Zmluva o Zamestnaní Štatutára: Vzor a Súvislosti

Tento článok sa venuje problematike zmluvy o zamestnaní štatutára, pričom sa zameriava na jej právne aspekty a praktické využitie v kontexte slovenskej legislatívy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, vrátane vzorov a príkladov, ktoré môžu byť užitočné pre podnikateľov a právnikov.

Úvod

V slovenskom právnom prostredí je bežné, že osoba vykonáva funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti, ako je konateľ s.r.o., a zároveň je v pracovnom pomere so spoločnosťou. Táto situácia si vyžaduje adekvátnu právnu úpravu, ktorá zohľadňuje špecifiká oboch vzťahov. Zmluva o zamestnaní štatutára je nástroj, ktorý umožňuje túto úpravu a zabezpečuje právnu istotu pre obe strany.

Právne Vzťahy Konateľa a Spoločnosti

Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa vo všeobecnosti spravuje ustanoveniami mandátnej zmluvy (§ 566 - 576 Obchodného zákonníka). Spoločnosť však môže s konateľom uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka. V takomto prípade sa bude primárne aplikovať táto zmluva a ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve len podporne. V zmluve o výkone funkcie konateľa môžete upraviť rôzne záležitosti, ako napr. dovolenku konateľa, povinnosť mlčanlivosti, prípadne iné vami vyžadované záležitosti.

Zmluva o Výkone Funkcie: Alternatíva k Mandátnej Zmluve

Zmluva o výkone funkcie je osobitným typom zmluvy uzatvorenej podľa § 66 ods. 6. Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu a schválenie zo strany valného zhromaždenia (ak má spoločnosť jediného spoločníka, vyžaduje sa schválenie tejto zmluvy jediným spoločníkom pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia). Ak konateľ alebo spoločník nemá so spoločnosťou uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa vždy primerane uplatnia ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, s prihliadnutím na skutočnosť, že mandátna zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť a účinnosť písomnú formu. Zákonné ustanovenie neurčuje a ani nenariaďuje, aby na výkon funkcie konateľa a spoločníka s.r.o. bola zmluva o výkone funkcie povinne uzatvorená. Je na dohode zmluvných strán, či uzatvoria písomnú zmluvu o výkone funkcie, písomnú mandátnu zmluvu, alebo ústnu mandátnu zmluvu. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že ani jedna z týchto zmlúv, resp. Výkon funkcie konateľa a ani spoločníka nemá znaky závislej práce typické pre výkon práce v pracovnom pomere. Konateľ spoločnosti, príp. jej iný orgán, alebo spoločník môžu v rámci svojej funkcie zariaďovať len tie záležitostí spoločnosti, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie. Teda spoločník môže riadiť a kontrolovať spoločnosť a konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ako aj podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti, teda má pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Nie je podstatné, či konateľ je zároveň spoločníkom, alebo ide o osobu bez podielu na majetku spoločnosti. Vzťah medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, či konateľom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti vždy považuje za obchodnoprávny vzťah. Nejedná sa o pracovnoprávny vzťah na základe Zákonníka práce. Avšak konateľ, resp. spoločník sa môže rozhodnúť, že bude popri tomto obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou zároveň v pracovnom pomere so spoločnosťou (napr. konateľ spoločnosti bude popri funkcii konateľa zároveň zastávať pozíciu generálneho riaditeľa, administratívneho pracovníka, vodiča, či inú pracovnú pozíciu v rámci spoločnosti). V takom prípade bude mať popri zmluve o výkone funkcie alebo popri mandátnej zmluve uzatvorenú aj pracovnú zmluvu, príp. môže so spoločnosťou uzatvoriť aj inú pracovnoprávnu zmluvu (napr. Medzi podnikateľmi býva veľmi obľúbená zmluva o výkone funkcie, podľa ktorej konateľ, resp. spoločník nebude odmeňovaný za výkon svojej funkcie (pod pojmom „odmena“ sa nemá na mysli „podiel na zisku“, čiže dividenda). Takáto zmluva sa zvykne často kombinovať s pracovným pomerom konateľa, resp. spoločníka, ktorý poberá od spoločnosti mzdu ako každý iný zamestnanec a zároveň má uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, ktorá mu síce priznáva určité benefity, no odmena za výkon funkcie priamo dohodnutá nie je.

Pri otázke, či je vhodnejšie upraviť vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, resp. Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť nie len z dôvodu, že v nej, na rozdiel od mandátnej zmluvy, nemusí byť definovaná odmena (odmena je prvým predpokladom zakladajúcim povinnosť platenia odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne), ale aj z dôvodu, že ustanovenia zmluvy o výkone funkcie majú dispozitívny charakter a účastníci zmluvy si môžu upraviť obsah tejto zmluvy podľa svojich osobitných podmienok. Od ustanovení mandátnej zmluvy sa môžu odchýliť a koncipovať ju iným spôsobom. Zmluva o výkone funkcie môže práva a povinnosti konateľa upraviť omnoho podrobnejšie a dôslednejšie, ako je to v prípade mandátnej zmluvy. Hoci obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu zmluvy o výkone funkcie (určuje len náležitosti formálne, keď pre platnosť zmluvy o výkone funkcie vyžaduje písomnú formu a schválenie zmluvy valným zhromaždením) zmluva by mala obsahovať predovšetkým určenie zmluvných strán, stanovenie rozsahu práv a povinností, ktoré má konateľ alebo spoločník pri výkone svojej funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie, ukončenie funkcie (najmä odvolanie a odstúpenie z funkcie), o tzv. odchodnom a pod. Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr. Na rozdiel od zmluvy o výkone funkcie výhodou mandátnej zmluvy, je že pre jej platné uzavretie stačí, aby sa účastníci dohodli, a to aj ústne, na jej podstatných obsahových náležitostiach, ktorými sú identifikácia zmluvných strán, vymedzenie záležitosti, ktoré má konateľ alebo spoločník v mene spoločnosti vykonávať a výška jeho odmeny (teda pojmovým znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť; musí byť v zmluve dohodnutá). Avšak, ak sa spoločnosť rozhodne uzatvoriť so svojim spoločníkom alebo konateľom mandátnu zmluvu, hoci zákon pre jej platné uzavretie nevyžaduje písomnú formu, aj napriek tomu sa odporúča uzatvoriť písomnú zmluvu, ktorá slúži ako dôkaz v prípade rozporu o obsahových náležitostiach tejto zmluvy. Okrem toho v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na ústnej forme mandátnej zmluvy, je výhodné, ak podmienky takejto zmluvy (najmä výšku odmeny a spôsob odmeňovania) potvrdí aj valné zhromaždenie vo svojom rozhodnutí.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Tip 1: Zmluvu o výkone funkcie je vhodné uzatvoriť najmä vtedy, ak spoločnosť nemá v pláne vyplácať konateľovi alebo spoločníkovi nejakú odmenu za výkon jeho funkcie. Mandátna zmluva je postavená na princípe odmeňovania mandatára (konateľa, resp. spoločníka). Tip 2: Pre tých, ktorí sú konateľmi alebo spoločníkmi s.r.o. a nie sú nikde zamestnaní, nie sú SZČO a nie sú ani poistencami štátu a chcú minimalizovať svoje odvodové zaťaženie, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu s nejakou nízkou buď pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou, napr. 70 € mesačne alebo štvrťročne (zákon dolnú ani hornú hranicu odmeny nijako nelimituje), v čoho dôsledku Vás budú stáť celkové odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne menej peňazí, ako keby ste si mali platiť len povinné zdravotné poistenie vo výške 107,25 € ako samoplatcovia. Tento typ nastavenia príjmov konateľov a spoločníkov s.r.o. zákon umožňuje a využíva sa najmä v začiatkoch fungovania spoločnosti, kedy sa spoločnosť ešte len rozbieha a nedosahuje vysoké príjmy. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane by mala konateľovi alebo spoločníkovi s.r.o. s takto nízkym príjmom vyjsť v rámci bežného zdanenia nulová daň z príjmu. Ešte však musíme upozorniť, že od 01.01.2023 bol zavedený pre bežného zamestnanca a tiež konateľa, ktorý si vypláca odmenu za výkon svojej funkcie minimálny vymeriavací základ a to vo výške platného životného minima, ktoré je na rok 2025 stanovené vo výške 273,99 eur, čiže minimálny odvod, ktorý musí takýto konateľ odviesť do ZP je 41,08 eur a to bez ohľadu na to, akú vysokú odmenu konateľ poberá. Čiže, ak by jeho odmena bola napr. len 10 eur / mes., tak či tak by konateľ musel do ZP odviesť 41,08 eur. Pri vyššej odmene sa výška poistného odvodu samozrejme priamoúmerne zvyšuje, ale vždy bude tento odvod minimálne vo výške 41,08 eur.

