Zmluva o výkone hostesky: Daňové a odvodové aspekty

Tento článok sa zaoberá daňovými a odvodovými aspektmi zmluvy o výkone hostesky na Slovensku.

Úvod

Problematika zdaňovania a odvodov pri zmluvách o výkone hostesky je komplexná a vyžaduje si dôkladné preskúmanie platnej legislatívy. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o tejto problematike a objasniť práva a povinnosti oboch strán zmluvného vzťahu.

Daňové výdavky: Všeobecný rámec

Základná charakteristika daňového výdavku je uvedená v zákone o dani z príjmov v § 2 písm. i). Výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými predpismi. Na daňové účely sa vo všeobecnosti akceptujú výdavky (náklady), ktoré sú zaúčtované v účtovníctve.

Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. j) a k) ďalej predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky a príjmy musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Uvedené platí, len ak zákon neustanovuje inak.

Cestovné náhrady: Špecifiká

Cestovné náhrady upravuje zákon o dani z príjmov v dvoch ustanoveniach. V § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov je ustanovený rozsah a podmienky cestovných náhrad, ktoré do daňových výdavkov uplatňujú ich poskytovatelia v súvislosti s pracovnými cestami zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Pracovnou cestou podľa § 2 zákona o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto písomne dohodnuté so zamestnancom; ak takéto miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno za pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

Medzi základné nároky zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu patrí stravné. Výška stravného sa určuje na každý kalendárny deň pracovnej cesty, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty. Stravné je zákonom vymedzené v hodinových pásmach, pričom dolná hranica je v trvaní 5 hodín a horná hranica je nad 18 hodín. Výšku stravného určuje opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné sa mu neposkytuje.

Pri zahraničnej pracovnej ceste zákon o cestovných náhradách ukladá zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného.

Účtovanie nákladov: Základné princípy

Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Podľa § 3 ods. 2 zákona o účtovníctve náklady účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo v deň vyrovnania iným spôsobom.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Podľa § 5 postupov účtovania náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Opravy nevýznamných nákladov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky. Náklady sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období.

Spotreba materiálu a energie: Daňové hľadisko

Spotrebované pohonné látky sú podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami v prepočítanej výške. Prepočet sa vykoná z počtu najazdených kilometrov, cien platných v čase nákupu pohonných látok a spotreby uvedenej v technickom preukaze.

Reklamné predmety: Daňové obmedzenia

Náklady na reklamné predmety sú daňovým nákladom podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov za podmienky, že sú označené obchodným menom alebo ochrannou známkou a ich hodnota nepresiahne za 1 kus sumu 500 Sk. V tejto hodnote musia byť zahrnuté všetky náklady spojené s obstaraním reklamného predmetu.

Rezervy: Daňová uznateľnosť

Tvorba rezerv je podľa § 21 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov vo všeobecnosti nedaňovým výdavkom, avšak s výnimkou rezerv vymedzených v § 20.

Cestovné náhrady v účtovníctve

Na tomto účte sa účtujú náhrady výdavkov pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách poskytované podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Daňovo uznanými sú len tie náhrady výdavkov pri tuzemských a zahraničných pracovných cestách, na ktoré vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách [podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov].

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Prostitúcia a jej (ne)legálnosť

Prostitúcia ako taká nie je ošetrená žiadnymi právnymi normami a preto je jej status nejasný. Vzhľadom na kontroverznosť témy, politici o tejto problematike mlčia a nevidno žiadny úmysel na vytvorenie zákona ošetrujúceho prostitúciu. Je ale veľmi krátkozraké predstierať, že tento fenomén neexistuje.

Legalizácia prostitúcie by sa pravdepodobne slovenskému štátu vyplatila. Je však úlohou vedeckých tímov vypracovať kompletnú legislatívnu formu fungovania tohto síce tradičného ale kontroverzného obchodu.

Analýza prostitúcie v erotických kluboch

Vo vyhľadaných erotických zariadeniach pracuje asi 5.000 osôb - poskytovateľov sexuálnych služieb. Ak predpokladáme, že uvedených 5.000 osôb - erotických pracovníkov dosiahne mesačný príjem 3.000 €, tržby za poskytované služby predstavujú 15 miliónov eur mesačne, čo za jeden rok predstavuje ročný nezdanený príjem 180 miliónov eur. Do štátnej kasy by tak v hrubých výpočtoch bez zahrnutia odvodového zaťaženia a odpočítateľných položiek pri 19% sadzby dane mohlo po legalizácii pritiecť viac ako 34,2 mil. eur.

Legalizácia prostitúcie: Možnosti a výzvy

V každom prípade by mal byť zákonne upravený prechod od súčasného aboličného prístupu k reglementačnému. Prostitúcia by sa stala legálnym podnikaním na základe živnostenského zákona či už formou voľnej živnosti, licencie alebo koncesovanej živnosti, či ohlasovacej živnosti bez špeciálnej kvalifikácie a porušovanie podmienok stanovených zákonom (platných pre obidve pohlavia - pre prostituujúcich) by sa stalo trestným, tak ako u inej formy podnikania.

Ten, kto by ponúkal sexuálne služby, by bol povinný zaregistrovať sa na štátnom úrade, pravidelne dochádzať na preventívnu lekársku prehliadku a platiť si zdravotné poistenie. Návrh zákona môže obciam udeliť právomoc rozhodovať o čiastkových podmienkach výkonu prostitúcie, ako napríklad o čase a mieste vyhradenom na prostitúciu, určiť minimálny vek výkonu prostitúcie a podobne.

tags: #zmluva #o #výkone #hostesky #zdaňovanie #a