Zmluva o výkone správy majetku obce a jej aplikácia na základné školy

Spravovanie majetku obce je komplexná činnosť, ktorá podlieha legislatívnym úpravám a zásadám hospodárenia. V prípade základných škôl, ktoré sú často zriadené ako rozpočtové alebo príspevkové organizácie obce, je dôležité rozumieť ich postaveniu správcu majetku a s tým súvisiacim právam a povinnostiam.

Správca majetku obce

Podľa § 6 zákona o majetku obcí je správcom majetku obce rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená obcou podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obec pri zriadení tejto organizácie vydá zriaďovaciu listinu, ktorá definuje predmet činnosti a vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý jej obec zverila do správy.

Správca majetku obce nie je vlastníkom majetku, ale právnickou osobou, ktorá ho spravuje. Majetok, ktorý rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia obce nadobudla vlastnou činnosťou, je taktiež vlastníctvom obce. Správca majetku obce má právnu subjektivitu, a preto môže samostatne vykonávať právne úkony pri správe majetku obce, avšak vždy v mene obce ako vlastníka.

Práva a povinnosti správcu

Správca majetku obce koná v rozsahu práv a povinností podľa zákona o majetku obcí a zásad hospodárenia s majetkom obce. Právnické osoby, ktoré nie sú zriadené obcou ako rozpočtové alebo príspevkové organizácie, nemôžu byť správcom majetku obce podľa § 6 zákona o majetku obcí, ani keď sú založené obcou.

Zákon o majetku obcí nevylučuje, aby obec uzavrela s obchodnou spoločnosťou osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečenie starostlivosti o svoj majetok podľa Obchodného zákonníka, prípadne Občianskeho zákonníka. V tomto prípade však obchodná spoločnosť nemá postavenie správcu podľa zákona o majetku obcí, ale ide o obchodno-právny vzťah medzi dvomi subjektmi vlastníckeho práva.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Zmluva o výkone správy v minulosti a súčasnosti

Do 1.7.2009 mohla obec podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí v znení platnom do 1.7.2009 uzavrieť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o výkone správy svojho majetku, v ktorej zmluvné strany upravili svoje práva a povinnosti. Tento zmluvný vzťah mal iný obsah než správa majetku obce rozpočtovými a príspevkovými organizáciami. Obec mohla využiť tento zmluvný vzťah na zabezpečenie určitých odborných činností spojených s prevádzkou majetku obce prostredníctvom subjektov, ktoré majú na výkon takýchto činností oprávnenie.

Znenie zákona o majetku obcí však nevylučuje, aby obec uzavrela s obchodnou spoločnosťou osobitnú zmluvu o poskytovaní služieb podľa Obchodného zákonníka, prípadne Občianskeho zákonníka. Na základe takéhoto zmluvného vzťahu môže obchodná spoločnosť poskytovať obci len služby súvisiace so starostlivosťou o majetok obce, nie je však oprávnená majetok obce užívať na svoje účely a nakladať s ním. Existujúce právne vzťahy medzi obcou a obchodnou spoločnosťou založené zmluvou o výkone správy na základe právnej úpravy platnej do 1.7.2009 platia aj naďalej.

Zásady hospodárenia s majetkom obce

Zásady hospodárenia s majetkom obce určuje podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo. Ustanovenie § 9 zákona o majetku obcí upravuje obsah zásad hospodárenia s majetkom obce len rámcovo a dáva priestor obecným zastupiteľstvám upraviť ich podľa špecifických podmienok obce.

Obsahom zásad hospodárenia je najmä podrobnejší postup pri nakladaní s majetkom obce, pôsobnosť orgánov obce pri nakladaní s majetkom obce, práva a povinnosti správcov pri správe majetku obce, prípadne podmienky odňatia správy majetku obce. Zásady hospodárenia s majetkom obcí môžu tiež upravovať spôsob výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov v právnických osobách založených obcou alebo v právnických osobách, v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv.

