
Dvojité zdanenie predstavuje významnú prekážku pre rozvoj medzinárodných hospodárskych vzťahov. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú za cieľ eliminovať túto prekážku a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie daňových výnosov medzi zmluvné štáty. Tento článok sa zameriava na problematiku zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, s osobitným dôrazom na zmluvu medzi Slovenskou republikou a Bulharskou republikou.
Výhradným právom každého štátu je stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov na svojom území, bez ohľadu na daňové systémy iných štátov. Dôsledkom tohto práva je, že daňové systémy jednotlivých štátov sa líšia v štruktúre daní, spôsobe výberu a správe daní, ako aj vo veľkosti daňového zaťaženia. Ak by každý štát zdaňoval všetky osoby prítomné na jeho území a všetky príjmy dosiahnuté zo zdrojov na jeho území, v praxi by dochádzalo k medzinárodnému dvojitému zdaneniu.
Existujú dva základné druhy dvojitého zdanenia:
Okrem toho rozlišujeme právne a ekonomické dvojité zdanenie:
Dvojstranné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku hrajú najpodstatnejšiu úlohu v zabránení dvojitého zdanenia. Tieto zmluvy majú nadradené postavenie nad vnútroštátnymi predpismi. V Slovenskej republike takúto nadradenosť pre daňové účely zabezpečuje priamo ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Medzi hlavné ciele zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia patrí:
Na zamedzenie dvojitého zdanenia sa používajú dve základné metódy:
Slovenská republika má s Bulharskom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri príjmoch z Bulharska sa používa metóda zápočtu dane.
Zmluva sa týka rôznych druhov príjmov, ako napríklad:
Pri uplatňovaní zmluvy je dôležité správne zaradiť svoje príjmy, aby sa predišlo nesprávnemu vyčísleniu základu dane a dane. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vždy vychádzajú z daňových zákonov jednotlivých zmluvných štátov a modifikujú ich vo vzťahu k subjektom druhého zmluvného štátu. Zmluvy zásadne neustanovujú daňovníkom žiadne nové povinnosti, ktoré by už neboli ustanovené v daňových zákonoch.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ustanovuje základné pojmy a princípy zdaňovania príjmov na Slovensku. V § 1 ods. 2 tohto zákona je zakotvená zákonná prioritná doložka nadradenosti medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, nad vnútroštátnym daňovým predpisom.
Zákon definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako právnickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky ani sídlo ani miesto skutočného vedenia, avšak dosahuje príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky.
Pojem závislých osôb je vymedzený v § 2 zákona o dani z príjmov. Závislými osobami sú ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby, alebo osoby blízke podľa Občianskeho zákonníka.
MLI je mnohostranným zmluvným nástrojom, ktorý umožňuje efektívne implementovať vybrané opatrenia BEPS do jednotlivých zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Pre Slovenskú republiku MLI nadobudol platnosť 1. januára 2019.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe