
Právny úkon je základným pilierom občianskeho práva, prostredníctvom ktorého fyzické a právnické osoby realizujú svoje práva a povinnosti. Avšak, nie všetky právne úkony sú platné. Jedným z dôvodov neplatnosti právneho úkonu je jeho rozpor so zákonom, vrátane Trestného zákona. Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s Trestným zákonom, pričom analyzuje relevantné ustanovenia právnych predpisov, judikatúru súdov a názory odbornej verejnosti.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Dôležitým atribútom platného právneho úkonu je teda jeho dovolenosť.
Právny úkon, ktorý je v rozpore s Trestným zákonom, je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rozpor s Trestným zákonom môže spočívať v obsahu právneho úkonu, jeho účele alebo v spôsobe, akým bol právny úkon vykonaný.
Ak je právny úkon neplatný pre rozpor s Trestným zákonom, považuje sa za nulitný od samého začiatku. To znamená, že právny úkon nikdy nenadobudol právne účinky a strany, ktoré ho uzavreli, sú povinné vrátiť si všetko, čo si na jeho základe plnili.
Súdy sa v svojej judikatúre opakovane zaoberajú otázkou neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s Trestným zákonom. Napríklad:
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Tieto rozhodnutia poukazujú na rôznorodosť situácií, v ktorých môže dôjsť k rozporu právneho úkonu s Trestným zákonom a na dôležitosť posudzovania každého prípadu individuálne s ohľadom na všetky okolnosti.
Odborná verejnosť sa aktívne zaoberá problematikou neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s Trestným zákonom. V roku 2005 sa R. Ďurana a M. prihovárali za absolútnu neplatnosť právneho úkonu uskutočneného v rozpore s predbežným opatrením, a to z dôvodu rozporu so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, resp. pre nemožnosť plnenia podľa § 37 OZ. R. zastáva názor, že právny úkon má ostať v takýchto prípadoch platný a kritizuje závery rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu.
Tieto názory poukazujú na zložitosť problematiky a na potrebu hlbšej analýzy jednotlivých aspektov tejto témy.
V praxi sa často vyskytujú situácie, keď je právny úkon uskutočnený v rozpore s predbežným opatrením nariadeným súdom. Predbežné opatrenie má zabezpečiť, aby sa počas súdneho konania nezmenil stav veci a aby bolo možné efektívne vymoženie nároku. Ak je právny úkon uskutočnený v rozpore s predbežným opatrením, môže to mať za následok jeho neplatnosť.
Neodkladné opatrenie nariadené podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, ktoré zakazuje scudzovanie nehnuteľnosti. Ak napriek tomuto zákazu dôjde k prevodu nehnuteľnosti, právny úkon (kúpna zmluva) môže byť neplatný.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu v kontexte predbežných opatrení je dôležité zohľadňovať okamih vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Ak k vykonateľnosti došlo pred uzavretím scudzovacej zmluvy, právny úkon je pravdepodobne neplatný. Ak k vykonateľnosti došlo až po uzavretí zmluvy, ale pred podaním návrhu na vklad, situácia je zložitejšia a vyžaduje si individuálne posúdenie.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby