Zmluvy o znižovaní emisií: Kľúčové kroky a mechanizmy pre ochranu klímy

Snaha o zníženie emisií skleníkových plynov je jednou z najdôležitejších výziev, ktorým čelí svetové spoločenstvo. Klimatické zmeny majú rozsiahle a potenciálne katastrofálne dopady na životné prostredie, ekonomiku a spoločnosť ako celok. Preto vznikajú medzinárodné dohody a právne predpisy, ktoré majú za cieľ obmedziť emisie a zmierniť negatívne dôsledky zmeny klímy.

Kjótsky protokol: Prvý krok k medzinárodnej dohode

Kjótsky protokol je medzinárodná zmluva prijatá v roku 1997 v japonskom meste Kjóto. Zaväzuje priemyselné krajiny k obmedzeniu emisií skleníkových plynov. Zmluva nadobudla platnosť 16. februára 2005 a je právne záväzná pre signatárske štáty.

Záväzné obdobia Kjótskeho protokolu

• Prvé záväzné obdobie (2008-2012): Počas tohto obdobia sa priemyselné krajiny zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov v priemere o 5,2 % pod úroveň z roku 1990.
• Druhé záväzné obdobie (2013-2020): Bolo dohodnuté na konferencii v Dohe v roku 2012 (tzv. Dóhské dodatky). Počas tohto obdobia sa signatárske krajiny zaviazali znížiť emisie o 18 % pod úroveň z roku 1990.

Kjótsky protokol bol prvým krokom k právne záväznej medzinárodnej dohode o znížení emisií skleníkových plynov. Avšak, čelil aj výzvam ako nedostatočná účasť, keďže niektoré významné krajiny, ako sú Spojené štáty, nikdy neratifikovali protokol.

Parížska dohoda: Globálna spolupráca pre klimatickú neutralitu

Parížska dohoda, prijatá v decembri 2015 na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži a podpísaná 196 krajinami sveta, predstavuje prelomovú, právne záväznú medzinárodnú klimatickú zmluvu. Táto zásadná dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Nahrádza Kjótsky protokol a zaväzuje všetky krajiny k prijatiu opatrení na zníženie emisií a adaptáciu na zmenu klímy.

Parížska dohoda predstavuje významný míľnik v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý bol prijatý na Samite Zeme v Riu v roku 1992.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Transparentnosť a zodpovednosť v Parížskej dohode

Signatári dohody si navzájom a aj verejnosti poskytujú informácie o svojom pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov, čím sa zabezpečuje transparentnosť a efektívny dohľad. Dôležitým mechanizmom je tzv. globálna inventúra, ktorá pravidelne hodnotí kolektívny pokrok.

Adaptačné opatrenia

Dohoda venuje značnú pozornosť adaptácii na zmenu klímy v kritických oblastiach ako vodné hospodárstvo, potravinová bezpečnosť, ochrana biodiverzity, zdravotníctvo a ochrana pobrežných zón. Spoločnosti, ktoré do svojich stratégií aktívne integrujú klimatické záväzky v súlade s Parížskou dohodou, nielen získavajú konkurenčnú výhodu na trhu, ale prispievajú aj k celosvetovému úsiliu o udržateľnú budúcnosť.

EÚ a všetky jej členské štáty, vrátane Slovenska, ratifikovali Parížsku dohodu a zaviazali sa k jej implementácii. Na dosiahnutie jej cieľov EÚ spustila iniciatívu Európska zelená dohoda, ktorá má zabezpečiť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050.

Európska zelená dohoda: Cesta k uhlíkovej neutralite

Európska únia prichádza s novinkami v obchodovaní s emisnými povolenkami, ktoré zásadne ovplyvnia ceny a konkurencieschopnosť firiem. Tieto zmeny sú súčasťou klimatickej politiky Európskej únie a majú za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v únii, ktoré tvoria asi 5 % celosvetových emisií. EÚ je tvorcom prvého a zároveň najväčšieho trhu s emisiami z uhlíka.