Ako Postupovať Pri Uzatvorení Zmluvy o Výkone Funkcie Konateľa

Obchodný zákonník ustanovuje minimálne náležitosti, aby bola zmluva o výkone funkcie konateľa platná. Táto zmluva musí mať písomnú podobu a musí byť schválená valným zhromaždením s.r.o., čiže jej spoločníkmi. V prípade nedodržania niektorej tejto podmienky bude zmluva o výkone funkcie neplatná.

Príklad: František bol valným zhromaždením spoločnosti A, s.r.o., zvolený do funkcie konateľa. A, s.r.o. uzatvorí s Františkom písomnú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Túto zmluvu však neschválilo valné zhromaždenie. Zmluva tak nebude platná. Na vzťah Františka ako konateľa spoločnosti a A, s.r.o. sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve.

Obsah Zmluvy o Výkone Funkcie Konateľa

Zákon neustanovuje, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa. Obsahom zmluvy o výkone funkcie konateľa je však spravidla:

• označenie zmluvných strán - spoločnosti a konateľa,
• úvodné ustanovenia - uvedenie, že spoločnosť vymenovala určitú osobu do funkcie konateľa,
• predmet zmluvy - uvedenie, že zmluva upravuje vzťah konateľa a spoločnosti pri výkone funkcie konateľa,
• odmenu konateľa - konateľovi sa spravidla poskytuje za výkon jeho funkcie odmena - môže ísť o mesačnú odmenu, štvrťročnú alebo aj ročnú, prípadne nemusí dostať žiadnu odmenu za výkon funkcie,
• práva a povinnosti konateľa,
• ďalšie dojednania - napr. benefity pre konateľa v podobe služobného telefónu alebo automobilu, dovolenky, povinnosť mlčanlivosti a pod.
• záverečné ustanovenia.

