Trendy v zdravotnej starostlivosti a úmrtnosti na Slovensku

Slovenské zdravotníctvo čelí mnohým výzvam, ktoré ovplyvňujú zdravie a dĺžku života jeho obyvateľov. Napriek značným výdavkom na zdravotnú starostlivosť, Slovensko vykazuje horšie výsledky v porovnaní s inými krajinami s podobnými alebo dokonca nižšími investíciami. Tento článok sa zaoberá trendmi v zdravotnej starostlivosti a úmrtnosti na Slovensku, analyzuje príčiny súčasného stavu a načrtáva možné cesty k zlepšeniu.

Efektívnosť výdavkov v zdravotníctve

Útvar hodnoty za peniaze vo svojej revízii výdavkov verejnej správy poukazuje na to, že Slovensko má z hľadiska efektívnosti vynaložených verejných výdavkov druhé najhoršie zdravotníctvo v Európskej únii. Horšiu efektívnosť vykazuje len Rumunsko. Alternatívny model, ktorý zohľadňuje aj súkromné výdavky, dokonca stavia Slovensko na posledné miesto. Naopak, najvyššiu efektívnosť výdavkov dosahujú Cyprus, Švédsko a Taliansko. Analytici zdôrazňujú, že zvýšenie efektivity je nevyhnutnou podmienkou pred prípadným navýšením finančných prostriedkov do zdravotníctva.

Odvrátiteľná úmrtnosť

Slovensko má v porovnaní s krajinami s podobnými výdavkami vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť. Po úprave o demografické faktory tento rozdiel ešte narastá. To znamená, že na Slovensku zomiera viac ľudí na príčiny, ktorým sa dalo predísť kvalitnejšou a včasnejšou zdravotnou starostlivosťou. Index zostavený z viacerých indikátorov, vrátane očakávanej dĺžky dožitia, dojčenskej úmrtnosti a úmrtnosti odvrátiteľnej zdravotnou starostlivosťou a prevenciou, ukazuje horšie výsledky ako v krajinách s podobnými výdavkami. Naopak, krajiny s porovnateľnými výsledkami majú nižšie výdavky ako Slovensko.

Výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny

Slovenské výdavky na zdravotníctvo zodpovedajú ekonomickej úrovni krajiny. Vo všeobecnosti platí, že bohatšie krajiny investujú do zdravotníctva viac, a to nielen v nominálnom vyjadrení, ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte (HDP). Výdavky ovplyvňuje aj veková štruktúra obyvateľstva, pričom starší občania spotrebúvajú viac zdravotnej starostlivosti.

Európska komisia predpokladá, že slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo porastú do roku 2070 o 2,5 percentuálneho bodu na 8,2 percenta HDP. Dôvodom je najmä rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku. Náklady na zdravotnú starostlivosť u starších ľudí sú výrazne vyššie ako u mladších.

Prečítajte si tiež: Zdravotnícke trendy a úmrtnosť

Porovnanie s ostatnými krajinami

Slovensko sa v porovnaní s inými európskymi krajinami nachádza na chvoste rebríčkov v oblasti liečby rakoviny a odvrátiteľných úmrtí. V parametroch odvrátiteľných úmrtí je piate odspodu medzi krajinami OECD-37 a tretie odspodu v rebríčku liečiteľných úmrtí. Horšie sú na tom len Rumunsko a Bulharsko. Napriek tomu Slovensko vynakladá na zdravotníctvo viac ako niektoré krajiny s lepšími výsledkami.

Počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku naďalej rastie, zatiaľ čo v EÚ klesá. Ich počet je o tretinu vyšší ako v krajinách V3, ktoré na zdravotníctvo dávajú menej, hoci Slovensko vynaložilo v roku 2024 na zdravotníctvo 7,7 percenta HDP, krajiny V3 len 7,3 percenta.

Problémy v systéme zdravotníctva

Jedným z problémov je alokácia finančných prostriedkov. V roku 2024 poputuje do zdravotníckych zariadení 3,2 miliardy eur, pričom takmer dve miliardy pôjdu na platy zdravotníkov a len 72 miliónov eur je vyčlenených na rekonštrukcie a modernizáciu budov. Platy zdravotníkov tak pohltia väčšinu rozpočtu.

