Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Nemeckom: Prehľad a význam

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZD) sú dôležitým nástrojom v medzinárodných ekonomických vzťahoch. Poskytujú právny rámec pre spoluprácu medzi štátmi, predchádzajú daňovým únikom a podporujú investície. Tento článok sa zameriava na ZZD medzi Slovenskom a Nemeckom z roku 1984, jej význam a kontext v širšom rámci medzinárodných zmlúv Slovenskej republiky.

I. Zmluvný základ Slovenskej republiky

Slovenská republika od svojho vzniku v roku 1993 aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. K 31. decembru 2002 bola viazaná 2760 dvojstrannými a 1112 mnohostrannými zmluvami. Tieto zmluvy pokrývajú široké spektrum oblastí medzinárodných vzťahov.

Revízia zmluvnej základne

Vzhľadom na rozsiahly zmluvný základ, ktorý Slovenská republika sukcedovala, prebieha proces revízie dvojstranných zmlúv s jednotlivými štátmi. Cieľom je aktualizovať zmluvy a zosúladiť ich s právnym systémom Slovenskej republiky a jej medzinárodnými záväzkami. Tento proces je však zdĺhavý a závisí od ochoty partnerských krajín.

Zmluvy prezidentskej povahy

Medzinárodné zmluvy majú v slovenskom právnom poriadku špecifické postavenie. Niektoré zmluvy majú charakter tzv. prezidentskej povahy, čo znamená, že na ich ratifikáciu je potrebný súhlas prezidenta. V gescii Ministerstva financií SR sú aj niektoré zmluvy finančného charakteru, napríklad zmluvy o riešení pohľadávok a platobné zmluvy.

II. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Nemeckom

V roku 2002 sa nevyskytli závažné problémy súvisiace s uplatňovaním zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Hoci bola vykonaná autorská korektúra textu dohody s Nemeckom z roku 1984, samotný text nebol publikovaný v Zbierke zákonov SR. Oznámenie MZV SR o tejto zmluve bolo publikované, ale samotný text dohody bol dostupný na Ministerstve financií SR.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Doložka prednosti medzinárodnej zmluvy

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR, súčasťou oznámenia o uzavretí medzinárodnej zmluvy je aj rozhodnutie Národnej rady SR o tejto skutočnosti. V prípade dohody s Kanadou sa však táto požiadavka nevyžadovala.

Problémy s vyhlasovaním zmlúv v Zbierke zákonov SR

Ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť vyhlasovať medzinárodnú zmluvu v Zbierke zákonov SR najneskôr v deň nadobudnutia jej platnosti pre Slovenskú republiku, je problematické. Dôvodom je krátka lehota medzi výmenou ratifikačných listín a nadobudnutím platnosti zmluvy.

III. Medzinárodné zmluvy a colná správa

Ustanovenie zákona č. 1/1993 Z. z. je neodmysliteľnou súčasťou činnosti colnej správy pri odhaľovaní colných podvodov. Spolupráca s Tureckom a Čínou v tejto oblasti nie je na požadovanej úrovni.

Dodržiavanie zmluvných záväzkov

Zmluvné záväzky vyplývajúce z ustanovení medzinárodných zmlúv dodržiava tak slovenská strana, ako aj zmluvní partneri.

IV. Investičné dohody a Európska únia

V súvislosti s plnením záväzkov SR z negociačnej kapitoly v prístupovom procese do EÚ sa pokračuje v analýze bilaterálnych investičných dohôd. Cieľom je ukončiť zmluvné vzťahy, ktoré nie sú zlučiteľné s budúcimi záväzkami Slovenskej republiky ako člena EÚ.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Právomoci členských štátov a EÚ

Členské štáty EÚ preniesli niektoré svoje suverénne kompetencie na spoločenstvá. Ak ide o úplný prenos kompetencií, hovoríme o výlučnej právomoci EÚ. Ak ide o čiastočný prenos, hovoríme o konkurujúcej právomoci. Ak právomoci neboli prenesené na spoločenstvá, hovoríme o výlučnej právomoci členských štátov.

