Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Spojeným kráľovstvom: Komplexný prehľad

Dvojité zdanenie predstavuje významnú prekážku pre medzinárodný obchod a investície. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZD) sú bilaterálne dohody, ktoré majú za cieľ eliminovať alebo zmierniť túto prekážku. Slovenská republika má uzatvorené ZZD s mnohými krajinami, vrátane Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o ZZD medzi Slovenskom a Spojeným kráľovstvom, analyzuje jej kľúčové ustanovenia a ich praktický dopad.

Úvod do zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú medzinárodné dohody, ktoré upravujú zdaňovanie príjmov a majetku osôb, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom zmluvnom štáte a zároveň majú príjmy alebo majetok v druhom zmluvnom štáte. Hlavným cieľom týchto zmlúv je predchádzať dvojitému zdaneniu, ktoré môže vzniknúť, ak dva štáty uplatňujú svoje daňové zákony na ten istý príjem alebo majetok. ZZD tiež slúžia na podporu cezhraničnej spolupráce a výmeny informácií medzi daňovými správami.

História a vývoj ZZD medzi Slovenskom a Spojeným kráľovstvom

Pôvodná ZZD medzi Československom a Spojeným kráľovstvom bola podpísaná ešte v roku 1991 a nadobudla platnosť 20. novembra 1991. Po rozdelení Československa vstúpila táto zmluva do platnosti aj pre Slovenskú republiku. Neskôr bola táto zmluva novelizovaná, pričom zmena nadobudla účinnosť 1. januára 2019.

Kľúčové definície a pojmy v ZZD

Zmluva definuje základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné pre jej správnu interpretáciu a aplikáciu. Medzi tieto pojmy patria:

• Zmluvný štát: Označuje Slovenskú republiku alebo Spojené kráľovstvo, podľa kontextu. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) zmluvy výraz „Spojené kráľovstvo“ označuje Veľkú Britániu a Severné Írsko včítane každej oblasti mimo výsostných vôd Spojeného kráľovstva. Termín Veľká Británia sa vzťahuje na Anglicko, Wales a Škótsko. Termín Veľká Británia sa nevzťahuje na pobrežné ostrovy a na závislé teritóriá (napr. ostrov Man, Normanské ostrovy, Gibraltar, Britské panenské ostrovy atď.).
• Osoba: Zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a akékoľvek iné združenie osôb.
• Spoločnosť: Označuje akúkoľvek právnickú osobu alebo akýkoľvek subjekt, ktorý sa na daňové účely považuje za právnickú osobu.
• Podnik: Označuje akúkoľvek činnosť vykonávanú podnikateľským spôsobom.
• Medzinárodná doprava: Označuje akúkoľvek dopravu loďou alebo lietadlom, ktorú prevádzkuje podnik s miestom skutočného vedenia v jednom zmluvnom štáte, okrem prípadov, keď sa loď alebo lietadlo prevádzkuje len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte.
• Príslušný úrad: Označuje v prípade Slovenskej republiky ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu a v prípade Spojeného kráľovstva Commissioners of Inland Revenue alebo ich splnomocneného zástupcu.
• Rezident: Na účely tejto zmluvy výraz „rezident jedného zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného obdobného kritéria. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení ods. 1 rezidentom obidvoch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto:
  • má sa za to, že je rezidentom toho štátu, v ktorom má stály byt. Ak má stály byt v obidvoch štátoch, má sa za to, že je residentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov);
  • ak nemožno určiť, ktorý štát je strediskom jej životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, má sa za to, že je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava;
  • ak sa obvykle zdržiava v obidvoch štátoch alebo ak sa nezdržiava v žiadnom z nich, má sa za to, že je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom;
  • ak je štátnym príslušníkom obidvoch štátov alebo ak nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.
• Stála prevádzkareň: zahŕňa najmä: miesto vedenia, závod, kanceláriu, továreň, dielňu, baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov. Stavenisko alebo konštrukčný alebo montážny projekt predstavuje stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov. Používanie zariadenia výlučne na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania majetku alebo tovaru patriaceho podniku; udržiavanie zásoby majetku alebo tovaru patriaceho podniku výlučne na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania; udržiavanie zásoby majetku alebo tovaru patriaceho podniku výlučne na účely spracovania iným podnikom; udržiavanie stáleho miesta výlučne na účely nákupu majetku alebo tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik; udržiavanie stáleho miesta výlučne na účely vykonávania pre podnik akejkoľvek inej činnosti s prípravným alebo pomocným charakterom; udržiavanie stáleho miesta výlučne na účely kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e), za predpokladu, že celková činnosť stáleho miesta vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter. Ak bez ohľadu na ustanovenia ods. 1 a 2, osoba iná ako nezávislý zástupca v zmysle ods. 6 koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle používa plnú moc uzatvárať zmluvy v mene podniku, predpokladá sa, že tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu k všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v ods. 5, ktoré ak by sa vykonávali prostredníctvom stáleho miesta, by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že vykonáva svoju činnosť v tomto štáte prostredníctvom makléra, generálneho komisára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), sama osebe neznamená, že jedna zo spoločností je stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.