Štatistiky OECD ukazujú, že počet lekárov na Slovensku je 3,7 na tisíc obyvateľov, čo je priemer krajín OECD. Problémom teda nie je počet lekárov, ale ich efektivita. Slovensko je štvrtou krajinou OECD s najväčším podielom výdavkov na lôžkovú starostlivosť, pričom nemocnice minú 86 percent všetkých nákladov určených pre zdravotnícke zariadenia. V iných krajinách je tento podiel nižší a liečba je lacnejšia a efektívnejšia.

Slovensko platí za zdravotnú starostlivosť porovnateľne viac, no dostáva za to menej. Problémom je neefektivita štátnych nemocníc.

Prečítajte si tiež: Dlhotrvajúci lesk šperkov

Požiadavky lekárskych odborov

Požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ) sa zameriavajú na maximalizáciu a garanciu príjmov nemocníc bez akýchkoľvek systémových nápravných opatrení. To znamená, že viac peňazí pre lekárov nemusí automaticky znamenať zlepšenie pre pacientov.

Definícia zdravia a demografické údaje

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako "stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti". Zdravie človeka závisí od rozvoja spoločnosti v rôznych oblastiach.

Podľa údajov Štatistického úradu SR žilo k 31. 12. 2020 v Slovenskej republike 5 459 781 obyvateľov. Priemerný vek obyvateľov sa postupne zvyšuje a v roku 2019 prvýkrát prekročil hranicu 41 rokov. Od roku 2015 pozorujeme trend rastu reprodukčných ukazovateľov.

Trendy v úmrtnosti

V sledovanom období zomieralo v SR 52 až 54-tisíc ľudí ročne. V štruktúre úmrtnosti podľa príčin smrti dominovali choroby obehovej sústavy a nádory. Pri predčasných úmrtiach (do 75 rokov) boli takmer rovnako zastúpené nádory a choroby obehovej sústavy. V produktívnom veku 25 - 64 rokov bol z celkového počtu úmrtí v danej vekovej skupine najvyšší podiel úmrtí na nádory.

Hospitalizácie

Najčastejšie hospitalizácie boli pre choroby obehovej sústavy, nádory a choroby tráviacej sústavy. Časté sú i hospitalizácie pre poranenia, otravy a niektoré následky vonkajších príčin.

Prečítajte si tiež: Politické diskusie o rodičovskom príspevku

Duševné zdravie

Od roku 2011 je zaznamenaný najvýraznejší nárast počtu nových pacientov v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti u 15 - 19 ročných.

Očkovanie

Jednotným imunizačným programom sa očkovanie v Slovenskej republike riadi od roku 1986. Chorobnosť na infekčné ochorenia preventabilné očkovaním sa u nás pohybuje na veľmi nízkych až nulových hodnotách. Zaočkovanosť proti jednotlivým očkovaním preventabilným ochoreniam je v Slovenskej republike z hľadiska udržania kolektívnej imunity na národnej úrovni dostatočná.

V roku 2020 bola vyhlásená celosvetová pandémia ochorenia COVID-19. Ochoreniu priamo a nepriamo podľahlo spolu 2 250 osôb.

Environmentálne faktory a rizikové správanie

Rizikové faktory správania a environmentálne rizikové faktory sú zodpovedné za takmer polovicu všetkých úmrtí. Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno spojiť s rizikovými faktormi správania, vrátane rizík súvisiacich so stravovaním, fajčením tabaku, spotrebou alkoholu a nízkou fyzickou aktivitou. Environmentálne faktory ako znečistenie ovzdušia prispievajú k výraznému počtu úmrtí. Riziká spojené so stravovaním vrátane nízkeho príjmu ovocia a zeleniny a vysokej spotreby soli prispeli v roku 2019 k 26 % všetkých úmrtí na Slovensku.

Príčiny úmrtí

Nárast strednej dĺžky života medzi rokmi 2000 a 2020 bol spôsobený najmä zníženiami úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. Napriek tomu bola v roku 2019 ischemická choroba srdca naďalej vedúcou príčinou smrti. Úmrtnosť na rakovinu je veľmi vysoká. Rakovina pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka sú u Slovákov najčastejšími príčinami úmrtia na rakovinu.

