Zmluva o združení medzi manželmi: Podnikanie s ohľadom na rodinný majetok

Podnikanie manželov je oblasť, kde sa prelínajú osobné a majetkové vzťahy. Vzájomné dohody a zmluvy, najmä zmluva o združení, zohrávajú kľúčovú úlohu pri usporiadaní práv a povinností v rámci spoločného podnikania. Tento článok sa zameriava na zmluvu o združení medzi manželmi, jej právne aspekty a dopady na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM).

Možnosti podnikania manželov

V kontexte manželstva a podnikania existuje niekoľko scenárov:

• Individuálne podnikanie oboch manželov: Každý z manželov podniká samostatne ako nezávislý podnikateľský subjekt.
• Podnikanie manželov v združení: Manželia spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení, pričom si rozdeľujú príjmy a výdavky podľa dohody.

Manželia si musia zvážiť všetky možnosti a vybrať si tú, ktorá im najviac vyhovuje.

Ochrana majetku rodiny

Občiansky zákonník pamätá na ochranu majetku rodiny a upravuje situácie, kedy jeden z manželov začína podnikať. Ak manžel začína podnikať počas trvania BSM, potrebuje súhlas druhého manžela na používanie majetku patriaceho do BSM na podnikanie.

V prípade, že druhý manžel nesúhlasí s bezpodmienečným používaním majetku v BSM na podnikanie alebo sa cíti ohrozený, má možnosť:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• uzavrieť s podnikajúcim manželom zmluvu o modifikácii BSM,
• požiadať súd o zrušenie BSM.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Spoločenstvo vlastníckych práv manželov k majetku nadobudnutému počas trvania manželstva je upravené formou BSM. Právna úprava BSM je obsiahnutá v § 143 - § 151 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

Vznik a trvanie BSM

BSM môže existovať len v spojení s manželstvom. Subjektmi BSM môžu byť výlučne manželia. Vznik a trvanie BSM je podmienené existenciou manželstva. Vo výnimočných prípadoch zákon umožňuje zánik BSM aj počas trvania manželstva, napríklad ak súd zruší BSM.

Manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na svojom vlastníckom práve, ako je to pri podielovom spoluvlastníctve.

BSM vzniká priamo zo zákona a manželia nemôžu jeho vznik úplne vylúčiť. Majú však možnosť zákonom stanoveným spôsobom modifikovať BSM, napríklad dohodou o rozsahu, čase vzniku alebo správe spoločného majetku.

Zákonné BSM (nemodifikované dohodou) vzniká momentom uzavretia manželstva. Od tohto momentu manželia, za predpokladu trvania manželstva a neexistencie zániku BSM, nadobúdajú veci do svojho BSM.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Predmet BSM

Predmetom BSM môžu byť všetky veci okrem tých, ktoré môžu byť podľa osobitného zákona iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Do BSM patria najmä:

• príjmy z pracovnoprávnych vzťahov,
• príjmy zo sociálneho poistenia,
• výnosy, úžitky a prírastky z vecí, bez ohľadu na to, či je vec vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, v podielovom spoluvlastníctve manželov alebo v BSM.

Rozhodujúci je okamih nadobudnutia veci. Do BSM patria iba veci nadobudnuté po vzniku BSM. Veci nadobudnuté pred vznikom BSM sú výlučným vlastníctvom daného manžela. Vec získaná výmenou za vec vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov tiež nepatrí do BSM (ide o transformáciu majetku).

Občiansky zákonník vylučuje z BSM veci získané dedením a dary. Ak dedia alebo sú obdarovaní obaja manželia, nadobúdajú veci do podielového spoluvlastníctva, nie do BSM. V prípade darov medzi manželmi platí, že darovanie je možné len z majetku vo výlučnom vlastníctve darujúceho manžela.

Z BSM sú vylúčené aj veci vydané v rámci reštitúcií jednému z manželov, ktorý mal vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Veci, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, nepatria do BSM a sú vo výlučnom vlastníctve tohto manžela.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Správa majetku v BSM

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí manželov môže vybavovať každý z manželov samostatne. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Forma súhlasu nie je zákonom predpísaná a môže byť výslovná alebo konkludentná. Ak súhlas chýba, právny úkon je relatívne neplatný.

