
Život a podnikanie bez automobilu je v súčasnosti pre mnohých, nielen podnikateľov, takmer nepredstaviteľné. Firmy sa snažia vyhovieť svojim klientom a hľadajú nové formy predaja, aby počiatočná investícia do kúpy automobilu nebola taká náročná a financie boli rovnomerne rozložené počas jeho používania, keď už automobil prináša jeho novému majiteľovi úžitok. Jednou z týchto foriem je aj finančný prenájom, často označovaný ako lízing. Ako sa jednotlivé formy kúpy prejavia v účtovníctve a v daniach podnikateľov, je dôležité vedieť.
Lízingová zmluva nie je v obchodnoprávnych predpisoch samostatne upravená. Najčastejšie sa v praxi uzatvára ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V takomto prípade všetky náležitosti zmluvy upravujú zmluvné strany samostatne na základe vzájomnej dohody. Lízing sa môže uzavrieť na veci hnuteľné alebo nehnuteľné, ale predmetom zmluvy môže byť aj tzv. personálny lízing. Lízing vlastne predstavuje nájom veci upravený osobitným režimom najmä z hľadiska jeho financovania.
Keďže ide o problematiku finančného prenájmu, ktorý sa opiera aj o „staré“ ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, je potrebné uviesť jednotlivé definície platné v danom čase. Pojem finančný prenájom upravuje ustanovenie § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z.
Finančný prenájom z pohľadu účtovníctva definuje ustanovenie § 30a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (vyšlo v Zbierke zákonov pod číslom 740/2002) pre podvojné účtovníctvo a § 17 opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 (vyšlo v Zbierke zákonov pod číslom 628/2007) pre jednoduché účtovníctvo. Z pohľadu účtovníctva ide o obstaranie dlhodobého hmotného majetku a nejde o formu prenájmu ako službu.
Z daňového hľadiska sa pri odpisovaní majetku obstaraného formou finančného prenájmu postupuje podľa § 26 ods. 8 až 10 zákona č. 595/2003 Z. z. Z pohľadu účtovníctva odpisovanie dlhodobého hmotného majetku formou finančného prenájmu nie je limitované dĺžkou trvania finančného prenájmu. Odpisový plán si stanovuje účtovná jednotka na základe reálneho využitia a opotrebenia daného majetku.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Z uvedených definícií vyplýva, že účtovné a daňové odpisy sa nemusia rovnať, pretože kým daňové odpisy vyjadrujú možnosť zahrnutia majetku do daňových výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
V praxi môže nastať problém, že predmet lízingu sa neprevezme v čase podpísania lízingovej zmluvy, ale neskôr. V takom prípade treba však riešiť otázku, či z pohľadu zákona o dani z príjmov ide alebo nejde o finančný prenájom v súlade s § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov. Minimálna doba prenájmu ustanovená v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov v trvaní najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov a nie menej ako tri roky je počítaná od doby, kedy majetok prenajatý formou finančného prenájmu spĺňa podmienky pre začatie odpisovania nájomcom, t. j.
V praxi takisto často dochádza k rozdielnym lehotám v trvaní zmluvy o finančnom prenájme a dobou splácania.
Príklad 1: Spoločnosť uzavrela lízingovú zmluvu na 36 mesiacov od 1. 10. 2012, pričom k prevzatiu predmetu lízingu došlo až 20. 2. 2013. Keďže v tomto prípade je doba odpisovania kratšia ako 3 roky, môže daňovník odpisovať majetok len klasickým spôsobom, a to zaradením automobilu do 1. odpisovej skupiny.
Príklad 2: Spoločnosť uzavrela lízingovú zmluvu na 36 mesiacov od 1. 10. 2012, pričom k prevzatiu predmetu lízingu došlo až 20. 2. 2013. Pri prevzatí automobilu urobili dodatok k zmluve, že sa doba lízingu predlžuje na dobu 44 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Príklad 3: Spoločnosť uzavrela zmluvu od 1. 10. 2012, kedy došlo aj k prevzatiu automobilu. V zmluve sa však dohodli, že splátky začnú až nasledujúcim mesiacom po dobu 36 mesiacov a lízingová zmluva bude ukončená 1. 10. 2015. V tomto prípade sa začne odpisovať majetok v čase prevzatia automobilu za predpokladu, že je automobil spôsobilý na užívanie, t. j. 1. 10.
