah oboch strán dosahujú len prostredníctvom odkazu v zmluve), nemalo by to postačovať na platný vznik záväzku plynúceho z predmetného dojednania.
Zmluva o výhradnom predaji je upravená v § 745 a nasl. Obchodného zákonníka. Touto zmluvou sa zaväzuje dodávateľ, že nebude dodávať určitý tovar priamo ani nepriamo nikomu inému vo vyhradenej oblasti než odberateľovi, prípadne osobám, ktorým to zmluva dovoľuje.
Výrobca môže dať distribútorovi výhradné právo na určitom území, ale podľa práva hospodárskej súťaže nemusí byť schopný mu tieto výhradné práva zabezpečiť. Obchodnou zmluvou je viazaný výrobca. Zároveň môže výrobca zastaviť distribútora, aby predával mimo určitého územia, ak jeho podiel na trhu, na ktorom dodáva tovar a služby, nepresahuje 30 %. Zmluva o distribúcii neobmedzuje pasívny predaj.
Uzatváranie vertikálnych dohôd o priamom určovaní cien odberateľovi pre ďalší predaj tovaru je porušením pravidiel hospodárskej súťaže a podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Protisúťažný efekt majú nielen dohody medzi priamymi konkurentmi (horizontálne dohody), ale aj vertikálne dohody medzi podnikateľmi, ktorí pôsobia na iných stupňoch distribučného reťazca, napr. vo vzťahu dodávateľ - odberateľ.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V praxi sa malé e-shopy často stretávajú s konfliktami s inými e-shopmi pre otázku výhradnej distribúcie. V takýchto prípadoch je dôležité zistiť, či je spoločnosť naozaj výhradným distribútorom, ktorá má ako jediná od výrobcu povolenie predávať tovar na určitom území. Najjednoduchšie je kontaktovať priamo výrobcu a opýtať sa.
Ak má e-shop podozrenie, že výhradný distribútor diktuje podmienky predaja, ktoré sú v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, môže sa obrátiť na Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.
Ak e-shop dostane výzvu od výhradného distribútora, má niekoľko možností:
Zmluva o obchodnom zastúpení predstavuje samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorý je upravený v § 652 až § 672 Obchodného zákonníka. Zmluvnými stranami sú obchodný zástupca a zastúpený. Podstatou je, že obchodný zástupca vykonáva činnosť smerujúcu k tomu, aby mal zastúpený príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu, napr. kúpnu s treťou osobou. Obchodný zástupca môže v mene a na účet zastúpenej osoby uzatvárať tieto zmluvy s tretími osobami, na čo potrebuje plnomocenstvo.
Pri zmluve o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca zaväzuje vyvíjať pre zastúpenú osobu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpenej osoby a na jeho účet. Pri zmluve o sprostredkovaní sprostredkovateľ len vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca možnosť uzatvoriť zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ nemôže vystupovať v mene a na účet záujemcu tak ako pri zmluve o obchodnom zastúpení a nemôže v jeho mene uzatvárať zmluvy s tretími osobami.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Na to, aby bola zmluva o obchodnom zastúpení platná, musí obsahovať:
Okrem týchto náležitostí, do zmluvy o obchodnom zastúpení môžete uviesť aj:
Zmluvu možno vypovedať iba v prípade, ak bola dohodnutá na neurčitý čas. Zákon stanovuje, že dĺžka výpovednej lehoty pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy je jeden mesiac, pri výpovedi danej v priebehu druhého roka trvania zmluvy je dva mesiace a ak zmluva trvá tri a viac rokov, je výpovedná lehota tri mesiace. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na predĺžení výpovednej lehoty, nie však na jej skrátení. Výpovedná lehota, ktorou je viazaný zastúpený, nesmie byť kratšia ako lehota, ktorú musí dodržať obchodný zástupca.
Zmluva o obchodnom zastúpení má odplatnú povahu. Výška odplaty nemusí byť dohodnutá v zmluve a netvorí jej podstatnú časť. Ak sa strany nedohodnú, má obchodný zástupca nárok na províziu obvyklú.
Obchodný zákonník ponúka stranám možnosť dohodnúť si okamih, kedy vzniká obchodnému zástupcovi nárok na províziu. Na to, aby mal obchodný zástupca nárok na províziu, je potrebné, aby sa:
Nárok na províziu vzniká obchodnému zástupcovi v okamihu, keď:
Obchodnému zástupcovi vzniká nárok už v okamihu uzatvorenia obchodu medzi zastúpeným a treťou osobou, ak tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzatvorení obchodu. Nárok na províziu vznikne obchodnému zástupcovi už samotným zaobstaraním príležitosti uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, ak je v zmluve uvedené, že zástupca je povinný len zaobstarať príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu.
Výhradné zastúpenie znamená, že zastúpený nemôže v tej oblasti použiť iného obchodného zástupcu a naopak, obchodný zástupca nemôže v tej oblasti zastupovať iné osoby alebo uzatvárať zmluvy s tretími osobami na vlastný účet. Zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení musí obsahovať vymedzenie územia, na ktoré sa činnosť obchodného zástupcu vzťahuje.
Nevýhradné zastúpenie znamená, že zastúpený môže uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení aj s iným obchodným zástupcom. Taktiež obchodný zástupca môže zastupovať aj iných zastúpených, ktorí podnikajú v rovnakej oblasti. Taktiež môže obchodný zástupca uzatvoriť zmluvu s treťou osobou na vlastný účet.