Pri začatí podnikateľskej činnosti jedného z manželov je potrebný súhlas druhého manžela na použitie majetku v BSM na podnikanie. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nie je potrebný.

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Manželia sú zaviazaní solidárne.

Veriteľ pohľadávky len voči jednému z manželov (samostatný dlh jedného z manželov), ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť uspokojený aj z majetku patriaceho do BSM.

Veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne a spoločne uhrádzajú aj náklady na ne vynaložené.

Zánik BSM počas trvania manželstva

Právne predpisy upravujú výnimočné situácie, kedy dochádza k zániku BSM aj počas trvania manželstva. Následkom zániku BSM za trvania manželstva je, že manželia veci nenadobúdajú do BSM, ale do svojho výlučného vlastníctva alebo do podielového spoluvlastníctva.

Zaniknuté BSM možno obnoviť len na základe rozhodnutia súdu na návrh jedného z manželov.

Občiansky zákonník upravuje dva spôsoby zániku BSM na základe súdneho rozhodnutia:

• zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov BSM zrušiť,
• súd na návrh jedného z manželov zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

V prípade, ak podnikateľskú činnosť po zrušení BSM vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, manželia si rozdelia príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou.

V prípade vyhlásenia konkurzu na jedného z manželov BSM zaniká priamo zo zákona.

Vysporiadanie BSM

Ak zanikne BSM, vykoná sa jeho vysporiadanie, t. j. usporiadanie vzájomných majetkových vzťahov, vrátane úpravy vzťahov k dlhom a pohľadávkam, ktoré vznikli za trvania BSM. K vysporiadaniu dochádza medzi manželmi navzájom.

Predmetom vysporiadania je všetko, čo patrilo do BSM ku dňu jeho zániku. Pri určovaní hodnoty vecí sa vychádza z ich ceny ku dňu vysporiadania BSM.

Zásady pre vysporiadanie BSM určuje § 150 Občianskeho zákonníka. Podiely oboch manželov sú rovnaké, ale môžu byť určené aj inak s ohľadom na zistený skutkový stav. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

K vysporiadaniu BSM môže dôjsť dohodou. Ak sa dohoda týka nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu a svoju účinnosť nadobudne až vkladom do katastra nehnuteľností.

V prípade, ak nedôjde medzi manželmi k dohode o vysporiadaní BSM, rozhodne o jeho vysporiadaní na návrh ktoréhokoľvek z manželov súd.

Občiansky zákonník stanovuje trojročnú lehotu na vysporiadanie BSM dohodou alebo rozhodnutím súdu, počítanú od zániku BSM. Ak počas tejto lehoty nedôjde k vysporiadaniu, dôjde k jeho vysporiadaniu priamo zo zákona.

Zmluva o združení

Ak chcú manželia spoločne vykonávať podnikateľskú činnosť a majú BSM, môžu si ako fyzické osoby za týmto účelom vytvoriť združenie a deliť si príjmy a výdavky v zmysle zmluvy o združení. Zmluvu o združení upravuje Občiansky zákonník v § 829 až § 841.

Charakteristika zmluvy o združení

Zmluvou o združení sa podnikatelia - manželia, združujú za účelom dosiahnutia spoločného účelu podnikania. Združenie nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, nemôže nadobudnúť živnostenské oprávnenie ani iné oprávnenie na podnikateľskú činnosť, nemôže byť zapísané do obchodného registra. Zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt, subjektom práv a povinností sú jednotliví členovia združenia, t. j. manželia.

Manželia spoločne podnikajúci na základe zmluvy o združení musia mať obidvaja živnostenský list alebo iné oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti.

Forma a obsah zmluvy o združení

Občiansky zákonník nevyžaduje písomné uzatvorenie zmluvy o združení. Ak sa združenie vytvára za účelom podnikania, je vhodné uzatvoriť písomnú zmluvu z dôvodu potreby preukázania požadovaných skutočností pre daňové účely.

