Zmluva o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka pri spracovaní drevnej hmoty v kontexte pozemkových spoločenstiev (urbárov)

V súčasnosti sa stretávame s pojmom pozemkové spoločenstvo, ale aj s pojmom urbár, resp. urbárske spoločenstvo. Tento článok sa zameriava na zmluvu o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka v kontexte spracovania drevnej hmoty pozemkovými spoločenstvami, ktoré sú často známe aj ako urbáre. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, s prihliadnutím na historický vývoj, súčasnú legislatívu a praktické aspekty.

Historický kontext urbárov na Slovensku

Na území Slovenska platili už v minulosti prísne predpisy súvisiace so zabezpečovaním riadneho a pravidelného hospodárenia v lesoch. Tieto predpisy sa vzťahovali aj na lesné pozemky, ktoré prešli do spoluvlastníctva roľníkov. Podľa zásady lesného zákonodarstva museli roľníci užívať a obhospodarovať lesy spoločne a pod štátnym odborným dozorom, ako to vyplýva aj z urbárskeho zákona XIX/1898. V tom čase sa organizovali urbárske spolky, ktorých lesy slúžili obyvateľstvu ako zdroj drevnej hmoty.

Urbárske lesy sa stali predmetom záujmu štátu v období socializmu. Socialistický štát postupne obmedzoval ťažbu v záujme vlastníkov - urbárnikov. V roku 1950 urbárske lesy prešli do rúk organizácie štátnych lesov. Uplatňovala sa zásada postupného odumierania súkromného pozemkového vlastníctva a následne zákon SNR č. 2/1958 Zb. zveril všetky lesy nachádzajúce sa na našom území do rúk štátnym organizáciám, štátnym podnikom (Štátne lesy). Niektoré užívacie práva, do výmery 50 ha, prešli do vlastníctva družstevnej organizácie (JRD).

Tento právny stav trval až do vydania zákona o pôde (reštitučného pozemkového zákona) č. 229/1991 Zb., ktorý zrušil citovaný zákon SNR č. 81/1949 Zb. a umožnil reštitučnou cestou pôvodným členom urbariátu vrátiť ich podiely. V súlade s potrebami praxe urbársky právny režim postupne zakotvoval prijaté zákony v zmysle ostatných reštitučných predpisov. Predmetný zákon reštituoval urbárske právo a právne vzťahy v jeho systéme s nadväznosťou na zachované predpisy uhorského urbárskeho práva. V zmysle reštitučného zákona oprávnenou osobou je fyzická osoba. Urbár ako spoločenstvo nemá právo na reštitúciu.

Za účelom usporiadania reštitučných nárokov a vstupu do obnovených užívacích práv sa krátko po účinnosti reštitučných zákonov oprávnení urbárnici zhodli na spoločnom postupe. Poverení funkcionári, ktorí zastupovali záujmy všetkých spoluvlastníkov, požiadali o reštitúciu. V roku 1958 zabrali urbárske lesné plochy organizácie štátnych lesov, ktoré užívali urbársku lesnú pôdu, preto mali povinnosť vrátiť lesy ich majiteľom - urbárnikom. Táto povinnosť trvá doposiaľ, pretože lesné organizácie mali povinnosť starať sa o lesné plochy, až pokiaľ sa lesy nevrátia skutočným vlastníkom. Až dodnes však existujú mnohí vlastníci, ktorí nemajú doklad o vlastníctve urbárskeho lesa pre zdĺhavé súdne alebo iné konanie a listy vlastníctva budú môcť preukázať až po ich obdržaní - zatiaľ sú evidovaní ako nezistení vlastníci. V minulosti štátne lesy odovzdali vlastnícke právo ich pôvodným majiteľom. Plochy sa odovzdali prostredníctvom urbárskej organizácie.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Súčasná právna úprava pozemkových spoločenstiev

Pod urbárskym právom rozumieme súbor platných právnych noriem, ktoré upravujú osobitný druh pozemkovo-právnych vzťahov, ktoré sa týkajú lesného a pasienkového majetku, s prihliadnutím na spoluvlastnícky podielový režim, ktorý vznikol pôvodne roľníkom za účelom spoločného zabezpečenia hospodárenia. V súlade s uvedeným urbárom rozumieme organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny s patričným usporiadaním využitia pozemkov členmi urbárskeho spoločenstva.

