
V súčasnom svete, kde sa spoločensko-ekonomické vzťahy dynamicky rozvíjajú a presahujú štátne hranice, je dôležité venovať pozornosť právnym aspektom cezhraničného dedenia. Tento článok sa zameriava na podmienky a právne aspekty cezhraničného dedenia do Ameriky, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a medzinárodné dohody.
Právo dedenia je oblasť práva, ktorá sa zaoberá prechodom majetku, práv a povinností zo zomrelého (poručiteľa) na jeho dedičov. V kontexte cezhraničného dedenia, kedy poručiteľ alebo dedičia majú bydlisko v rôznych štátoch, alebo majetok sa nachádza v zahraničí, sa táto oblasť stáva zložitejšou. Dôležité je poznať nielen vnútroštátne právne predpisy, ale aj medzinárodné dohody a nariadenia, ktoré upravujú túto problematiku. Smrťou poručiteľa nezaniká jeho majetok, práva a na určité výnimky ani dlhy.
Súčasťou dedičstva sú nielen aktíva, ale aj pasíva, teda dlhy poručiteľa. Dedičia tak môžu zdediť úvery, hypotéky, pôžičky a iné záväzky. Rozhodujúca pre posúdenie existencie a výšky dlhu je skutočnosť, či dlh existoval ku dňu smrti poručiteľa. Dedičia zodpovedajú za tieto dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo každý z nich nadobudol k celému dedičstvu. Dedič nemôže zodpovedať do väčšej hodnoty ako je samotná cena toho, čo z dedičstva nadobudne. Ak teda nič z dedičstva nenadobudnete, nemôžete zodpovedať ani za dlhy poručiteľa.
Ak dlh prevyšuje hodnotu majetku, môže štát použiť na úhradu dlhu aj veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. V prípade, že poručiteľ podnikal, je potrebné rozlišovať, či podnikal ako fyzická osoba alebo ako právnická osoba. Ak podnikal ako fyzická osoba, ručí za svoje podnikanie celým svojim majetkom, čo sa prejaví aj pri dedení dlhov. Ak bol poručiteľ konateľom, majiteľom spoločnosti alebo akcionárom, dlh sa počíta len do výšky vkladu poručiteľa.
Pri vyporiadaní dlhov sa uplatňuje určité poradie pohľadávok. V prvom rade sa vyporiadajú trovy exekúcie. Nasledujú nedoplatky výživného na maloleté dieťa splatné ku dňu rozvrhu. Potom nasledujú dlhy zabezpečené záložným právom. Následne majú prednosť všetky exekúcie, pohľadávky na daniach, zdravotné poistenie, sociálne poistenie, dôchodkové sporenie atď.
Prečítajte si tiež: Definícia cezhraničného dedenia
Ak dedič vie o dlhoch poručiteľa a rozhodne sa neprijať dedičstvo, má právo ho odmietnuť. Odmietnutie sa vykonáva ústne na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Dôležité je dodržať zákonnú lehotu na odmietnutie dedičstva, ktorá je jeden mesiac odo dňa, kedy bol dedič súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Toto rozhodnutie nemožno vziať späť a uplatňuje sa na celý majetok a dlhy. Odborníci odporúčajú, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedičstvo odmietne dedič, nastupujú na miesto dedenia jeho deti, prípadne ich deti.
Podľa Občianskeho zákonníka, dedič nemôže pripojiť k odmietnutiu dedičstva výhrady alebo podmienky a nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi, resp. podielu na dedičstve, ktorý dedičovi patrí z dedičského titulu. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú spätne ku dňu smrti poručiteľa. Na základe odmietnutia dedičstva nastupuje dedičská postupnosť pre ďalšie oprávnené osoby. Odmietnutie dedičstva sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok.
Ak zomrie manžel/manželka a nemajú deti, v dedičskom konaní sa postupuje podľa zákonných dedičských skupín.
Právo osoby (budúceho poručiteľa) usporiadať svoje dedičstvo vopred je jedným z princípov, na ktorých je založená euro-úniová právna úprava cezhraničných vzťahov v Nariadení (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len Nariadenie o dedičstve alebo len nariadenie). Nariadenie však neupravuje hmotnoprávne vyjadrenie práv poručiteľa alebo dedičov a iných osôb majúcich práva k pozostalosti, ale riešenie otázky, orgány ktorého štátu budú rozhodovať v dedičskej veci s cezhraničným dosahom (tzv. medzinárodná právomoc) a podľa práva ktorého štátu budú oprávnené orgány postupovať pri vyporiadaní dedičstva (určenie rozhodného práva). Nariadenie ďalej upravuje otázku účinkov dedičských rozhodnutí vydaných v členských štátoch, na území iných členských štátov a rovnako otázku účinkov verejných listín v iných členských štátoch Európskej únie.