Špecifické Situácie a Otázky

Autorská Odmena pre Konateľa-Zamestnanca

Ak je zamestnanec zároveň aj konateľom spoločnosti a tvorí diela, na ktoré sa vzťahuje autorské právo (napr. počítačové programy), môže si uplatniť autorskú odmenu. Samostatným režimom v autorskom práve je dielo, ktoré vytvorí zamestnanec v režime pracovného práva (je teda zamestnaný na trvalý pracovný pomer) ”na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu” (§ 90 ods. 1 autorského zákona). V tomto prípade sa práva a povinnosti oboch strán neupravujú v žiadnej zmluve podľa autorského zákona. V princípe totiž prioritne „majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ” - hoci podľa všetkého sa predsa len obe strany vedia dohodnúť („ak nie je dohodnuté inak”). “Pri výkone majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.” (§ 90 ods. Podľa všetkého je prioritným príjmom takéhoto autora jeho štandardná mzda. Ktorá sateda nezdaňuje v daňovom priznaní k dani z príjmov autora s výhodnými hackmi (s paušálnymi výdavkami, výhodným režimom čiastočne bez odvodov atď), ani zrážkovou daňou z príjmov. Ale skrze výplatnú pásku. Čiže vrátane povinne zrazeného preddavku na daň z príjmov (po uplatnení nezdaniteľných častí resp. Ak si spoločník chce model autorskej zmluvy nastaviť vo vlastnej eseročke, ideálne bude, akpredmetom autorskej zmluvy bude dielo, ktoré eseročka či on (áno, v konečnom dôsledkuje to často jedno) využije pri hlavnom biznise - napr. dizajn webu, redakčný systéme-shopu či text knihy. A nie dielo, ktoré uľahčuje či inak pomáha práci tohto spoločníka akozamestnanca či konateľa/manažéra. Ešte jedna súvislosť: ak je autorským dielom program, databáza (definovaná v § 131 autorského zákona) a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku, autorský vzťah medzi oboma stranami sa riadi ustanoveniami pre zamestnanecké dielo - objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa. Je to skôr právna súvislosť upravujúca práva a povinnosti oboch strán. Na naše účely je podstatné, že príjem autora za dielo na objednávku sa aj v tomto prípade zdaní mimo režimu mzdy zamestnanca, a to ako odmena autora na voľnej nohe. Tj ak nezávislý autor (napr. náš Dávid z eBooku) vytvorí pre objednávateľa (Kreatívne blchy s.r.o.) autorské dielo (uvedené vyššie) a nie je v danej eseročke zamestnancom či štatutárom resp. prípadne aj je, ale dielo sa nepoužije na splnenie povinností zamestnanca či štatutára (ale na čosi úplne iné), príjem autora sa zdaňuje spôsobmi pre zdanenie nezávislých autorov - tj buď zrážkovou daňou alebo v daňovom priznaní k dani z príjmov autora v zmysle § 6 ods. 2 či ods.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Podpisovanie Pracovnej Zmluvy Riaditeľom Nemocnice

V prípade, že riaditeľ nemocnice je zároveň štatutárnym orgánom a má byť s ním uzatvorená pracovná zmluva, vzniká otázka, kto túto zmluvu podpíše za zamestnávateľa. Vzhľadom na to, že riaditeľ je v pozícii zamestnanca aj zamestnávateľa, môže byť podpisovanie zmluvy problematické. V takomto prípade by mala pracovnú zmluvu, ako aj ostatné dodatky, podpísať osoba, ktorá je na to oprávnená v zmysle stanov alebo iného interného predpisu nemocnice. Ak stanovy neurčujú inú osobu, zmluvu by mal podpísať predseda Správnej rady, ak je na to splnomocnený.

Odvodové Povinnosti

V praxi sa možno často stretnúť so situáciou, v ktorej funkciu konateľa s.r.o. a aj spoločníka s.r.o. vykonáva tá istá osoba, pričom funkciu konateľa a aj funkciu spoločníka s.r.o. vykonáva bez nároku na odmenu. Takýto konateľ a takýto spoločník nemá z titulu svojej funkcie povinnosť odvádzať poistné na sociálne poistenie, a v niektorých prípadoch ani na zdravotné poistenie (ak konateľ alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nie je popri tom nikde zamestnaný a nie je ani SZČO, alebo poistencom štátu, na účely povinného zdravotného poistenia sa musí stať samoplatiteľom, čo v praxi znamená to isté ako dobrovoľne nezamestnaná osoba). Ak by táto osoba nemala so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom s.r.o. ako aj na vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom s.r.o. by sa primerane uplatnili ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Môže nastať aj taká situácia, že spoločník s.r.o., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, bude ako spoločník vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, ale ako konateľ bude za výkon svojej funkcie poberať odmenu v nejakej určenej výške. Pre doplnenie: Zákon nestanovuje žiadnu sankciu, ak konateľ a/alebo spoločník s.r.o. vykonáva svoju funkciu bez nároku na odmenu a nemá pritom uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu (ide vtedy o prípad, keď sa na takýto vzťah primerane aplikuje ústna mandátna zmluva). Avšak aj napriek tomu, že zákon sankciu nestanovuje, pri absencii písomnej zmluvy je odplatnosť patrná a preto je vhodné, aby mal konateľ a/alebo spoločník s.r.o., ktorý chce vykonávať svoju funkciu bez nároku na odmenu, uzatvorenú písomnú zmluvu o výkone funkcie, v ktorej bude bezodplatnosť výslovne zakotvená. Zmluva o výkone funkcie bude mať význam v prípade preukázania skutočnosti, že žiadny nárok na odmenu nevznikol (a teda nevznikla ani prihlasovacia a odvodová povinnosť do sociálnej poisťovne a príp.

