Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou: Podrobný prehľad a praktické aspekty

V praxi sa veľmi často možno stretnúť s názorom, že zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia rieši práve ten problém, že ak bol príjem zdanený v jednom štáte, nepodlieha už zdaneniu v druhom štáte. Jednou z najdôležitejších a najpoužívanejších zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len „zmluva“) je zmluva medzi SR a ČR. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (č. 238/2003 Z. z.), s dôrazom na jej praktické uplatňovanie a dopad na daňovníkov. Či už ste fyzická osoba, živnostník, alebo konateľ spoločnosti s cezhraničnými aktivitami, tento článok je nevyhnutným zdrojom informácií pre správne splnenie vašich daňových povinností a optimalizáciu vašej daňovej situácie v súlade s platnou legislatívou.

Úvod do problematiky dvojitého zdanenia

Dvojité zdanenie nastáva, keď je ten istý príjem zdanený dvakrát, raz v štáte zdroja (kde príjem vznikol) a raz v štáte rezidencie (kde má daňovník trvalý pobyt alebo sídlo). Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) sú medzinárodné dohody, ktoré majú za cieľ eliminovať alebo zmierniť tento problém.

Historický kontext a vývoj zmluvy medzi SR a ČR

Prvá zmluva medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia bola uzatvorená v roku 1992 po rozdelení ČSFR a nadobudla platnosť 1. 7. 1993. Uverejnená bola oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 229/1993 Z. z. Vývojom ekonomického prostredia v obidvoch republikách nastali nové podmienky, z ktorých bolo potrebné okrem iného riešiť aj nové daňové otázky pri vysporiadaní daňových povinností daňovníkov obidvoch republík. Ich riešenie si vyžiadalo uzavretie novej zmluvy, ktorá by odzrkadlila súčasný stav ekonomického prostredia vplývajúceho na daňové vzťahy. 26. 3. 2002 bola v Bratislave podpísaná nová Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR. Táto zmluva bola zverejnená v Zbierke zákonov oznámením č. 238/2003 Z. z.

Základné definície a pojmy

Pre správne pochopenie a aplikáciu zmluvy je nevyhnutné definovať kľúčové pojmy.

Osobný rozsah zmluvy (Článok 1)

V pôvodne uzatvorenej zmluve boli takýmito osobami tak právnické osoby, ktoré majú sídlo v jednom alebo obidvoch zmluvných štátoch, ako aj fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v jednom alebo obidvoch zmluvných štátoch. Podmienka sídla alebo bydliska, ktorá tu bola stanovená, bola súčasne základným kritériom vzniku a existencie daňovej príslušnosti (domicilu) osoby aspoň v jednom zo zmluvných štátoch, čo bolo dôležité hlavne z dôvodu, že osoby, ktoré túto podmienku nesplnili, nemohli využívať výhody plynúce zo zmluvnej úpravy, aj keď napr. V novej zmluve sa výraz „osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch“ nahradil výrazom „osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov“. Článok 1 stanovuje osobný rozsah zmluvy, t. j. definuje, na ktoré osoby sa zmluva vzťahuje. Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov (SR a ČR).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) - podľa § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "ZDP") je osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.
• Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) - podľa § 2 písm. e) ZDP je osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt ani bydlisko a ani sa tu obvykle nezdržiava.

Vecný rozsah zmluvy (Článok 2)

Článok 2 stanovuje vecný rozsah zmluvy, t. j. okruh daní, na ktoré sa zmluva vzťahuje. Svojím charakterom ide vždy o dane z príjmov, čiže priame dane a dane z majetku. Zmluva sa teda podobne ako iné zmluvy podobného charakteru nezaoberá tzv. nepriamymi daňami (napr. DPH). Nie je podstatné, akým spôsobom sú tieto dane vyberané (prostredníctvom daňového priznania, zrážkou alebo iným spôsobom), ani ktorý orgán štátu ich vyberá. Pokiaľ by v priebehu platnosti zmluvy, ktorá je dohodnutá na dobu neurčitú, došlo k zmenám daňového systému jedného alebo obidvoch štátov, napr. zavedenie nových daní, zmluva sa bude vzťahovať aj na tieto dane, ak budú svojím charakterom patriť do skupiny daní, ktoré sú predmetom zmluvy.