Rozsah zdanenia príjmov a majetku podľa ZZD

ZZD upravuje zdaňovanie rôznych druhov príjmov a majetku, pričom stanovuje, ktorý zmluvný štát má právo zdaňovať daný príjem alebo majetok, a za akých podmienok. Medzi najdôležitejšie kategórie príjmov a majetku, ktoré ZZD upravuje, patria:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Príjmy z nehnuteľného majetku: Príjmy z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený.
• Zisky podnikov: Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia sa s výnimkou ustanovení ods. 3 zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, ako zisky, ktoré by bola mohla dosiahnuť, keby bola ako samostatný a nezávislý podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou. Pri určovaní ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na činnosť stálej prevádzkarne vrátane výdavkov na vedenie a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených bez ohľadu na to, či vznikli v tom štáte, v ktorom je stála prevádzkareň umiestnená, alebo inde. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkového zisku podniku jeho rôznym častiam, ustanovenie ods. 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré majú byť zdanené, takýmto obvyklým rozdelením; použitý spôsob rozdelenia musí byť však taký, aby výsledok bol v súlade s princípmi stanovenými v tomto článku. Stála prevádzkareň sa nepripočítajú žiadne zisky len z dôvodu, že táto stála prevádzkareň nakupuje majetok alebo tovar pre podnik. Zisky podniku jedného zmluvného štátu budú podliehať zdaneniu len v tomto štáte, ak tento podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte. Ak sú zisky, na ktorých základe bol podnik jedného zmluvného štátu zdanený v tomto štáte v súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 2, zahrnuté aj do ziskov podniku druhého zmluvného štátu a následne zdanené v tomto druhom štáte a ak zisky takto zahrnuté sú ziskami, o ktorých možno predpokladať, že by boli docielené týmto podnikom druhého štátu za predpokladu, že by podmienky dohodnuté medzi podnikmi boli také, aké by boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi konajúcimi medzi sebou úplne nezávisle, potom prv spomenutý štát vhodne upraví sumu dane stanovenú na takéto zisky v prv spomenutom štáte.
• Príjmy z medzinárodnej dopravy: Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave sa zdaňujú len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku. Ak sa miesto skutočného vedenia podniku námornej dopravy nachádza na palube lode, považuje sa za umiestnené v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav lode, alebo ak sa domovský prístav nenachádza v žiadnom zmluvnom štáte, v tom zmluvnom štáte, v ktorom je rezident prevádzkovateľ lode.
• Dividendy: Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte. Tieto dividendy sa môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne: 5 percent hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť (iná ako osobná obchodná spoločnosť), ktorá priamo kontroluje aspoň 10 percent hlasovacích práv v spoločnosti vyplácajúcej dividendy; 15 percent hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia vzájomnou dohodou spôsob aplikácie týchto obmedzení. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé povolanie prostredníctvom tam umiestnenej stálej základne a ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takomto prípade sa aplikujú ustanovenia článku 7 alebo článku 14 podľa toho, o aký prípad ide. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, tento druhý štát nemôže zdaniť dividendy vyplácané touto spoločnosťou, iba ak sa dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, ani zdaniť nerozdelené zisky spoločnosti, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osoba skutočne oprávnená na dividendy, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom je rezidentom spoločnosť vyplácajúca dividendy, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé činnosti prostredníctvom stálej základne umiestnenej v tomto druhom štáte, a ak účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže k tejto stálej prevádzkarni alebo k tejto stálej základni. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ktoré sú dividendami, na ktoré je osoba, ktorá nie je rezidentom druhého zmluvného štátu, skutočne oprávnená, budú oslobodené v tomto druhom štáte od dane okrem prípadu, ak sa vzhľadom na podiel, na ktorý sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo stálu základňu umiestnenú v tomto druhom štáte.
• Úroky: Úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám, jeho nižší správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak suma úrokov vzťahujúcich sa na pohľadávku, z ktorej sa úroky vyplácajú, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osoba skutočne oprávnená na úroky, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky svoj zdroj, prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v tomto druhom štáte, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé činnosti zo stálej základne umiestnenej v tomto druhom štáte a vzhľadom na zadĺženie, z ktorého sa úroky vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo stálu základňu. Na účely zdanenia úrokov sa predpokladá, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán tohto štátu, alebo osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu. Ak suma úrokov, ktoré sú platené vzhľadom na zadĺženie, z ktorého sa vyplácajú, presahuje v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a osobou skutočne oprávnenou na úroky, alebo ktoré jeden aj druhý udržiava s treťou osobou, sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ s osobou skutočne oprávnenou, keby neboli tieto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu.