Obchodné spoločnosti založené obcou, alebo v ktorých má obec majetkový podiel, sú subjekty s vlastnou právnou subjektivitou, preto o ich činnosti rozhodujú len orgány týchto spoločností. Riadenie týchto obchodných spoločností môže obec ovplyvňovať len prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch obchodných spoločností. Z pohľadu transparentnosti a efektívnosti nakladania s majetkom týchto spoločností by títo zástupcovia mali klásť dôraz na verejnú informovanosť o nakladaní s majetkom takýchto právnických osôb, resp. na vytvorenie konkurenčného a transparentného prostredia pri nakladaní s týmto majetkom.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Schvaľovacia pôsobnosť obecného zastupiteľstva

Schvaľovaciu pôsobnosť obecného zastupiteľstva pri nakladaní s majetkom obce upravuje § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí. V taxatívne uvedených prípadoch rozhoduje o nakladaní s majetkom obce obecné zastupiteľstvo, preto jeho pôsobnosť nemôže byť prenesená na starostu (primátora) ani v zásadách hospodárenia. Ide napr. o rozhodovanie o spôsobe prevodu nehnuteľného majetku obce, schvaľovanie podmienok obchodnej verejnej súťaže alebo prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom. Obecné zastupiteľstvo zo zákona rozhoduje aj o prevode majetku obce alebo jeho prenechaní do nájmu z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí.

Podľa § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí je obec povinná primerane použiť pravidlá predaja majetku obce vytvorením súťažného prostredia aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu. Citované ustanovenie zároveň predpokladá aj výnimky z týchto trhových zásad. Jednou z týchto výnimiek je aj § 9a ods. 9 písm. b) zákona o majetku obcí, ktoré umožňuje počas najviac desiatich dní v kalendárnom mesiaci prenechať majetok obce do nájmu konkrétnemu nájomcovi aj bez vytvorenia súťažných podmienok. Ide o riešenie výnimočnej situácie krátkodobého nájmu majetku obce, napr.

Počítanie lehôt pri nájme majetku obce

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Podľa komentárov k tomuto ustanoveniu ide o výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch patriacich do systému súkromného práva. Ide predovšetkým o premlčacie lehoty, prekluzívne lehoty a lehoty určené na vydržanie. Podľa týchto komentárov toto ustanovenie ráta len s lehotami určenými podľa dní. Súčasne pripúšťajú, že v súkromnom práve sa vyskytujú aj lehoty, ktorých začiatok treba sledovať podľa hodín. Lehota určená podľa dní teda začína plynúť od 00.00 hodiny nasledujúceho dňa a končí sa o polnoci (o 24. 00 hodine) posledného dňa. Ustanovenie § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri rátaní hmotnoprávnych lehôt vychádza z celých dní, a nie z dní delených na hodiny, minúty alebo sekundy.

Z týchto dôvodov nie je možné časový rámec ustanovený v § 9a ods. 9 písm. b) zákona o majetku obcí, vyjadrený v dňoch, prepočítať na hodiny, teda namiesto 10 dní na 240 hodín v kalendárnom mesiaci. Nie je podstatné, koľko hodín v konkrétnom dni (konkretizovanom dátumom alebo pomenovaním) nájom majetku obce trvá.

Prechod vlastníctva pozemkov zastavaných stavbami

Účelom § 2d zákona o majetku obcí bolo usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom zastavaným stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí podľa zákona o majetku obcí. Ustanovenie § 2d ods. 1 a 4 zákona o majetku obcí sa vzťahuje len na pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, zastavané stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do jej vlastníctva podľa § 2 až 2c zákona. Ak stavba neprešla z majetku štátu do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c zákona o majetku obcí, pretože nespĺňala zákonné podmienky na prechod vlastníctva, nie je možné na prechod pozemkov pod týmito stavbami z majetku štátu do vlastníctva obce aplikovať § 2d ods. 2.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Ustanovenie § 2d zákona o majetku obcí upravuje prechod zastavaných pozemkov vrátane priľahlej plochy. Priľahlou plochou podľa zákona o majetku obcí je len taký pozemok, ktorý svojou polohou a využitím je priamo určený na výkon vlastníckych práv ku konkrétnej stavbe, teda stavba aj pozemok musia spolu tvoriť jeden funkčný celok. Ako priľahlú plochu nemožno chápať akýkoľvek pozemok susediaci so stavbou.

Nájom majetku obce

Ak zákon o majetku obcí alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podľa § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí je obec povinná ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 primerane použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci. Z uvedeného vyplýva, že na prenechanie majetku obce do nájmu sa vzťahuje primerane aj ustanovenie § 9a ods. 6 písm.

Postup prenechávania majetku obce do užívania by mali upravovať zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré schváli obecné zastupiteľstvo a ktoré nesmú byť v rozpore so zákonom o majetku obcí. Zákonom je upravená len schvaľovacia pôsobnosť obecného zastupiteľstva v súvislosti s nájmom majetku obce podľa § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí, t. j.