Všeobecné definície (Článok 3)

Obsahuje všeobecné definície niektorých pojmov používaných v zmluve. Význam niektorých dôležitých výrazov je v zmluve vysvetlený na inom mieste. Ide napr. o definíciu pojmu „stála prevádzkareň“. Priamo v tomto článku je napríklad definovaný pojem „štátni príslušníci“, čo sú tak fyzické osoby, ktoré majú štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu, ako aj právnické osoby, osobné obchodné spoločnosti alebo združenia zriadené podľa právnych predpisov platných v niektorom zmluvnom štáte. Výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť alebo iné združenie osôb. Táto definícia je použitá vo veľmi širokom význame a nie je vyčerpávajúca. Napr. nadácia môže spadať pod výraz „osoba“ alebo osobné obchodné spoločnosti (to sú napr. verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť). Výraz „spoločnosť“ označuje každú právnickú osobu alebo každého nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu. Okrem každej právnickej osoby ide o akúkoľvek osobu podľa daňových zákonov zmluvného štátu, v ktorom je utvorená. Výraz „podnik“ sa vzťahuje k vykonávaniu akejkoľvek činnosti. Či je činnosť vykonávaná v rámci podniku alebo či sama osebe predstavuje podnik, resp. podnikanie, je vždy vysvetľovaná podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov. Zaujímavá je napr. aj definícia „medzinárodnej dopravy“, z ktorej vyplýva, že ak by slovenský podnik, čiže podnik so sídlom skutočného vedenia na území Slovenskej republiky, okrem iného napr. prevádzkoval aj vnútroštátnu dopravu v Českej republike, tak táto vnútroštátna doprava bude považovaná za medzinárodnú dopravu. Dosť podstatnou zmenou v novej zmluve v tomto článku je zadefinovanie nového výrazu „činnosť“, ktorý zahŕňa výkon odborných služieb a iných činností nezávislého charakteru. Táto definícia nie je vyčerpávajúca a dáva možnosť definovania tohto výrazu s významom podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu, ktorý zmluvu uplatňuje. Definícia však zabezpečuje, že výraz zahŕňa výkon odborných služieb a iných činností nezávislého charakteru zahrnutých v predchádzajúcom znení zmluvy do článku 14 (zadefinovaním výrazu „činnosť“ do článku 3 bol článok 14 zrušený). Uvedená úprava bola zavedená z dôvodu neexistencie rozdielov medzi konceptom stálej prevádzkarne upraveným v článku 5 a v článku 14, ktorý upravoval vznik stálej prevádzkarne vykonávaním nezávislých činností. Zrušením článku 14 sa definícia stálej prevádzkarne z článku 5 vzťahuje aj na subjekty, ktoré boli pôvodne stálou základňou. Čo sa týka uplatnenia zmluvy zo strany zmluvného štátu v akomkoľvek čase, každý výraz, ktorý nie je v Zmluve definovaný, ak to súvislosť nevyžaduje inak, má taký význam, aký má v danom čase podľa právnych predpisov toho štátu upravujúceho dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, resp. akýkoľvek význam podľa platných daňových zákonov tohto štátu prevažujúci nad významom daným tomuto výrazu podľa iných právnych predpisov tohto štátu.

Daňová rezidencia (Článok 4)

Stanovuje rozhodujúce kritériá pre stanovenie, v ktorom zmluvnom štáte je určitá osoba daňovým rezidentom. Určenie tohto štátu je dôležité vzhľadom na to, že v štáte, v ktorom je táto osoba daňovým rezidentom, podlieha v nadväznosti na domáce daňové predpisy neobmedzenej daňovej povinnosti, t. j. celosvetovej daňovej povinnosti. V druhom zmluvnom štáte, v ktorom nie je rezidentom, je jeho daňová povinnosť obmedzená, t. j. zdaňuje len príjmy zo zdrojov na území tohto druhého štátu. Zmluva rieši aj situácie, kedy naplnením niektorého z kritérií stanovenia daňovej rezidencie podľa vnútroštátnych predpisov štátov nastane situácia, že daňovník sa stáva rezidentom súčasne v obidvoch štátoch. V takýchto prípadoch sa používajú kritériá stanovené zmluvou v predmetnom článku v tom poradí, v akom sú uvedené v zmluve, a to od kritéria stáleho bytu až po kritérium štátnej príslušnosti.

Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií:

• stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
• stredisko životných záujmov - t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy - napr. rodina, majetok, zamestnanie.
• obvyklé zdržiavanie sa - t. j. v ktorom štáte sa daňovník obvykle zdržiava.
• štátna príslušnosť - ak je daňovník štátnym príslušníkom oboch štátov alebo ani jedného z nich, príslušné úrady oboch štátov rozhodnú vzájomnou dohodou.

