
Inflácia a rast cien majú významný dopad na životnú úroveň všetkých domácností, no obzvlášť zraniteľnou skupinou sú dôchodcovia. Dôchodcovia, často s fixným alebo obmedzeným príjmom, musia starostlivo hospodáriť so svojimi financiami, aby pokryli všetky nevyhnutné výdavky. Spotrebný kôš pre dôchodcov predstavuje reprezentatívny zoznam tovarov a služieb, ktoré typická dôchodcovská domácnosť pravidelne nakupuje. Sledovanie cien týchto položiek umožňuje lepšie porozumieť vplyvu inflácie na ich životné náklady.
Spotrebný kôš je definovaný ako zoznam vybraných druhov tovarov a služieb, ktoré sú zatriedené do 12 odborov, 44 skupín a 102 tried podľa klasifikácie COICOP (Classification of Individual Consumption by Purpose). Tento zoznam slúži na sledovanie zmien cien a meranie inflácie v ekonomike. Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) pravidelne aktualizuje spotrebný kôš, aby odrážal aktuálne spotrebiteľské správanie a výdavkové preferencie domácností.
Dôchodcovská inflácia vyjadruje zmenu spotrebiteľských cien špecificky pre domácnosti dôchodcov. Rozdiel medzi celkovou infláciou a dôchodcovskou infláciou spočíva v odlišných váhach tovarov a služieb v spotrebnom koši. To znamená, že niektoré položky, ktoré majú väčší podiel na výdavkoch dôchodcov (napr. potraviny, energie, zdravotná starostlivosť), majú v dôchodcovskom spotrebnom koši vyššiu váhu ako v celkovom spotrebnom koši.
Štruktúra výdavkov domácností, ktorú prezentuje ŠÚ SR, ukazuje, koľko prostriedkov dôchodcovská domácnosť priemerne vynakladá na konkrétne skupiny výrobkov a služieb v bežnom živote. Táto štruktúra je nevyhnutná pre zistenie výšky dôchodcovskej inflácie, pretože určuje váhy výdavkových položiek pre jej výpočet.
Potraviny a nealkoholické nápoje: Táto kategória zvyčajne tvorí významnú časť výdavkov dôchodcov, keďže pravidelný a zdravý stravovací režim je pre nich kľúčový. Od januára 2024 ŠÚ SR spracováva cenové výstupy za potraviny a nealkoholické nápoje z tzv. scanner data, teda z transakčných údajov obchodných reťazcov, čo prispelo k skvalitneniu štatistických výstupov.
Prečítajte si tiež: Čo je zakázané a obmedzené?
Bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá: Náklady na bývanie a energie sú pre dôchodcov často značnou finančnou záťažou. Cenový strop na energie, ktorý bol zavedený v reakcii na infláciu, mal pozitívny vplyv na kúpyschopnosť dôchodcovských domácností.
Doprava: Výdavky na dopravu zahŕňajú náklady na verejnú dopravu, pohonné hmoty (ak dôchodca vlastní auto) a iné dopravné služby.
Zdravotná starostlivosť: S vekom rastú aj výdavky na zdravotnú starostlivosť, vrátane liekov, lekárskych prehliadok a ošetrenia.
Rekreácia a kultúra: Táto kategória zahŕňa výdavky na záujmové aktivity, kultúrne podujatia a dovolenky.
Odevy a obuv: Dôchodcovia potrebujú pravidelne obmieňať svoj šatník, čo predstavuje ďalšiu položku v spotrebnom koši.
Prečítajte si tiež: Všetko o dôchodkových položkách
Nábytok, vybavenie domácnosti a bežná údržba domu: Táto kategória zahŕňa výdavky na opravy, údržbu a nákup nového nábytku a vybavenia.
Alkoholické nápoje a tabak: Hoci táto kategória nemusí byť pre všetkých dôchodcov relevantná, pre niektorých môže predstavovať súčasť ich bežných výdavkov.
Rozličné tovary a služby: Táto kategória zahŕňa rôzne osobné potreby, ako sú hygienické potreby, kadernícke služby a iné služby.
V rokoch 2022 a 2023, poznačených vysokou infláciou, zaznamenali aj dôchodcovské domácnosti nárast výdavkov. Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) poukázali na to, že v dôsledku inflácie by výdavky rodinám vzrástli o 31 až 36 %, ak by neboli prijaté žiadne kompenzačné opatrenia.
Na strane kompenzačných vplyvov však boli rozdiely medzi rodinami výraznejšie. Cenový strop na energie a rast disponibilných príjmov zvýšili kúpyschopnosť rodín s rôznym počtom detí o 41 až 64 %. Rodinám bez detí, do ktorých patria aj dôchodcovia, pomohli vládne opatrenia prijaté priamo v súvislosti s infláciou.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o pripočítateľných a odpočítateľných položkách
V dôchodcovských rodinách vzrástla kúpyschopnosť v tomto období o 9 %, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rodinami s inými ako dôchodkovými dávkami. Výdavky vzrástli v oboch kategóriách rodín podobne (39 oproti 38 %). Čo sa však týka kompenzácií, poberatelia dôchodkov vo vyššej miere získali z vládnych protiinflačných opatrení.
Dôchodky rástli napríklad vďaka vyplateniu 14. dôchodku, jednorazového príspevku pre dôchodcov vo výške 300 eur, a aj vďaka mimoriadnej valorizácii v roku 2023. Aj automatická valorizácia dopriala štedrejšie navýšenie dávok dôchodcom než poberateľom iných dávok.
Vláda prijala niekoľko opatrení na zmiernenie dopadu inflácie na dôchodcovské domácnosti. Medzi najvýznamnejšie patrili:
Štatistický úrad SR každoročne reviduje váhy výdavkových položiek v štruktúre spotrebného koša. Táto revízia zohľadňuje zmeny v spotrebiteľskom správaní a výdavkových preferenciách domácností. V roku 2024 došlo k zmene v spôsobe zisťovania cien potravín a nealkoholických nápojov, keď ŠÚ SR začal využívať tzv. scanner data z obchodných reťazcov.
Hoci priemerná zmena v kúpnej sile hovorí o jej raste pre každú analyzovanú kategóriu, vrátane dôchodcovských domácností, toto neplatí pre všetky rodiny. Pri pohľade na rodiny podľa hlavného zdroja príjmu, najčastejšie zaznamenali pokles v kúpnej sile rodiny s príjmom z dávok iných ako dôchodky (37 %).