Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a miestna príslušnosť súdu

Rozhodcovské konanie predstavuje alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorý sa v obchodnom styku stáva čoraz viac využívaným, a to tak domácimi, ako aj zahraničnými subjektmi. Rozhodcovské konanie má totiž nesporne veľa výhod. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o problematike žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, s dôrazom na miestnu príslušnosť súdu.

Rozhodcovská zmluva ako základ rozhodcovského konania

Rozhodcovské konanie môže prebiehať len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. V opačnom prípade musí byť takéto konanie zastavené. Ak k zastaveniu konania nedošlo a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je možné ho z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušiť návrhom podaným na všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c) ZRK). Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu (§ 4 ods. 2 ZRK). Keďže rozhodcovská zmluva má súkromnoprávny charakter, tak vzhľadom na znenie § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") sa bude vyžadovať písomná forma aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak bude táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné.

Formy rozhodcovskej zmluvy

Za rozhodcovskú doložku sa považuje jednoduché zmluvné ustanovenie nachádzajúce sa v hlavnej zmluve upravujúcej Váš zmluvný vzťah. Toto zmluvné ustanovenie obsahuje určenie rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať Vaše prípadné spory. Jednotlivé procesné podmienky rozhodcovského konania sa však v tomto zmluvnom ustanovení nenachádzajú (vo väčšine prípadov) a určujú sa podľa štatútu vybraného rozhodcovského súdu a, samozrejme, podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

Naproti tomu rozhodcovská zmluva sa uzatvára ako samostatná zmluva, obsahom ktorej môže byť okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu oprávneného rozhodovať Vaše spory aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá je odlišná od zákonnej úpravy uvedenej v ZRK. V článku budeme ďalej používať iba pojem „rozhodcovská zmluva" pre označenie zmluvy ako aj doložky.

Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Listiny môžu byť vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami dokonca aj v rámci už vzniknutého sporu, na ktorý sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Tejto úprave neodporuje ani ustanovenie § 40 ods. 3 OZ, ktoré stanovuje, že ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak (ZRK inak neustanovuje). Nemusí ísť pri tom o listinu zmluvného charakteru, ale môže ísť napríklad aj o skladiskové alebo tovarovo náložné listiny. Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť tiež prostredníctvom vzájomnej korešpondencie.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Náležitosti rozhodcovskej zmluvy a jej platnosť

Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. OZ) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 ZRK). V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, že v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability (viď bod 1 článku), predmetná zmluva je neplatná (nedostatok zákonnej arbitrability zapríčiňujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy analogicky vyplýva z § 5 ods.

Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete ešte počas rozhodcovského konania namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká (§ 21 ods. 2 ZRK). Rozhodcovský súd však má oprávnenie posúdiť príčinu, pre ktorú ste sa omeškali s podaním námietky a môže Vám omeškanie odpustiť a o námietke rozhodnúť (§ 21 ods. 3 ZRK). V prípade, že už disponujete rozhodcovským rozsudkom, je možné podať voči nemu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobu o zrušenie na všeobecný súd. Zákonným podkladom pre podanie takejto žaloby budú ustanovenia § 40 ods. 1 písm.

Avšak pri písmene d) uvedeného ustanovenia (jeho znenie: „sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal") si treba dať pozor na to, či ste ešte počas rozhodcovského konania podali námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 ZRK ako je uvedené v odseku vyššie, ak ste reálne mali túto možnosť. Pokiaľ ste takúto námietku nepodali, sami (hoci aj nevedome) ste sa zbavili možnosti na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ste sa v rozhodcovskom konaní vyjadrili k žalobe a nenamietali ste zároveň neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, došlo týmto Vaším úkonom k jej dodatočnému uzavretiu ad hoc. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v takejto situácii (len podľa § 40 ods. 1 písm.

Dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v § 40 taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré možno rozhodcovský rozsudok zrušiť. Medzi najčastejšie dôvody patria:

• Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy: Ako už bolo spomenuté, ak rozhodcovská zmluva nie je platná, rozhodcovský rozsudok je možné zrušiť.
• Nedostatok arbitrability sporu: Ak spor, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania, nemôže byť podľa zákona rozhodovaný v rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je možné zrušiť.
• Porušenie zásady rovnosti účastníkov konania: V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby. Zásada rovnosti môže byť porušená tiež vtedy, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie.
• Predpojatosť rozhodcu: Rozhodcom má byť nestranná osoba. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, ktorý má rozhodnúť ich spor, môžu voči nemu podať námietky.

Ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

• § 40 ods. 1 písm. Ako sme uvádzali v bode 5 vyššie, v rozhodcovskom konaní platí prekážka litispendencie. Rovnako tu platí aj prekážka res iudicata.
• § 40 ods. 1 písm. Každý z účastníkov rozhodcovského konania má svoju procesnoprávnu subjektivitu. Výkon svojich procesných práv a povinností účastník ale musí realizovať správne, a teda ak má byť zastúpený zákonným zástupcom, ale on takto zastúpený nebol, vzniká dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade, ak bol účastník konania zastúpený osobou, ktorá nemala potrebné splnomocnenie (§ 24 a nasl.
• § 40 ods. 1 písm. Pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania, je potrebné vychádzať z ustanovení v OSP, a to konkrétne z § 228 ods. 1 OSP. Výnimočnosť tohto dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku spočíva aj v tom, že si jeho aplikáciu na rozdiel od ostatných dôvodov môžu strany vopred dohodou vylúčiť (§ 42 ZRK). Ďalší znak, ktorý odlišuje spomínaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku od ostatných je lehota pre podanie žaloby. Na rozdiel od štandardnej 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku možno podať žalobu v tomto prípade do 30 dní od momentu, kedy sa účastník o dôvode pre obnovu konania dozvedel alebo ho mohol uplatniť, najneskôr však do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods.
• § 40 ods. 1 písm.
• § 40 ods. 1 písm. V uvedenom zákonom ustanovení možno nájsť zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Sme toho názoru, že tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí vykladať extenzívne, a teda ak boli pri akomkoľvek úkone v rozhodcovskom konaní porušené akékoľvek všeobecne záväzné pr…

Miestna príslušnosť súdu pre žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Určenie miestnej príslušnosti súdu pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je kľúčové pre správne uplatnenie práv účastníkov konania. Zákon o rozhodcovskom konaní ani Civilný sporový poriadok túto otázku priamo neriešia, preto je potrebné vychádzať z všeobecných pravidiel o miestnej príslušnosti.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Všeobecná miestna príslušnosť

Všeobecne platí, že na konanie je príslušný všeobecný súd žalovaného, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom v obvode súdu alebo právnická osoba so sídlom v obvode súdu. Ak má žalovaný viacero pobočiek, miestna príslušnosť sa určuje podľa sídla tej pobočky, ktorá sa týka predmetu sporu.

Osobitná miestna príslušnosť

V niektorých prípadoch môže byť daná aj osobitná miestna príslušnosť, ktorá má prednosť pred všeobecnou. Ide napríklad o prípady, keď:

• Miesto plnenia: Ak je predmetom sporu plnenie záväzku, miestne príslušný je súd, v ktorého obvode sa má záväzok plniť.
• Miesto škody: Ak ide o náhradu škody, miestne príslušný je súd, v ktorého obvode došlo k škode.
• Nehnuteľnosť: Ak sa spor týka nehnuteľnosti, miestne príslušný je súd, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

Špecifické situácie

Pri určení miestnej príslušnosti súdu pre žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné zohľadniť aj niektoré špecifické situácie:

• Rozhodcovský súd so sídlom v inom obvode: Skutočnosť, že rozhodcovský súd, ktorý vydal rozsudok, má sídlo v inom obvode, nie je pre určenie miestnej príslušnosti súdu pre žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodujúca.
• Účastníci konania s bydliskom/sídlom v rôznych obvodoch: Ak majú účastníci konania bydlisko alebo sídlo v rôznych obvodoch, je potrebné posúdiť, či existuje osobitná miestna príslušnosť. Ak nie, rozhodujúca je všeobecná miestna príslušnosť žalovaného.
• Cudzí štátni príslušníci: Ak sú účastníkmi konania cudzinci, je potrebné zohľadniť ustanovenia medzinárodných zmlúv a nariadení Európskej únie o právomoci súdov.

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov z praxe:

• Príklad 1: Spoločnosť A so sídlom v Bratislave podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku proti spoločnosti B so sídlom v Košiciach. Miestne príslušný je Okresný súd Košice I, pretože spoločnosť B má sídlo v jeho obvode.
• Príklad 2: Fyzická osoba s trvalým pobytom v Žiline podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa týka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Banskej Bystrici. Miestne príslušný je Okresný súd Banská Bystrica, pretože sa spor týka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v jeho obvode.

Proces podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa podáva na vecne a miestne príslušnom všeobecnom súde. Žaloba musí obsahovať všetky náležitosti podľa Civilného sporového poriadku, najmä:

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

• Označenie súdu, ktorému je žaloba určená.
• Označenie strán sporu (žalobcu a žalovaného).
• Opísanie rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenie sa žiada.
• Uvedenie dôvodu, pre ktorý sa žiada zrušenie rozhodcovského rozsudku.
• Návrh na rozhodnutie súdu (petit).
• Podpis žalobcu alebo jeho zástupcu.
• Prílohy (rozhodcovský rozsudok, rozhodcovská zmluva, doklady preukazujúce dôvod zrušenia a pod.).

Lehota na podanie žaloby

Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Ak sú dané dôvody na obnovu konania podľa § 228 ods. poriadku, návrh rozlišuje subjektívnu a objektívnu lehotu. uplatniť a je 30 - dňová. rozhodcovského rozsudku a je 3-ročná.

Konanie pred súdom

Po podaní žaloby súd preskúma, či sú splnené všetky podmienky konania a či je žaloba dôvodná. Ak súd zistí, že je niektorý z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku daný, rozsudok zruší. V opačnom prípade žalobu zamietne. Proti rozhodnutiu súdu je možné podať opravný prostriedok (odvolanie).

tags: #žaloba #o #zrušenie #rozhodcovského #rozsudku #miestna