Zmluva o združení by mala obsahovať najmä:

• označenie účastníkov zmluvy o združení, t. j. mená a priezviská manželov, ich adresy a identifikačné údaje,
• účel združenia, t. j. predmet podnikania,
• spôsob rozdelenia príjmov a výdavkov medzi manželov,
• práva a povinnosti manželov v združení,
• doba trvania združenia,
• spôsob zrušenia združenia.

Združenie môže založiť ľubovoľný počet osôb, t. j. aj dvaja manželia.

Účtovníctvo a dane

Keďže združenie nemá právnu subjektivitu, nie je účtovnou jednotkou v zmysle zákona o účtovníctve. Manželia, ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení ako fyzické osoby, účtujú podľa § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve v sústave jednoduchého účtovníctva. Pri účtovaní sa riadia platnou legislatívou, t. j. zákonom o účtovníctve a opatreniami MF SR.

Vedením účtovníctva je poverený jeden z členov združenia, čo môže byť uvedené v zmluve o združení. Na konci účtovného obdobia, po uzavretí účtovných kníh a zostavení účtovnej závierky združenia sa uskutoční rozdelenie príjmov a výdavkov na členov združenia podľa podielov stanovených v zmluve o združení.

Keďže združenie nemá právnu subjektivitu, nie je ani daňovníkom. V zmysle § 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovníkmi jednotliví členovia združenia.

Príklad z praxe

Manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť vedenie účtovníctva spoločne na základe uzavretej zmluvy o združení. V písomnej zmluve o združení sa účastníci združenia dohodli na rozdelení príjmov a výdavkov medzi sebou na polovicu. V roku dosiahli v združení príjmy 40 000 € a výdavky 26 000 €.

V tomto prípade manželia za združenie viedli samostatné jednoduché účtovníctvo. Platby do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne si odvádzali samostatne a účtovali do svojho účtovníctva. Každý z manželov si viedol samostatné účtovníctvo o svojej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva on sám. K 31. 12. zistil by výsledok hospodárenia za účtovné obdobie celkom.

Daň z pridanej hodnoty (DPH)

Ak manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe zmluvy o združení, považuje sa samostatne každý z nich za zdaniteľnú osobu, pričom svoje príjmy si delia pomerom uvedeným v predmetnej zmluve. Ide o príjmy, ktoré sú v zmysle § 4 ods. 9 zákona o DPH obratom, t. j. príjmy z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku, okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 zákona o DPH.

S účinnosťou od 1. januára boli zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vypustené ustanovenia upravujúce práva a povinnosti platiteľov DPH, ktorí spoločne vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení. Súčasne dňom 1. januára zanikol inštitút tzv. „poverenej osoby“.

Po sa do obratu 49 790 € pre povinnú registráciu si započítava každý účastník združenia obrat len za svoju podnikateľskú činnosť, ak popri združení vykonáva podnikateľskú činnosť aj samostatne, a pomernú časť obratu zo združenia, a to v pomere, v akom sa tento účastník podieľa na aktivitách združenia.

Účastník združenia, ktorý je zdaniteľnou osobou, ktorý má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorý dosiahol za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 €, je povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahol obrat 49 790 €.

Registrácia účastníkov združenia sa po posudzuje jednotlivo.

Pri fakturácii sa od na každého člena, ktorý spoločne podniká v rámci združenia, vzťahuje ustanovenie § 71 až § 76 zákona o DPH. Každý platiteľ dane je povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru a služieb v zmysle § 72 zákona o DPH, a to s náležitosťami stanovenými v § 74 zákona o DPH.

Zmluva a jej platnosť

Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným, spočívajúcim na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.

Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle navrhovateľa (oferenta), v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi (oblátovi) alebo aj viacerým adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Týmto prejavom vôle adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včasne urobeným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu.

Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá.

tags: #zmluva #o #zdruzeni #medzi #manzelmi #vzor