Spoločná obchodná politika EÚ

Uzatváranie vzťahov s tretími krajinami v oblasti spoločnej obchodnej politiky je vo výlučnej kompetencii Európskej komisie (EK), a nie členských štátov. Medzi nástroje spoločnej obchodnej politiky patria clá, kvantitatívne obmedzenia dovozu alebo vývozu a obchodné dohody.

Zmluvy mimo spoločnej obchodnej politiky

Členské štáty EÚ môžu uzatvárať zmluvy s tretími krajinami v oblastiach, ktoré nespadajú pod spoločnú obchodnú politiku. Aj tieto dohody však podliehajú komunitárnej kontrole.

V. Medzinárodné zmluvy SR a ich vzťah k právu EÚ

Medzinárodné zmluvy SR sú súčasťou právneho poriadku SR. Dôležité je, aby tieto zmluvy neboli v rozpore so záväzkami, ktoré na seba prevezme SR po pristúpení k EÚ.

Ukončovanie zmlúv

Ministerstvo odporúča ukončiť platnosť zmlúv, ktoré sú v rozpore s právom EÚ, a to oznámením druhej zmluvnej strane a stanovením všeobecných pravidiel vzájomnej obchodnej spolupráce.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Záväzky SR po vstupe do EÚ

Po vstupe do EÚ prevezme SR všetky medzinárodné záväzky EÚ voči tretím krajinám, pričom v mnohých prípadoch dôjde k nahradeniu bilaterálnych zmlúv vyššou formou.

VI. Dohovor MOP a ďalšie medzinárodné zmluvy

Slovenská republika je viazaná mnohými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Dohovory MOP podliehajú osobitnému režimu kontroly.

VII. Význam medzinárodných zmlúv pre zamedzenie dvojitého zdanenia

Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú vyššiu právnu silu ako slovenský zákon o dani z príjmov. Ak sa úrok podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy v krajine zdroja nezdaňuje, potom sa úrokový výnos vyplatí do zahraničia bez zdanenia.

Príklady z praxe

V článku sú uvedené príklady z praxe, ktoré ilustrujú uplatňovanie medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v rôznych situáciách.

VIII. Zdaňovanie príjmu daňou vyberanou zrážkou

Zdanenie príjmu daňou vyberanou zrážkou je osobitný spôsob vyberania dane z príjmov. V článku sú uvedené príjmy, ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou, a postup pri uplatňovaní zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Príjmy zo služieb a činnosti umelcov

Príjmy zo služieb a činnosti umelcov, športovcov podliehajú dani vyberanej zrážkou, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Príjmy z licenčných poplatkov

Príjmy za poskytnutie práva na použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov, návrhov alebo modelov podliehajú dani vyberanej zrážkou, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Príjmy z úrokov

Príjmy z úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek podliehajú dani vyberanej zrážkou, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

IX. Rozdielnosť definovania jednotlivých článkov v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má v súčasnosti uzavretých 53 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V článku sú porovnané definície jednotlivých článkov v týchto zmluvách.

Osoby, na ktoré sa zmluvy vzťahujú

V Čl. 1 zmlúv sú vymedzené osoby, na ktoré sa aplikácia zmlúv vzťahuje. Sú nimi osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov.

Predmet dane

Čl. 2 zmlúv určuje, čo je predmetom dane, t. j. aké druhy daní konkrétna zmluva upravuje. V zásade ide o daň z príjmov a daň z majetku.

Všeobecné definície

Všeobecnými definíciami v Čl. 3 sa vymedzili niektoré pojmy ďalej používané v zmluve.

Daňová rezidencia

Čl. 4 je zameraný na rozriešenie daňovej rezidencie daňovníka. Určenie daňovej rezidencie je veľmi dôležité z pohľadu určenia rozsahu jeho daňovej povinnosti k danému územiu.

Stála prevádzkareň

V Čl. 5 je vymedzený pojem stála prevádzkareň. Podmienky stanovené pre vznik stálej prevádzkarne sú veľmi dôležité vzhľadom na zdanenie príjmov podniku.

tags: #zmluva #o #zamedzeni #dvojiteho #zdanenia #s