Prevod vlastníctva majetku obce

Ak zákon o majetku obcí neustanovuje inak, musia sa prevody vlastníctva majetku obcí vykonať podľa § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ustanovenie § 9a ods. 1 písm. c) zákona o majetku obcí umožňuje obciam realizovať prevod majetku obce priamym predajom v prípadoch, v ktorých to bude obec považovať za opodstatnené.

Pri prevode majetku obce priamym predajom zákon o majetku obcí neukladá obciam povinnosť vyhlasovať súťažné podmienky a ani neustanovuje kritériá na výber kupujúceho. Z uvedených dôvodov zákon o majetku obcí limituje prevody majetku obce touto formou len na prevod majetku, ktorého všeobecná hodnota stanovená znaleckým posudkom nie je vyššia ako 40 000 eur, pričom kúpna cena nemôže byť nižšia, než stanoví znalecký posudok. Z priameho predaja majetku obce sú vylúčené fyzické osoby a právnické osoby taxatívne vymedzené v § 9a ods.

Cieľ priameho predaja v podstate vylučuje formu elektronickej aukcie pri prevode vlastníctva obce. Elektronická aukcia je súťaž s vopred stanovenými pravidlami výberu kupujúceho, v ktorom sa využíva elektronické zariadenie na predkladanie cenových ponúk. Pri prenechávaní majetku obce do nájmu je obec povinná primerane uplatniť postup podľa § 9a ods. 1 až 3 a 5 až 7 zákona o majetku obcí. Obec môže realizovať formou elektronickej aukcie časť obchodnej verejnej súťaže, ak to upraví v podmienkach obchodnej verejnej súťaže. Zákon o majetku obcí pri prevode majetku obce na základe obchodnej verejnej súťaže v § 9a ods.

Ustanovenie § 285 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňuje meniť alebo dopĺňať predložený návrh na uzavretie zmluvy v prípadoch určených v podmienkach obchodnej verejnej súťaže, čo umožňuje vyhlasovateľovi uskutočniť obchodnú verejnú súťaž aj vo viacerých etapách. Vyhlasovateľ môže realizovať napr. druhé kolo súťaže tak, že vyzve určitý počet najlepšie umiestnených navrhovateľov, aby doplnili svoje návrhy.

Nakladanie s majetkom školami a školskými zariadeniami

Školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce sú povinné pri nakladaní s majetkom rešpektovať príslušné právne predpisy. Pri nakladaní so školským majetkom platia pravidlá, ktoré odzrkadľujú formu zriadenia škôl a školských zariadení. Školy a školské zariadenia s právnou subjektivitou sú zriadené ako rozpočtové organizácie obce alebo príspevkové organizácie obce. S majetkom môžu nakladať len školy a školské zariadenia s právnou subjektivitou.

Výrazom nakladanie s majetkom sa rozumie prevod vlastníctva (predaj, darovanie), zámena, prenechanie do užívania (nájom, výpožička) alebo zaťaženie veci (napr. vecným bremenom). Ako už bolo skôr uvedené, školy a školské zariadenia majú právnu formu rozpočtových organizácií obce alebo príspevkových organizácií obce. To je dôležité vo vzťahu k nakladaniu s majetkom. Obec môže hospodáriť so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Škola a školské zariadenie sú v postavení správcu majetku obce.

Škola ako správca majetku obce

Čo to však znamená, že škola je správcom majetku? Správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku obce v mene obce. Ako sa škola stane správcom majetku obce? Majetok obce zverený do správy určí obec pri zriadení školy v zriaďovacej listine. Majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje, je v zmysle § 22 ods. 2 písm. i) zákona č. 596/2003 Z. z. povinnou náležitosťou zriaďovacej listiny školy/školského zariadenia.

Prevod správy majetku obce sa uskutočňuje len medzi správcami (napr. medzi dvoma školami alebo medzi školou a inou rozpočtovou organizáciou obce) a na základe zmluvy o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať okrem náležitostí ustanovených v Občianskom zákonníku aj určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu a dohodnutú cenu, ak je prevod odplatný. Na platnosť zmluvy o prevode správy sa vyžaduje súhlas obce, ak to určia zásady hospodárenia s majetkom obce.

Škola môže nadobudnúť majetok aj vlastnou činnosťou, napr. darom od sponzorov, prístavbou budovy atď. Ako už bolo uvedené vyššie, ŠaŠZ ako rozpočtové a príspevkové organizácie obce nevlastnia majetok, ale sú len správcami majetku obce. Správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Novelou zákona o majetku obcí účinnou od 1. novembra 2023 došlo k rozšíreniu práv a povinností správcu majetku obce.

tags: #zmluva #o #výkone #správy #základná #škola