Ak by sme chceli vymedziť urbárske práva, musíme vymedziť urbársky majetok, teda či ide o lesnú pôdu alebo pasienok, alebo iný urbársky majetok, prípadne prevádzka viazaná na urbársky pozemok (napr. Urbárske právo sa vzťahuje len na urbársky majetok, nie na iný obecný, štátny alebo súkromný u občana. U urbárskeho práva je podstatné určenie subjektu vlastníckeho práva, ide o otázky uznania práva urbárnika na príslušný majetkový podiel, hlavne je podstatné vyriešenie právnych otázok uznania práva urbárnikov na príslušný majetkový podiel a právne otázky scudzovania urbárskej pôdy, t. j. Urbárske vlastníctvo je osobitný systém právnych vzťahov, čo sa týka majetku, ktorý predstavoval pôvodné pozemky pridelené poddaným, ale nerozdelené do priameho individuálneho vlastníctva, ale zachované vo forme spoluvlastníctva, a to len pri lesnej pôde a pasienkoch. Takýto spôsob spoluvlastníctva si vyžaduje odbornú správu lesov s povinnou obnovou a plánovitou výrobou i spoločnou ochranou pred škodcami. Predmetom urbárskeho vlastníctva pri pôde je tá lesná pôda a pasienok, ktorý bol rozdelený pred dávnymi rokmi. Z uvedeného vyplýva, že ďalší občania so svojimi pozemkami si už nemôžu svoje pozemky premeniť na urbárske, na spoločné. Túto pôdu nie je možné ľubovoľne z urbárskeho právneho režimu vyňať. Vlastníctvo doterajšieho vlastníka je možné zmeniť len napr.

V praxi sa naďalej stretávame s pojmom urbariát alebo urbár, v zmysle platných právnych predpisov však ide o pozemkové spoločenstvo. Pod pojmom urbár teda rozumieme súbor pozemkov, ktoré sú v katastrálnom území jednej obce a sú v spoluvlastníctve urbárnikov, osôb, ktoré sú združené v pozemkovom spoločenstve. Z právneho hľadiska je toto vlastníctvo osobitným druhom podielového spoluvlastníctva. Odlišnosť tohto druhu spoluvlastníctva spočíva v tom, že predmetom vlastníctva nie je jeden identický, konkrétny pozemok, ale všetky pozemky tvoriace takzvanú „spoločnú nehnuteľnosť“. Urbárnik (vlastník podielu na urbárskej pôde) nemôže predať svoj podiel k jednému pozemku, ale môže previesť podiel na spoločnej nehnuteľnosti, teda na všetkých pozemkoch tvoriacich urbár. Z tohto hľadiska sa hovorí o nedeliteľnosti urbára, ktorá je ukotvená aj v zákone č. 181/1995 Z. z., aj v novom zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

Rok 2013 je dôležitý v dôsledku legislatívnych zmien pre pozemkové spoločenstvá (urbáre). V novembri 2012 bol predložený do NR SR návrh zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol 26. marca 2013 schválený. Tento nový zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách upravuje nový spôsob a podmienky hospodárenia pozemkových spoločenstiev (urbárov). V zdaňovacom období r. Spoločenstvá založené podľa predchádzajúceho zákona o pozemkových spoločenstvácha sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam nového zákona o pozemkových spoločenstvách do konca februára 2014. Ak spoločenstvo bez právnej subjektivity nepodá návrh na zápis do tohto termínu, zrušuje sa.

Zdaňovanie príjmov funkcionárov pozemkových spoločenstiev

Ak pozemkové spoločenstvo vypláca svojim funkcionárom odmenu za výkon funkcie, považuje sa na účely dane z príjmov za zamestnávateľa a platiteľa dane. Predmetný príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zmluva o združení podľa § 829 Občianskeho zákonníka

Občiansky zákonník upravuje zmluvu o združení v § 829 a nasl. Zmluva o združení je právny nástroj, ktorý umožňuje viacerým osobám (fyzickým alebo právnickým) združiť sa za účelom dosiahnutia určitého spoločného cieľa. V kontexte pozemkových spoločenstiev a spracovania drevnej hmoty môže byť zmluva o združení využitá na rôzne účely, napríklad:

• Spoločné obhospodarovanie lesa: Viacerí vlastníci lesných pozemkov sa môžu združiť za účelom efektívnejšieho obhospodarovania svojich lesov, vrátane ťažby, spracovania a predaja drevnej hmoty.
• Založenie spoločnej prevádzky: Pozemkové spoločenstvo môže uzavrieť zmluvu o združení s iným subjektom (napr. píla, drevospracujúca firma) za účelom spoločného spracovania drevnej hmoty vyťaženej z lesov spoločenstva.
• Realizácia spoločného projektu: Pozemkové spoločenstvo sa môže združiť s inými spoločenstvami alebo subjektmi za účelom realizácie spoločného projektu, napríklad výstavby lesnej cesty, zriadenia škôlky na pestovanie sadeníc a pod.