V roku 2020 spôsobilo ochorenie COVID-19 4 004 úmrtí (6,8 % všetkých úmrtí). V roku 2019 podľahlo rakovine približne 13 700 ľudí - po Maďarsku ide o druhú najvyššiu mieru úmrtnosti v EÚ.

Vplyv životného prostredia

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) umiera v európskom regióne každý rok takmer jeden a pol milióna ľudí na ochorenia, ktoré súvisia s kvalitou životného prostredia.

Neefektívne hospodárenie v nemocniciach

Štátne nemocnice si môžu dovoliť tvoriť neobmedzené dlhy, ktoré nakoniec vždy uhradí štát, nezávisle od toho, či sú výdavky vynakladané účelne alebo nie.

Zisky v zdravotníctve

Zisky ambulantného sektora, ktorý tvorí jeho drvivú väčšinu, sú tolerované. Problém sa týka skôr prepojenia nemocničných a ambulantných lekárov, ktoré sa metaforicky nazýva kalifornská katarakta. Mnoho ziskových výkonov sa nevykoná v štátnej nemocnici, ale lekári si ich prenášajú do svojich súkromných ambulancií.

Platy lekárov

Za uplynulé dva roky narástli priemerné mzdy lekárov o 1 405 eur mesačne, takmer o 40 percent. Platy v národnom hospodárstve pritom vzrástli len o 216 eur. V roku 2023 mzdy lekárov na Slovensku predbehli mzdy v Česku a na budúci rok by sa mali dostať nad úroveň 5 200 eur, zatiaľ čo v Česku ostanú pod päťtisícovou hranicou. Priemerná mzda v Česku je pritom vyššia ako na Slovensku.

Ohodnotenie lekárov je nastavené tak, že začínajúci lekár má základnú mzdu vo výške 1,5-násobku priemernej mzdy a atestovaný lekár 2,3-násobok. Tento koeficient však rastie s počtom odpracovaných rokov, pričom pri 30-ročnej praxi dosahuje až 3,25-násobok. Slovenskí lekári tak vzhľadom na silu ekonomiky dostávajú o 1 200 eur mesačne viac.

Štruktúra platov nemotivuje k výkonom. Na Slovensku máme tarifnú mzdu atestovaného lekára vyššiu ako v Česku, ale v Česku je oveľa väčšia časť mzdy tvorená variabilnou zložkou.

Vysoká mortalita Slovákov

Slovensko sa nachádza na chvoste rebríčkov v oblasti liečby rakoviny a odvrátiteľných úmrtí. Počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku naďalej rastie, zatiaľ čo v EÚ klesá.

Potreba zásadnej reformy

Slovenské zdravotníctvo dlhodobo nefunguje podľa predstáv pacientov, odborníkov ani objektívnych parametrov. Nepomáha mu ani rozhodujúca pozícia štátu v nemocničnom sektore, zdravotnom poistení či regulačných a rozhodovacích orgánoch. Problémom nie je počet lekárov, ale ich efektivita.

Slovensko platí za zdravotnú starostlivosť porovnateľne viac, no dostáva za to menej. Problémom je neefektivita štátnych nemocníc, ktorú dohoda s LOZ ďalej betónuje. Chýba zodpovednosť za dosahovanie spoločenských cieľov.

Zlepšenie zdravotného stavu

Zdravotný stav Slovákov sa nezlepšuje. V lepšom prípade stagnuje, no vo viacerých oblastiach sa zhoršil. K stanovenému cieľu sa podľa ministerstva málo priblížili napríklad dĺžka života či odvrátiteľná úmrtnosť. Stagnovali, prípadne sa zhoršovali aj ukazovatele verejného zdravia. Ministerstvo upozornilo na to, že klesá imunizácia detí a seniorov. Upozornilo na nárast v miere obezity dospelých a detí. Na Slovensku je podľa neho vysoká aj spotreba alkoholu, ktorá zostala bez výraznej zmeny nad priemerom väčšiny európskych krajín. Poukázalo tiež na mierny nárast podielu fajčiarov.

tags: #trend #zdravotna #starostlivost #a #umrtnost #Slovensko