Systém obchodovania s emisiami (ETS)

Systém obchodovania s emisiami (ETS) funguje tak, že sa stanoví limit povoleného množstva skleníkových plynov (tzv. strop), ktorý sa postupne znižuje (napríklad, znížil o 1,74 % a od roku 2021 o 2,2 %). Firmy musia nakupovať emisné povolenky za emisie vyprodukované pri výrobe ich produktov. Slúžia na to tzv. emisné povolenky, s ktorými sa obchoduje (podobne ako na klasickom akciovom trhu) prostredníctvom aukcií za každú tonu CO2.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Cieľom tohto systému je motivovať firmy investovať do technológií, ktoré budú ekologickejšie a znížia emisie CO2. Cena povoleniek je regulovaná znižovaním stropu znečistenia.

Príklad fungovania ETS

Predstavme si firmu, ktorá pri výrobe vyprodukuje 100 ton CO2 ročne. Ak je cena jednej povolenky 80 eur, tak celkové náklady na nákup povoleniek na vykrytie svojich emisií sú 8 000 eur. Ak však firma dostane 50 bezplatných povoleniek, stačí jej kúpiť na trhu 50 povoleniek, čo ju bude stáť 4 000 eur.

Nové ciele a zmeny v ETS

EÚ si stanovila cieľ znížiť emisie o 55 % oproti roku 2005. Vďaka revíziám legislatívy by sa mali emisie znížiť o 63 % oproti roku 2005. Pôvodný cieľ bol stanovený na 43 %. Zmeny v systéme ETS sa budú realizovať v období 2028 - 2030.

Medzi nové opatrenia patrí zahrnutie lodnej dopravy do systému obchodovania s emisnými povolenkami (50 % emisií pri cestách do alebo z tretích krajín) a zavedenie emisií zo spaľovania komunálneho odpadu. Plánuje sa tiež rozšírenie systému na ďalšie sektory, na ktoré sa nevzťahuje pôvodný systém, ako napríklad cestná doprava, budovy a potenciálne aj poľnohospodárstvo a pôdohospodárstvo.

Stabilita trhu a cena povoleniek

Ceny povoleniek môžu byť mimoriadne vysoké, preto bola vytvorená rezerva trhovej stability pre tento účel. Systém ETS nemá žiadne vrchné ohraničenie ceny povolenky. Cena povolenky rastie alebo klesá v závislosti od situácie na trhu, čo môže spôsobiť extrémne výkyvy v každom smere.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Sociálny klimatický fond

Vzhľadom na to, že zavedenie ETS môže zvýšiť náklady pre domácnosti a malé firmy, bude fungovať od roku 2026 do roku 2032 Sociálny klimatický fond s cieľom pomôcť domácnostiam a firmám vyrovnať sa s drahším uhlíkom. Fond sa zameria na pomoc zraniteľným domácnostiam a firmám (napr. prostredníctvom dotácií na energetickú efektívnosť) a jeho zdroje závisia od objemu predaja povoleniek.

Uhlíkové clo: Ochrana konkurencieschopnosti EÚ

Jedným z problémov pri zavádzaní prísnejších emisných noriem v EÚ je riziko presunu výroby firiem do krajín mimo EÚ, kde sú menej prísne environmentálne predpisy. Aby sa predišlo tzv. úniku uhlíka, EÚ zavádza uhlíkové clo.

Mechanizmus uhlíkového cla (CBAM)

Cieľom mechanizmu uhlíkového cla, známeho pod názvom „uhlíkové clo“, je vyrovnať náklady na ich výrobu a následnými produktmi (napr. skrutky) medzi výrobkami z EÚ a dovozom. Clo sa bude vzťahovať na dovoz a výrobky z EÚ a zohľadní emisie, ktoré vznikli počas výroby ich produktov. Platí od 1. októbra a má zabrániť potenciálnemu narušeniu obchodu.

Ako funguje uhlíkové clo

Dovozcovia budú musieť nakupovať prostredníctvom aukcie CBAM certifikáty, čo ťažkému priemyslu opäť zvýši náklady. Týka sa to predovšetkým krajín, kde neplatia prísne environmentálne normy. Dovozca zaplatí rozdiel medzi cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby a cenou uhlíka v EÚ.

Uhlíkové clo - doteraz bolo možné kúpiť si na jednotnom trhu EÚ napr. oceľ z tretej krajiny, ktorá nepodliehala prísnym environmentálnym štandardom EÚ. Vďaka clu sa cena dovezenej ocele dostane na úroveň ocele z EÚ. Náklady na clo sa pravdepodobne prenesú na spotrebiteľa prostredníctvom vyšších cien danej komodity (napr. cement). V takom prípade bude zvýšenie predajnej ceny isté.