Obsah zmluvy o združení

Zmluva o združení by mala obsahovať nasledovné základné náležitosti:

• Identifikácia zmluvných strán: Presné označenie všetkých osôb, ktoré sa združujú.
• Účel združenia: Jasné a zrozumiteľné definovanie cieľa, ktorý sa má združením dosiahnuť (napr. spoločné obhospodarovanie lesa, spracovanie drevnej hmoty).
• Vklady účastníkov: Určenie, akým spôsobom sa jednotliví účastníci budú podieľať na dosiahnutí spoločného cieľa (napr. vklad peňazí, majetku, práce).
• Práva a povinnosti účastníkov: Stanovenie práv a povinností jednotlivých účastníkov združenia, vrátane spôsobu rozhodovania, kontroly a zodpovednosti.
• Spôsob hospodárenia: Určenie spôsobu, akým sa bude s majetkom združenia hospodáriť, vrátane pravidiel pre rozdeľovanie zisku alebo straty.
• Doba trvania združenia: Stanovenie doby, na ktorú sa združenie uzatvára, alebo podmienky jeho zániku.
• Záverečné ustanovenia: Úprava ďalších otázok, ktoré sú pre fungovanie združenia dôležité (napr. riešenie sporov, zmeny zmluvy).

Príklad využitia zmluvy o združení pri spracovaní drevnej hmoty

Pozemkové spoločenstvo, ktoré vlastní lesné pozemky, sa môže združiť s miestnou pílou za účelom spoločného spracovania drevnej hmoty. V zmluve o združení sa dohodnú, že spoločenstvo bude zabezpečovať ťažbu dreva a píla jeho spracovanie. Zisk z predaja spracovaného dreva sa rozdelí medzi spoločenstvo a pílu v pomere, ktorý je stanovený v zmluve.

Predaj podielu na spoločnej nehnuteľnosti

V prípade predaja je dôležité určiť rozdiel medzi majetkom pozemkového spoločenstva a majetkom urbárnikov. Majetkom pozemkového spoločenstva nie je spoločná nehnuteľnosť, preto pozemkové spoločenstvo nemôže predať žiadnu časť spoločnej nehnuteľnosti. Pozemkové spoločenstvo môže rozhodovať len o skutočnosti, ako sa bude na spoločnej nehnuteľnosti hospodáriť. Predávať, zamieňať, darovať či inak scudzovať spoločnú nehnuteľnosť alebo podiely na nej môžu len urbárnici.

Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti chce predať svoj spoluvlastnícky podiel inému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Ak by nebolo umožnené predkupné právo v prípade prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva jeho predajom, mohlo by v praxi dochádzať k účelovému preskupovaniu podielov a vytváraniu väčšinového vlastníctva u podielnikov, ktorí by mohli mať nekorektné úmysly s pozemkovým spoločenstvom. Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti pod § 9 ods. Ak by došlo k situácii, že vlastník podielu prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti iným spôsobom, ako je predaj, napr.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zdanenie predaja podielu

Pri predaji podielu na spoločnej nehnuteľnosti z pohľadu zdanenia posudzujeme predaj ako predaj nehnuteľnosti (časti lesa, pasienka, lúky). V nadväznosti na to, či ide o zdaniteľný príjem alebo o príjem oslobodený od dane, je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP).

Príklad: Člen pozemkového spoločenstva, ktorý je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník časti lesa, sa rozhodne svoj podiel predať inému členovi pozemkového spoločenstva. Podiel nadobudol pred 15 rokmi. V tomto prípade je príjem z predaja oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, pretože medzi nadobudnutím a predajom uplynulo viac ako 5 rokov.

Ďalší príklad: Pani Jana nadobudla v máji 2013 na základe osvedčenia o dedičstve po svojej zomretej matke časť nehnuteľnosti av tejto súvislosti nadobudla aj podiel v pozemkovom spoločenstve s právnou subjektivitou. Matka vlastnila svoj podiel v spoločenstve a túto časť lesa 48 rokov. Svoj podiel pani Jana v novembri 2013 predá za sumu 3 500 €. U daňovníčky je splnená podmienka uvedená v § 9 ods. 1 písm. b) ZDP, a preto je príjem z predaja oslobodený od dane.

