
Záložné právo je bežný právny nástroj, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Ak dlžník nesplní svoj záväzok, veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku z hodnoty založeného majetku. Avšak, akonáhle je dlh splatený, alebo ak nastane iná zákonom predvídaná skutočnosť, je potrebné záložné právo vymazať z katastra nehnuteľností alebo iného registra. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku výmazu záložného práva, vrátane vzorov situácií a postupov.
Zmluva o zriadení záložného práva je jednou z najčastejšie používaných zmlúv slúžiacich na zabezpečenie splnenia pohľadávky. Má svoj právny základ v Občianskom zákonníku (§ 151a až § 151me). Túto zmluvu môžete nájsť aj pod názvom záložná zmluva. Jej hlavnou funkciou je zabezpečiť pohľadávku osoby voči inej osobe a posilniť tak jej postavenie pre prípad, ak by pohľadávka nebola riadne a včas splnená.
Záložnú zmluvu uzatvára tzv. záložný veriteľ (ten, kto má pohľadávku - veriteľ) a záložca (tým je dlžník, ktorí má splniť veriteľovi pohľadávku, prípadne to môže byť aj iná odlišná osoba od dlžníka.)
Záložná zmluva musí obsahovať:
V prípade, že niektorá náležitosť nebude splnená, má to za následok absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy. Hľadí sa na zmluvu, ako keby ani nedošlo k jej uzatvoreniu.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Záložná zmluva, v ktorej je zálohom nehnuteľnosť, musí mať písomnú formu. Nestačí ústna dohoda medzi záložným veriteľom a záložcom. Je tomu tak z dôvodu potreby zapísania záložného práva do katastra nehnuteľností. Záložnú zmluvu musíte predložiť na katastrálny úrad.
Občiansky zákonník ustanovuje, že zabezpečiť je možné nielen peňažnú, ale aj nepeňažnú pohľadávku. Taktiež je možné zabezpečiť pohľadávku, ktorá vznikne až v budúcnosti. Pri nepeňažnej pohľadávke je dôležité, aby jej hodnota bola určitá, prípadne určiteľná kedykoľvek počas trvania záložného práva.
Pojmom záloh sa označuje predmet záložného práva, teda určitá vec, ktorá zabezpečuje splnenie pohľadávky záložného veriteľa. Zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt alebo nebytový priestor, ako aj súbor vecí, práv, cenný papier a podnik. Záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo týchto vecí (napr. úroky z omeškania pri nezaplatenej pohľadávke), ak sa v zmluve nedohodlo inak. Dokonca je možné, aby záloh vznikol až v budúcnosti.
Celý proces vzniku záložného práva k nehnuteľnosti pozostáva z dvoch štádií. Prvou fázou je uzavretie samotnej zmluvy o zriadení záložného práva. Bez uzavretia zmluvy nie je možné pristúpiť k druhej fáze, ktorou je zápis záložného práva do katastra nehnuteľností. Po uzavretí záložnej zmluvy je potrebné podať návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na príslušnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore. Následne má kataster lehotu 30 dní na to, aby záložné právo zavkladoval do katastra nehnuteľností. Rozhodnutím Okresného úradu o povolení vkladu záložného práva sa končí proces vzniku záložného práva.
Uzavretie každej zmluvy prináša pre jej účastníkov určité práva a povinnosti. Azda najpodstatnejším právom záložného veriteľa je právo začať s výkonom záložného práva v prípade, ak jeho pohľadávka nebude riadne a včas splnená. Výkon záložného práva sa uskutočňuje predovšetkým predajom zálohu. Zabezpečená pohľadávka sa uspokojí z výťažku predaja. Veriteľ sa však môže uspokojiť aj tým, že si záloh ponechá. Takáto dohoda je však možná až po tom, ako zabezpečená pohľadávka nadobudne splatnosť.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Na druhej strane účastníkov je záložca. Ak sa v zmluve nedohodne inak, je oprávnený užívať záloh “zvyčajným spôsobom”. Musí sa však zdržať všetkého, čím by sa zmenšila hodnota zálohu. Kým zabezpečená pohľadávka nenadobudne splatnosť, má záložca právo aj disponovať so zálohom, čiže napr. môže predať záloh alebo ho darovať, ak sa v zmluve nedohodli inak. Povinnosťou záložcu je strpieť výkon záložného práva v prípade, ak nesplní pohľadávku veriteľa riadne a včas.
Záložné právo neexistuje večne. Občiansky zákonník definuje situácie, kedy záložné právo zaniká. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Po zániku záložného práva je nevyhnutné vykonať jeho výmaz z katastra nehnuteľností. Tento proces pozostáva z niekoľkých krokov:
Áno, kataster záložné právo vymaže iba na základe žiadosti o výmaz záložného veriteľa, prípadne žiadosť môže podať aj záložca. Žiadosť o výmaz záložného práva je treba podať bezodkladne po vzdaní sa záložného práva záložným veriteľom. Ako prílohu k žiadosti je potrebné priložiť vyhlásenie veriteľa o vzdaní sa záložného práva. Výmaz záložného práva vykoná kataster ku dňu uvedenému v žiadosti, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
Niekedy sa môže stať, že výmaz záložného práva sa komplikuje. Tu sú niektoré bežné problémy a návrhy na ich riešenie:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Ak uvažujete o kúpe nehnuteľnosti, na ktorej viazne záložné právo, je dôležité byť obozretný. V kúpnej zmluve by malo byť jasne uvedené, že predávajúci je povinný zabezpečiť výmaz záložného práva súčasne s prevodom vlastníckeho práva na kupujúceho. Je vhodné, aby bolo splnenie tejto povinnosti zabezpečené napríklad právom kupujúceho na odstúpenie od zmluvy, ak predávajúci túto povinnosť nesplní.
Pani X kúpila novostavbu s dohodou, že predávajúci zabezpečí výmaz záložných práv tretích osôb do 60 dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Keďže sa tak nestalo, pani X by mala: