
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom), podpísaná v Ríme 25. marca 1957, predstavuje jeden z kľúčových pilierov európskej integrácie. Spolu so Zmluvou o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) tvorila základ pre budovanie spoločnej Európy. Cieľom tejto zmluvy bolo vytvoriť podmienky pre rozvoj jadrovej energie v Európe, zabezpečiť jej mierové využitie a podporovať vedecký a technický pokrok v tejto oblasti.
Myšlienka hlbšej integrácie v Európe sa prvýkrát objavila v Deklarácii Roberta Schumana, ktorá položila základy pre vznik Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Zmluva o ESUO bola podpísaná 18. apríla 1951 v Paríži a nadobudla účinnosť 23. júla 1952. Následne sa ekonomická a politická integrácia rozšírila aj na ďalšie oblasti hospodárstva.
Ministri zahraničných vecí Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, NSR a Talianska zvolali 29. mája 1956 do Benátok Medzinárodnú konferenciu o spoločnom trhu a Euratome. Rokovania pokračovali v Bruseli a vyvrcholili 25. marca 1957 v Ríme podpisom dvoch zmlúv: Zmluvy o založení EHS a Zmluvy o založení Euratomu. Tieto zmluvy, známe aj ako Rímske zmluvy, sú považované za "rodný list" súčasnej Európskej únie.
Zmluva o Euratome si stanovila ambiciózne ciele v oblasti rozvoja jadrovej energie:
Ako orgány Euratomu boli stanovené:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009, priniesla zásadné zmeny do fungovania Európskej únie. Novelizovala Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, z ktorej sa stala Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ). Zmluva o Euratome však zostala Lisabonskou zmluvou nedotknutá, čo znamená, že Európske spoločenstvo pre atómovú energiu existuje naďalej ako samostatné spoločenstvo popri Európskej únii.
Pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy existovalo Európske spoločenstvo s najširšou právnou subjektivitou a Európska únia, ktorá bola akýmsi zoskupením samotných európskych spoločenstiev s politickou nadstavbou. Lisabonská zmluva formálne, ale aj materiálne integruje Európske spoločenstvo do Európskej únie, pričom Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa mení a dopĺňa v súlade s ustanoveniami článku 2 Lisabonskej zmluvy.
Integráciou hmotnoprávnych pravidiel policajnej a súdnej právomoci v trestných veciach a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky do Zmluvy o fungovaní Európskej únie prestala byť aktuálna trojpilierová štruktúra Európskej únie, ktorá bola založená na dominancii piliera tvoreného Európskym spoločenstvom.
Lisabonská zmluva obmedzila oblasti, v ktorých musí byť rozhodovanie jednomyseľné, týmito oblasťami sú: dane, zahraničná politika, obrana a sociálne zabezpečenie. Terminologicky zostávajú základné pramene práva zachované - nariadenia, smernice a rozhodnutia. Minulosťou sa stali rámcové rozhodnutia, ktoré boli vydávané v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Otázky, ktoré boli nimi upravované, budú teraz riešiť smernice. Riadny legislatívny postup predstavuje spoločné prijatie nariadenia, smernice alebo rozhodnutia Európskym parlamentom a Radou na návrh Komisie.
Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany. Rozšírila sa aj pôsobnosť Súdneho dvora Európskej únie o oblasť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy. Doposiaľ mala len politický význam. V dôsledku tejto zmeny bude chrániť základné práva v členských štátoch Európskej únie, okrem vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, aj Súdny dvor Európskej únie.
Zmluvy sa môžu meniť a dopĺňať v súlade s riadnym revíznym postupom. Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade podnety na revíziu zmlúv. Tieto podnety môžu mať okrem iného za cieľ rozšíriť alebo zúžiť právomoci prenesené na Úniu zmluvami.
Zmluva o Euratome bola pôvodne vyhotovená v jedenástich jazykoch. Prílohy I až XVIII, dodatky k nim a protokoly sú pripojené k tomuto aktu. Zmluva nadobudne platnosť prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uložení listiny o ratifikácii signatárskym štátom u vlády Talianskej republiky.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
tags: #zmluva #o #zalozeni #europskeho #spolocenstva #pre