Stála prevádzkareň (Článok 5)

Článok 5 zmluvy vo všeobecnosti definuje pojem „stálej prevádzkarne“, za ktorú sa považuje akékoľvek trvalé zariadenie pre podnikanie, a uvádza aj niektoré najbežnejšie prípady toho, čo sa považuje za stálu prevádzkareň (miesto vedenia podniku, kancelária, dielňa, baňa, kameňolom a pod.). Špecifická úprava je stanovená v odstavci 3 pre stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt alebo dozor s tým spojený, kde vzniká stála prevádzkareň až uplynutím 12 mesiacov od začatia činnosti. Táto podmienka má prednosť pred všeobecnými časťami článku. Uvedenou úpravou sa umožnilo vznikom stálej prevádzkarne zdaniť príjmy podniku jedného zmluvného štátu z poskytovania služieb na území druhého zmluvného štátu. V ďalších odstavcoch článku 5 sú definované niektoré prípady a formy podnikania, pri ktorých stála prevádzkareň nevzniká. Ide o špecifické alebo okrajové formy, u ktorých nedochádza k výraznej tvorbe zisku alebo ich existencia podporuje napr. vývoz zo štátu, v ktorom je takáto forma podnikania vykonávaná. Upozorňujeme na ustanovenie, ktoré vymedzuje rozsah činností tzv. reprezentačných kancelárií alebo obchodných zastúpení. Tieto nebudú považované za stálu prevádzkareň, pokiaľ ich činnosť bude obmedzená na formy uvedené v zmluve (reklama, výskum, zber informácií atď.). Ak vzniká stála prevádzkareň podľa článku 5, je nutné stanoviť pravidlá pre určenie zdaniteľného zisku plynúceho z tejto stálej prevádzkarne. V zásade platí, že pre jeho výpočet sa použije spôsob uplatňovaný v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza. Pre zistenie niektorých základných pravidiel výpočtu sú v zmluve definované určité zásady. Pravidlá tu obsiahnuté vyplývajú z bežnej praxe sledovania výnosov a nákladov a v dôsledku povinnosti stálej prevádzkarne podľa Obchodného zákonníka viesť podvojné účtovníctvo, ktorého aplikácia neprináša podstatné problémy. Výnimku spravidla tvorí stanovenie daňového základu práve v už uvedenej obchodnej reprezentácii, pokiaľ sa podieľa na uzatváraní kontraktov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Druhy príjmov a ich zdanenie podľa zmluvy

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia upravuje zdanenie rôznych druhov príjmov.

Príjmy z nehnuteľného majetku (Článok 6)

V tomto článku je zakotvená zásada, že príjmy z priameho užívania (napr. príjem získaný z rezania a predávania drevnej hmoty), prenájmu alebo používania nehnuteľného majetku v akejkoľvek inej forme (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) sa zdaňujú v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený. Uvedené pravidlo sa použije bez ohľadu na formu využívania nehnuteľného majetku.

Zisky z podnikania (Článok 7)

Tento článok je pokračovaním a dôsledkom článku 5 o definícii pojmu stálej prevádzkarne. Kritérium stálej prevádzkarne je bežne používaným v medzinárodných zmluvách, na určenie, či určitý druh príjmu bude alebo nebude zdaňovaný v krajine, z ktorej pochádza - kde je zdroj príjmu, ale samotné kritérium neposkytuje komplexné riešenie problému dvojitého zdanenia ziskov z podnikania. Článok 7 zmluvy určuje hlavné zásady zdanenia príjmov z podnikateľskej činnosti podniku na území druhého štátu, a to, že podnik jedného zmluvného štátu vykonávajúci priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je v tomto druhom štáte umiestnená, môžu byť v tomto druhom štáte zdanené zisky z činnosti takejto stálej prevádzky. Článok 7 obsahuje aj podrobné pravidlá o spôsobe určenia výšky zisku stálej prevádzkarne pre daňové účely. Obidva zmluvné štáty budú stálej prevádzkarni prisudzovať také zisky, aké by dosiahol samostatný nezávislý podnik, ktorý by vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a obchodoval úplne nezávisle s podnikom, ktorého je stálou prevádzkarňou. Pokiaľ je v zmluvnom štáte obvyklé určovať zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni tým spôsobom, že sa celkové zisky podnikov rozdelia na jeho jednotlivé časti (závody, dielne a pod.), je možné takto postupovať.

Medzinárodná doprava (Článok 8)

Zdanenie príjmov z medzinárodnej dopravy, a to z leteckej a lodnej dopravy upravené v článku 8, predstavuje určitú výnimku zo všeobecného pravidla článku 7, kedy je zdanenie viazané na stálu prevádzkareň. V tomto prípade je zdanenie príjmov vyhradené štátu, v ktorom je prevádzkovateľ tejto dopravy rezidentom, resp. kde má sídlo skutočného vedenia, bez ohľadu na skutočnosť, že si napr. v druhom štáte otvoril kanceláriu (reprezentáciu), prostredníctvom ktorej dosahuje zisky z prepravných dokumentov (lístkov, leteniek a pod.).