Zmluva o Výkone Funkcie Konateľa vs. Zmluva o Výkone Funkcie

Zmluva o výkone funkcie sa vzťahuje na všetkých členov orgánov obchodných spoločností, teda napr. na členov štatutárneho orgánu s.r.o. (konateľov), členov dozornej rady s.r.o. a taktiež na spoločníkov s.r.o.. V bežnej podnikateľskej praxi sa najčastejšie stretávame so zmluvou o výkone funkcie konateľa, avšak zmluva o výkone funkcie nie je obmedzená iba na vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom, ale týka sa aj jednotlivého spoločníka s.r.o. a to aj takého, ktorý je štatutárnym orgánom (konateľom) spoločnosti. Spoločník má v spoločnosti rozhodujúce postavenie. Môže sa sám podieľať na podnikateľskej činnosti spoločnosti, alebo môže túto činnosť ovplyvňovať iba svojimi rozhodnutiami. Je však potrebné poznamenať, že s týmto postavením je spojená aj určitá zodpovednosť. Spoločník má vo všeobecnosti iné práva a povinnosti ako konateľ s.r.o.. Konateľom s.r.o. môže byť len fyzická osoba. Na rozdiel od toho spoločníkom môže byť fyzická, ako aj iná právnická osoba. Konateľ môže konať v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám, ale má pritom pôsobnosť aj vo vnútorných záležitostiach spoločnosti, teda podieľa sa na obchodnom vedení spoločnosti.

Minimalizácia Odvodového Zaťaženia

Pre konateľov a spoločníkov s.r.o., ktorí nie sú nikde zamestnaní, nie sú SZČO a nie sú ani poistencami štátu a chcú minimalizovať svoje odvodové zaťaženie, je vhodné uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu s nejakou nízkou buď pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou, napr. 70 € mesačne alebo štvrťročne (zákon dolnú ani hornú hranicu odmeny nijako nelimituje), v čoho dôsledku Vás budú stáť celkové odvody do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne menej peňazí, ako keby ste si mali platiť len povinné zdravotné poistenie vo výške 107,25 € ako samoplatcovia. Tento typ nastavenia príjmov konateľov a spoločníkov s.r.o. zákon umožňuje a využíva sa najmä v začiatkoch fungovania spoločnosti, kedy sa spoločnosť ešte len rozbieha a nedosahuje vysoké príjmy. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane by mala konateľovi alebo spoločníkovi s.r.o. s takto nízkym príjmom vyjsť v rámci bežného zdanenia nulová daň z príjmu. Ešte však musíme upozorniť, že od 01.01.2023 bol zavedený pre bežného zamestnanca a tiež konateľa, ktorý si vypláca odmenu za výkon svojej funkcie minimálny vymeriavací základ a to vo výške platného životného minima, ktoré je na rok 2025 stanovené vo výške 273,99 eur, čiže minimálny odvod, ktorý musí takýto konateľ odviesť do ZP je 41,08 eur a to bez ohľadu na to, akú vysokú odmenu konateľ poberá. Čiže, ak by jeho odmena bola napr. len 10 eur / mes., tak či tak by konateľ musel do ZP odviesť 41,08 eur. Pri vyššej odmene sa výška poistného odvodu samozrejme priamoúmerne zvyšuje, ale vždy bude tento odvod minimálne vo výške 41,08 eur.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #zamestnaní #štatutára #vzor