• Licenčné poplatky: Licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je sám štát, správny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, právo alebo na informáciu za ktoré sa platia, v dôsledku osobitných vzťahov ktoré existujú medzi platiteľom a skutočným vlastníkom alebo ktoré jeden aj druhý udržiavajú s treťou osobou, presahuje sumu ktorú by dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby neboli takéto vzťahy, použijú sa ustanovenia tohto článku len na naposledy uvedenú sumu. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osoba skutočne oprávnená na licenčné poplatky, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, priemyselnú alebo obchodnú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé povolanie prostredníctvom tam umiestnenej stálej základne a ak právo alebo majetok, v súvislosti s ktorým vznikajú licenčné poplatky, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo stálu základňu. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám alebo nižší správny útvar, alebo miestny orgán tohto štátu, alebo osoba, ktorá je na účely zdanenia rezidentom tohto štátu. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a osobou skutočne oprávnenou na licenčné poplatky alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov, ktoré sú platené alebo pripísané s ohľadom na to, za čo sú platené alebo pripísané, presahuje sumu, ktorú by bol obvykle dohodol platiteľ s osobou skutočne oprávnenou, keby nebol tento vzťah, použijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy spomenutú sumu.
• Zisky zo scudzenia majetku: Zisky zo scudzenia nehnuteľného majetku sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých činností, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia takejto stálej prevádzkarne (samotnej alebo spolu s celým podnikom) alebo takejto stálej základne, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte. Zisky z predaja lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži na prevádzku týchto lodí alebo lietadiel, sa zdaňujú len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku. Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v ods. 1, 2 a 3, sa zdaňujú len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je predávajúci rezidentom. Príjmy, zisky alebo výnosy poberané rezidentom jedného zmluvného štátu zo scudzenia akýchkoľvek akcií alebo iných podielov v spoločnosti, alebo z podielov akéhokoľvek druhu v osobnej obchodnej spoločnosti, truste, alebo v inom nositeľovi práv, kde hodnota aktív takéhoto nositeľa práv pozostáva v prevažnej miere z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Umiestnenie nehnuteľného majetku sa na účely tohto článku určí v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 1.
• Príjmy zo slobodných povolaní: Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodných povolaní alebo z iných nezávislých činností podobného charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak príjemca nemá obvykle k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má rezident jedného zmluvného štátu k dispozícii stálu základňu v druhom zmluvnom štáte, môžu sa príjmy zdaniť v tomto druhom štáte, ale len v rozsahu, v akom sa môžu pripočítať tejto stálej základni. Príjmy poberané fyzickou osobou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, zo slobodného povolania alebo z inej nezávislej činnosti podobného charakteru podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak fyzická osoba nemá obvykle v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon osobných činností.
• Príjmy zo zamestnania: Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov 16, 18 a 19 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, môžu sa odmeny zaň dosiahnuté zdaniť v tomto druhom štáte. Platy, mzdy a iné podobné odmeny poberané fyzickou osobou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, z dôvodu zamestnania podliehajú s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdaneniu len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte.
• Tantiémy: Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte. Odmenu, ktorú poberá osoba uvedená v ods. 1 zo spoločnosti za plnenie každodenných funkcií riadiacej a technickej povahy, a odmenu, ktorú poberá rezident jedného zmluvného štátu za jeho osobnú činnosť ako partner v spoločnosti inej, ako je spoločnosť s akciovým kapitálom, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, možno zdaniť v súlade s ustanoveniami ods. 1.
• Penzie: Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte s výnimkou ustanovení článku 19 ods. 2.
• Príjmy štátnych zamestnancov: Odmeny iné ako penzie alebo anuity vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu akejkoľvek fyzickej osobe za služby preukázané pri výkone verejných funkcií podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na odmeny za služby preukázané v súvislosti s ktoroukoľvek obchodnou alebo podnikateľskou činnosťou vykonávanou zmluvným štátom alebo nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu.
• Príjmy študentov: Platby, ktoré študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v prv spomenutom štáte výlučne za účelom štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo výcvik, sa nezdaňujú v tomto štáte za predpokladu, že tieto platby pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.
• Iné príjmy: Príjmy, ktoré nie sú výslovne uvedené v predchádzajúcich článkoch ZZD, sa zdaňujú len v tom zmluvnom štáte, v ktorom je príjemca rezidentom. Ustanovenie ods. 1 sa nepoužije na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného majetku, ktorý je d… [Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu…Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. [ii] Podľa Oznámenia č. 15851/2001-75 na uplatňovanie Zmluvy medzi vládou ČSSR a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu č. 41/1998 Zb., ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č.
• Majetok: Nehnuteľný majetok, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých činností, sa môže zdaniť v tomto druhom štáte. Lode a lietadlá prevádzkované v medzinárodnej doprave a hnuteľný majetok, ktorý slúži na prevádzku týchto lodí a lietadiel, sa zdaňujú len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku. Všetky ostatné časti majetku rezidenta jedného zmluvného štátu sa zdaňujú len v tomto štáte.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