Združené podniky (Článok 9)

Článok 9 reaguje na možnú situáciu, kedy v dôsledku osobného alebo kapitálového spojenia dvoch alebo viacerých podnikov obidvoch zmluvných štátov môže medzi nimi dôjsť k dohode o vzájomnom obchodovaní pri použití iných ako bežných tržných cien. Najpresnejšími metódami na určenie, či sú podmienky obchodných a finančných vzťahov medzi zahraničnými závislými osobami nezávislé, sú tzv. metódy nezávislej tržnej ceny, metódy nákladov a zisku a metódy čistého zisku z transakcie. Do novej zmluvy bola doplnená nová úprava, ktorá určuje povinnosť daného zmluvného štátu za určitých okolností vykonať opatrenia k vylúčeniu ekonomického dvojitého zdanenia (zdanenia rovnakého príjmu rôznych subjektov). Ide o prípad, ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by dosiahol podnik skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát primerane upraví sumu dane v ňom uloženej z týchto ziskov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Dividendy (Článok 10)

Tento článok sa zaoberá dividendami a je jedným z najdôležitejších zmluvných opatrení pre nadnárodné spoločnosti a priame medzinárodné investície.

Úroky (Článok 11)

Tento článok sa zaoberá zdanením úrokov.

Príjmy zo scudzenia majetku

Zmluva nedefinuje pojem „zisk z predaja majetku“, ani spôsob akým by mal byť zdanený.

Príjmy zo závislého zamestnania (Článok 15)

Definuje zdanenie príjmov fyzických osôb zo zamestnania (závislé povolanie). Podľa tohto článku sa odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania vykonávaného v štáte, kde je rezidentom, zdaňujú len v tomto štáte. Existujú však výnimky, kedy sa príjmy zo zamestnania zdaňujú v štáte, kde je zamestnanie vykonávané, ak sú splnené nasledovné podmienky:

• príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas obdobia alebo období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku,
• odmeny vypláca zamestnávateľ, ktorý nie je rezidentom druhého štátu, alebo ich vypláca v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom druhého štátu, a
• odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.

Príjmy umelcov a športovcov (Článok 16)

Ďalšou výnimkou zo všeobecných požiadaviek pre vznik daňovej povinnosti stanovených v článku 7 a 14 zmluvy je zdaňovanie príjmov umelcov a športovcov upravených týmto článkom, ktorí sú rezidentmi jedného štátu, napr. Slovenskej republiky, z umeleckého alebo športového výkonu v druhom štáte v Českej republike. Takéto príjmy podliehajú zdaneniu vždy v štáte, v ktorom je športový alebo umelecký výkon vykonávaný. Uvedené platí bez ohľadu na to, či športovec alebo umelec poberá tieto príjmy priamo osobne alebo prostredníctvom organizácie, ktorá jeho vystúpenie sprostredkovala, alebo ak je jej zamestnancom alebo nie. Vždy však musí ísť o prípad príjmu z osobného výkonu činnosti a nikdy nie o príjmy napr. z reklamnej činnosti. Výnimka z uvedenej úpravy, ktorá tvorila situáciu keď vystúpenie umelca alebo športovca bolo dohodnuté v rámci kultúrnej výmeny medzi obidvoma štátmi alebo bola úhrada financovaná prevažne z verejných fondov jedného alebo druhého štátu, a teda takto dosiahnutý príjem umelca alebo športovca bol vyňatý zo zdanenia v štáte zdroja, je v novej zmluve vypustená.

Dôchodky (Článok 17)

Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. Výnimku tvorí situácia (článok 18 ods. 2), kedy je dôchodok poberaný z titulu skoršieho zamestnania v štátnej správe druhého štátu a priamo z prostriedkov tohto štátu k tomu vyčlenených. Potom právo na zdanenie uvedených príjmov má štát, ktorý dôchodok vypláca; ale to len v prípade, že nie je vyplácaný príjemcovi, ktorý je súčasne rezidentom aj štátnym príslušníkom druhého štátu.