Znižovanie emisií v doprave

Poslanci Európskeho parlamentu schválili zmenu noriem emisií oxidu uhličitého (CO2) pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá, tzv. dodávky. Majú pomôcť pri znižovaní emisií, keďže podľa údajov Európskej komisie sú osobné autá a dodávky zodpovedné za približne 16 %, resp. 15 % celkových emisií CO2 v EÚ.

Nové emisné limity pre automobily

Kým v rokoch 2020 až 2024 boli cieľové úrovne emisií CO2 pre autá 95 g CO2/km a pre dodávky 147 g CO2/km, po novom sa budú tieto limity znižovať.

• V období rokov 2025 - 2029 to v prípade osobných áut bude 93,6 g CO2 a pri dodávkach 153,9 g CO2 /km.
• V rokoch 2030 až 2034 bude strop 49,5 g CO2 pre osobné autá a 90,6 g CO2/km pre dodávky.
• Cieľom je, aby rok 2035 predstavoval obrovský míľnik v rámci celej EÚ, smerujúci k nulovým emisiám.

Flexibilita pre výrobcov

Aby sa výrobcovia nedostali pod tlak, súčasná zmena ponúka producentom áut možnosť splniť si svoje povinnosti na roky 2025, 2026 a 2027 spriemerovaním svojej emisnej výkonnosti za trojročné obdobie, a nie za každý jednotlivý rok. Toto pravidlo znamená, že môžu vyrovnať akékoľvek nadmerné ročné emisie pri dosiahnutí lepšieho cieľa v nasledujúcom roku, prípadne rokoch. Rôzni výrobcovia v snahe splniť svoje emisné ciele môžu dokonca konať spoločne, no pri vytváraní združení musia dodržiavať európske pravidlá hospodárskej súťaže.

Kritika a výzvy

Kritikom sa nepáčili predovšetkým spomenuté pokuty. Niektorí europoslanci vyjadrili obavy, že mnohí výrobcovia nebudú schopní dosiahnuť svoje klimatické ciele do roku 2025. Zároveň však vyzývajú, aby tento krok bol ponaučením pre priemysel aj európske vlády a aby sa zintenzívnila práca na prechode na elektrinu.

Znižovanie emisií metánu

Komisia víta predbežnú dohodu o novom nariadení EÚ na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky v Európe a v našich globálnych dodávateľských reťazcoch, ktorú aktuálne dosiahli Európsky parlament a Rada. Metán je silný skleníkový plyn, ktorého vplyv na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý (CO2) a výrazne tiež znečisťuje ovzdušie.

EÚ pre svoju spotrebu veľkú časť ropy, plynu a uhlia dováža. Komisia zavedie aj nástroj na monitorovanie globálnych zdrojov emisií metánu a mechanizmus rýchleho varovania v prípade udalostí s nepomerne vysokými emisiami, pričom sa poskytnú informácie o množstve, výskyte a polohe zdrojov veľkého množstva emisií metánu, či už v rámci EÚ alebo mimo nej.

Povinnosti pre dovozcov energie

V nariadení sa vyžaduje, aby sa od januára 2027 mohli nové zmluvy na dovoz ropy, plynu a uhlia uzatvárať len vtedy, ak si vývozcovia plnia rovnaké povinnosti týkajúce sa monitorovania, vykazovania a overovania ako výrobcovia z EÚ. Tieto nové povinnosti medzinárodných partnerov v oblasti transparentnosti budú podkladom pre dvojstranné a viacstranné dialógy EÚ s globálnymi partnermi v oblasti energetiky.

Nariadenie EÚ o metáne v odvetví energetiky bolo navrhnuté v decembri 2021 ako súčasť návrhov na plnenie Európskej zelenej dohody. Ide o vôbec prvý právny predpis EÚ na obmedzenie škodlivých emisií metánu v odvetví energetiky. EÚ je na čele medzinárodného úsilia o zníženie emisií metánu a spolu s USA iniciovala globálny záväzok o metáne na konferencii OSN o zmene klímy COP26 v Glasgowe v roku 2021.

tags: #zmluva #o #znižovaní #emisií #definícia