ZZD stanovuje metódy, ktorými sa má zamedziť dvojitému zdaneniu. Zvyčajne sa používajú dve metódy:

• Metóda vyňatia: Jeden zmluvný štát vyjme príjmy alebo majetok, ktoré sa môžu zdaniť v druhom zmluvnom štáte, zo základu dane.
• Metóda zápočtu: Jeden zmluvný štát povolí započítať daň zaplatenú v druhom zmluvnom štáte proti dani, ktorú vyrubuje z príjmov alebo majetku, ktoré sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte. Slovenská republika pri ukladaní dane svojim rezidentom môže zahrnúť do základu dane, z ktorého sa takéto dane ukladajú, časti príjmov, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené aj v Austrálii, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Austrálii.

Postup pri riešení sporov a výmena informácií

ZZD obsahuje ustanovenia o postupe pri riešení sporov, ktoré môžu vzniknúť pri interpretácii alebo aplikácii zmluvy. Ak osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, sa domnieva, že opatrenia príslušného úradu zmluvného štátu vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, táto osoba môže bez ohľadu na opravné prostriedky, ktoré poskytuje vnútroštátne právo zmluvných štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu toho zmluvného štátu, ktorého je rezidentom. Ak bude príslušný úrad považovať námietku za oprávnenú a ak nebude sám schopný nájsť vhodné riešenie, bude sa snažiť prípad vyriešiť s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa zamedzilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

ZZD tiež umožňuje výmenu informácií medzi príslušnými úradmi zmluvných štátov. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať také informácie, ktoré sú dôležité na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1. Ak informácie požaduje jeden zmluvný štát v súlade s touto zmluvou, druhý zmluvný štát použije svoje prostriedky na získanie informácií tak, ako keby išlo o jeho vlastné dane, a to aj v prípade, ak tento druhý štát takéto informácie nepotrebuje. Povinnosťou stanovenou v predchádzajúcej vete je získanie informácií, ktoré majú byť také, ako sú stanovené v právnych predpisoch alebo v správnom konaní tohto štátu, pokiaľ tieto právne predpisy a správne konanie nie sú v rozpore s ustanoveniami tohto článku. Druhý štát nie je povinný poskytnúť informácie, ktoré by neboli získateľné podľa právnych predpisov alebo v správnom konaní prvého štátu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #zamedzení #dvojitého #zdanenia #Spojené