Príjmy z verejných funkcií (Článok 19)

Tento článok upravuje zdanenie príjmov z tzv. verejných funkcií, t. j. z výkonu práce v štátnej správe zmluvného štátu. Ak má fyzická osoba takéto príjmy, podliehajú tieto príjmy všeobecne zdaneniu v štáte, ktorý ich vypláca. Pokiaľ však miesto výkonu verejnej funkcie je na území druhého štátu, môže byť tento príjem zdanený v tomto druhom štáte za predpokladu, že príjemca je rezidentom tohto štátu a súčasne jeho štátnym príslušníkom, pričom sa rezidentom nestal len z dôvodu výkonu tohto zamestnania, t. j. zdržuje sa v tomto štáte dlhšie ako 183 dní a má tu bydlisko, ale je rezidentom aj z iného dôvodu napr. rodinného. Môže ísť konkrétne o situáciu, kedy napr. Slovenská republika zamestnáva vo svojej štátnej správe na území Českej republiky (napr. v obchodnom oddelení alebo na veľvyslanectve a konzuláte) iný než diplomatický personál. Ak pôjde o slovenských štátnych príslušníkov vyslaných aj na dlhšiu dobu ako 183 dní, zostáva právo na zdanenie ich príjmov Slovenskej republike. Ak by však osoba so slovenskou štátnou príslušnosťou bola ešte skôr pred prijatím do tohto zamestnania daňovým rezidentom Českej republiky alebo ide o iného českého rezidenta, bude jeho príjem podliehať zdaneniu v Českej republike.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia definuje metódy, ktorými sa predchádza dvojitému zdaneniu.

Metóda zápočtu dane

Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods. 3 zákona o dani z príjmov metóda zápočtu dane. To znamená, že daň zaplatená v Českej republike sa započíta na daňovú povinnosť v Slovenskej republike.

Praktické príklady a situácie

Dividendy vyplácané slovenskej spoločnosti z Českej republiky

Predpokladajme, že spoločnosť ALFA má sídlo v Českej republike. Spoločnosť dosiahla zisk po zdanení 10 mil. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia budú vyplatené dividendy vo výške 24 mil. Slovenskí spoločníci, ktorí investovali do českej firmy ALFA, s. r. o., t. j. spoločnosť TPO, majú nárok na dividendu vo výške 20 percent, t. j. 4,8 mil.

• Spoločnosť ALFA, s. r. o., Praha zdaní zisk sadzbou dane 28 percent (ktorá sa bude postupne znižovať na 26 percent v roku 2005 a 24 percent v roku 2006). Zisk po zdanení a doplnení do povinných fondov je 10 mil. Tento zisk a zisky minulých období rozdelí česká spoločnosť ako dividendy vo výške 24 mil.
• Táto dividenda vyplácaná slovenskej právnickej osobe TPO bude zdanená v ČR podľa vnútroštátneho zákona sadzbou dane 15 percent, t. j. daň predstavuje 720 000. Keďže spoločnosť TPO má majetkový podiel na základnom imaní 20 percent, zníži sa sadzba dane pre zdanenie dividendy v ČR podľa čl. 10 medzinárodnej zmluvy medzi SR a ČR publikovanej pod číslom 238/2003 Z. z. na 5 percent. Slovenská spoločnosť odvedie do štátneho rozpočtu ČR 240 000 jednotiek dane.
• Podľa § 12 ods. 7 zákona č. 595/2003 predmetom dane nie je podiel na zisku vyplácaný právnickou osobou v zahraničí. Uvedené však platí až od roku 2004, preto dividenda, ktorú spoločnosť TPO dostane v roku 2004 od českej spoločnosti, zahrnie do základu dane a následne zdaní sadzbou 19 percent bez ohľadu na skutočnosť, že v ČR táto dividenda už bola zdanená.

Predaj nehnuteľnosti v Českej republike rezidentom SR

Ak rezident SR v roku 2025 predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol v roku 2013, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či Česká republika toto právo využije a akým spôsobom, závisí od jej vnútroštátnej legislatívy. Rezident SR napriek svojej celosvetovej povinnosti tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako päť rokov). V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

Umelecké vystúpenie slovenského umelca v Českej republike

Slovenskému umelcovi plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Podľa článku 16 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (zákon č. 238/2003 Z. z.) sú príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v ČR sa môžu zdaniť v ČR. Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Do daňového priznania zahrnie aj príjmy za umelecké vystúpenie v ČR a zaradí ich medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Výhra vo verejnej súťaži v Českej republike

Rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či sa tento príjem v Českej republike zdaní, závisí od jej vnútroštátnej daňovej legislatívy. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem (t.j. príjem za cenu alebo výhru v hodnote neprevyšujúcej 350 eur).

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR zo zdrojov v zahraničí

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ďalej len "zmluva") riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).

#

tags: #zmluva #o #zamedzeni #dvojiteho #zdanenia #s