Postup pri prevode podielu

Vlastník podielu sa teda môže rozhodnúť, že tento svoj podiel ponúkne všetkým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti - v tomto prípade ponuku realizuje prostredníctvom výboru, ktorý ju členom spoločenstva oznámi prostredníctvom pozvánky na zasadnutie zhromaždenia. Prevod a prechod vlastníckeho práva k podielom len na niektorých pozemkoch sa z dôvodu potreby zabrániť do budúcnosti vzniku spoluvlastníckych podielov s rozdielnou výškou na jednotlivých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti zakazuje. Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti možno za rovnakých podmienok uzavrieť so všetkými vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti aj jednotlivo na viacerých listinách; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý sa ZPS odvoláva, je § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka o forme zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý vyžaduje, aby podpisy všetkých účastníkov zmluvy boli na jednej listine.

Osobitná právna úprava umožňuje uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k časti spoločnej nehnuteľnosti so všetkými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti za rovnakých podmienok aj jednotlivo (z toho vyplýva, že prípadne i po skupinách) na rôznych listinách, t. j. nie na jednej listine. Účelom tejto osobitnej právnej úpravy v novom zákone o pozemkových spoločenstvách je vyriešiť najmä situáciu, keď má dôjsť k prevodu vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti (napríklad z dôvodu potreby majetkovoprávneho usporiadania stavieb vybudovaných vo verejnom záujme). Správa katastra podľa § 46 ods. Možnosť podpisovať túto zmluvu aj jednotlivo (to znamená jednotlivo alebo i po skupinách) so spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti na viacerých listinách s totožným znením zmluvy uľahčí a zrýchli postup uzatvárania zmluvy a výrazne zníži riziko úmrtia niektorých spoluvlastníkov počas doby uzatvárania zmluvy.

Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Ak vlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s nimi nakladá fond, výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom fondu podľa veľkosti podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré fond spravuje alebo s ktorými nakladá. Vlastník podielov spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými fond nakladá, alebo jeho právny nástupca môže písomne vo fonde uplatniť svoje právo na vydanie výnosu z predaja v lehote desiatich rokov odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva, ak predloží doklady, ktorými preukáže svoj nárok, inak jeho právo zaniká. Obdobný postup sa z totožných dôvodov uplatní i pri zmluvnom zriadení vecného bremena.

Hospodárenie a užívanie spoločnej nehnuteľnosti

Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu na účely riadneho obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti ju prenechať do užívania inej osobe nájomnou zmluvou. nezistených vlastníkov, t. j. V záujme ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti vykonáva fond práva člena spoločenstva. Fond má preto právo zúčastňovať sa zasadnutí zhromaždenia. Z uvedeného dôvodu (t. j. z dôvodu záujmu ochrany a výkonu vlastníckych práv a výkonu povinností vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti) fond koná za nezistených vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, vlastníkov, ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností a za vlastníkov podielov, ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané, v konaní pred súdom a pred orgánmi verejnej správy i v prípadoch, ak je vlastníctvo štátu alebo tzv. fond sám pozemky, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá, neužíva, ale ich prenajíma spoločenstvu, resp. cieľom je zjednodušenie rozhodovania spoločenstva predovšetkým v záujme a za účasti tých členov spoločenstva, ktorí sú „zistenými“ a „aktívnymi“ vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti, t. j.

Z dôvodu potreby zabezpečenia efektívneho hospodárenia na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch a z dôvodu usporiadania pomerov na spoločnej nehnuteľnosti zákon ustanovuje možnosť prevádzať podiely vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje fond, do vlastníctva vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti za stanovených podmienok v súlade s obmedzeniami podľa osobitných predpisov. V súlade s § 11 ods. 1 nového zákona o pozemkových spoločenstvách fond môže pozemky s výmerou zodpovedajúcou podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje podľa § 10 ods. 1, ku ktorým neboli uplatnené reštitučné nároky podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona NR SR č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení zákona č. 97/2002 Z. z., zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, previesť do vlastníctva iných osôb. Na prevod vlastníctva k podielom spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu sa vzťahujú obmedzenia podľa § 11 ods. 20 a § 34 ods. 9 a 10 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 62 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 50 ods.

Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti majú k podielom spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje fond podľa § 10 ods. 1 nového zákona o pozemkových spoločenstvách, predkupné právo. Fond je v takom prípade povinný ponúknuť prevod vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti do vlastníctva ostatných vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti a umožniť tak uplatnenie ich predkupného práva, a to prostredníctvom výboru, ktorý túto ponuku sprostredkuje na zasadnutí zhromaždenia, za cenových podmienok určených vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

tags: #zmluva #o #združení #podľa #§ #829