Možnosť voľby práva a voľby právomoci v cezhraničných dedičských vzťahoch je obmedzená na preddefinovaný okruh právnych poriadkov. Zvolené môže byť len právo štátu, ktorého je poručiteľ príslušníkom, a právomoc súdov tohto štátu. Možnosť voľby má umožniť poručiteľovi, ktorý využil svoju slobodu pohybu v priestore Európskej únie, ale zachováva si úzke väzby na svoj štát pôvodu, uprednostniť tieto väzby. Na druhej strane, obmedzenie voľby len na jeden právny poriadok - právny poriadok občianstva poručiteľa, zabezpečuje právnu istotu a ochranu oprávnených očakávaní príbuzných poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Pokuty v zahraničí
V nadväznosti na skutočnosť, že základným kritériom pre určenie tak právomoci, ako i rozhodného práva je obvyklý pobyt zosnulého (poručiteľa) v čase smrti. V prípade, ak má poručiteľ viacero štátnych občianstiev, voliť môže právny poriadok ktoréhokoľvek z nich, dôležité je, že daný občianskoprávny vzťah skutočne aj existoval buď v čase voľby, alebo v čase smrti poručiteľa. Nevyžaduje sa, aby okrem štátneho občianstva existovali i ďalšie väzby poručiteľa k štátu, ktorého právny poriadok zvolil, ako napríklad to, že pravidelne daný štát navštevoval, pobýval tam istú časť roka, vlastnil v tomto štáte určitý majetok a podobne, t.j. aby toto občianstvo bolo tzv. efektívne.
Samozrejme, pri voľbe práva nečlenského štátu nie je garantovaná možnosť voľby súdu. Dedičia a ďalší účastníci dedičského konania teoreticky môžu nejakú dohodu o voľbe súdu (voľbe právomoci) v prospech súdov takéhoto nečlenského štátu uzavrieť, avšak jej prípustnosť a podmienky jej platnosti bude posudzovať zvolený súd, a to podľa práva platného v jeho domovskom štáte.
V zmysle článku 22 ods. 2 Nariadenia o dedičstve, voľba práva sa má urobiť výslovne, vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo vyplýva z podmienok tohto právneho úkonu. Inými slovami, pre úkon voľby práva platia tie isté formálne kritériá ako pre právne úkony mortis causae. Článok 22 ods. 2 predpokladá dve alternatívy. Buď bude voľba práva urobená ako samostatný úkon, ako tzv. vyhlásenie o voľbe práva, alebo bude voľba práva súčasťou právneho úkonu mortis causae, ako jedno z jeho ustanovení. Pre tento druhý prípad nariadenie predpokladá aj možnosť voľby práva vykonanej mlčky. Článok 22 ods. 2 výslovne uvádza, že voľba môže „vyplývať z podmienok tohto právneho úkonu (právneho úkonu pre prípad smrti)“.
V oboch prípadoch, t.j. či už bude voľba práva súčasťou právneho úkonu pre prípad smrti, alebo bude vyplývať z jeho ustanovení, alebo bude vo forme samostatného vyhlásenia o voľbe práva, sa rozhodné právo pre posúdenie splnenia formálnych požiadaviek na takýto právny úkon bude určovať v zmysle článku 27 Nariadenia o dedičstve. Naopak, vecná, hmotnoprávna platnosť právneho úkonu voľby práva sa bude v zmysle článku 22 ods. 3 nariadenia vždy posudzovať podľa zvoleného práva.
Pri dedení poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov alebo viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. Tento zákon nebráni dedeniu zo zákona ako takému, ale zakazuje, aby sa rozhodnutím o dedičstve rozdelil pozemok na menšie parcely, než povoľuje zákon (pri poľnohospodárskej pôde min. 3 000 m², pri lesných pozemkoch min. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom. Z tohto dôvodu notári v praxi často do rozhodnutí o dedičstve alebo do dedičských dohôd zaraďujú osobitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že dedičia, ktorí pozemky nenadobudnú do vlastníctva, budú pri akomkoľvek budúcom scudzení (predaji, darovaní a pod.) finančne vysporiadaní. Zároveň platí, že dedičská dohoda musí byť v súlade so zákonom, nesmie odporovať dobrým mravom a musia s ňou súhlasiť všetci dedičia. Zákaz drobenia sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce - tieto je možné deliť bez uvedených obmedzení.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca vymáhaním pohľadávok
Poručiteľ má možnosť vydediť svojho potomka, t. j. zbaviť ho práva na povinný podiel z dedičstva. Vydedenie je možné na základe listiny o vydedení, ktorá musí byť vyhotovená v písomnej forme. Prejav o vydedení môžete urobiť vlastnoručne alebo ho môžete zriadiť vo forme notárskej zápisnice, ktorú Vám spíše ktorýkoľvek notár. Nie je vylúčené, aby ste urobili v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnula aj ustanovenie o tom, že svojho syna vylučuje z dedenia. Rozširovanie týchto zákonných dôvodov nie je prípustné a vydedenie z iných dôvodov by bolo neplatné. Svojho syna môžete teda vydediť len v prípade, že na to existuje zákonom stanovený dôvod, pričom tento dôvod musí existovať už v čase prejavu Vašej vôle o vydedení.
tags: #cezhranicne #dedenie #do #ameriky #podmienky