Príklad 4: Spoločnosť uzavrela zmluvu na 36 mesiacov od 1. 10. 2012, kedy došlo aj k prevzatiu automobilu. V zmluve sa však dohodli, že splátkový kalendár bude na dobu 24 mesiacov. Ak sú splnené podmienky uvedené v § 2 písm. s), môže nájomca uplatniť zvýhodnenú podmienku odpisovania podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, ako sú nastavené splátky v lízingovej zmluve.
Dátum prevzatia: 3. 10. Spoločnosť stanovila odpisový plán na dobu 4 rokov rovnomerne.
Ak by sa účtovalo o poistnom (zmluvné, havarijné) - zúčtuje sa na ťarchu účtu 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť (§ 68 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ - do konca roku 2011 sa poistné účtovalo aj na ťarchu účtu 568). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že poistné súvisiace s prenajatým majetkom (napr. povinné zmluvné poistenie alebo havarijné poistenie automobilov) nie je súčasťou istiny alebo úroku, ale nájomca zahrnie toto poistné do daňových výdavkov tak, ako bude platené, pričom v prípade podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada časového rozlíšenia nákladov. Tento postup účtovania sa uplatní aj po 1. 1.
V praxi sa mylne postupuje v prípade časového rozlíšenia dane z pridanej hodnoty vo väzbe na akontáciu, kedy sa aplikuje názor, že sa má časovo rozlíšiť počas doby trvania finančného prenájmu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Jednoduché účtovníctvo treba vnímať vo väzbe na tvorbu daňovej základne. Pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva sa vychádza z opatrenia MF SR č. 27076/2007-74 (Postupy účtovania v JÚ). Od 1. 1. Zadanie je rovnaké ako v prípade podvojného účtovníctva v príklade č. 5, pričom budeme vychádzať z faktu, že je lízing uzavretý až v roku 2013, práve na aplikáciu novej štruktúry peňažného denníka.
Ako služby sa účtujú výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napríklad spotreba energií, telefónne služby, poštové služby, bankové činnosti, právne služby, nájomné, výdavky na cestovné. Treba si uvedomiť, že Postupy účtovania v JÚ uvádzajú účtovanie predmetných služieb príkladmi, t. j. neuvádzajú sa tam striktne len služby uvedené v opatrení, ale účtovná jednotka sem môže účtovať služby obdobného charakteru. Rovnako členenie peňažného denníka nie je nadviazané na presne stanovenú štruktúru služieb uvedenú v § 4 ods. 9 Postupov účtovania v JÚ.
Pri postúpení predmetu lízingu sa na zmluvu pozeráme ako na celok, čo vyplýva z § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Príklad: Spoločnosť postúpila na druhého nájomcu dlhodobý hmotný majetok (úžitkový automobil), pričom istina je vo výške 7 226 €, odstupné 6 973,50 €, prepis auta 276,50 €, cena predmetu lízingu 3,32 €. Doba trvania finančného prenájmu u druhého nájomcu bude 24 mesiacov.
Ak nedochádza pri postúpení lízingu k porušeniu podmienok, potom postupca nie je povinný upravovať základ dane o už uplatnené daňové odpisy, pretože pri postúpení lízingu sa na zmluvu pozeráme ako na celok. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nijako neupravuje, ako postupovať v prípade postúpenia lízingu, preto sa vychádza zo základného princípu uvedeného v § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j. z výsledku hospodárenia.
Postupca zaúčtuje odpis do času postúpenia lízingu v súlade s § 22 ods. 11 zákona o dani z príjmov ako účtovnú uzávierkovú operáciu (nepeňažná operácia), pričom od 1. 1.
Nadobúdateľ postupuje rovnako ako v prípade obstarania majetku na lízing s tým, že bude pokračovať v odpisovaní a v prípade, že bolo voči nemu uplatnené odstupné, je súčasťou vstupnej ceny, o ktorú sa zvýši hodnota automobilu v knihe dlhodobého majetku.
Škoda na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie je definovaná. Preto sa vychádza z definície škody podľa § 26 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Škodou na majetku sa rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. V prípade poistných udalostí sa pojem totálnej škody aplikuje úplne inak. Záleží na likvidátorovi, ktorý predmetnú škodu posudzuje.
Zadanie: Dňa 5. 11. 2012 došlo k totálnej škode z dôvodu havárie. Poisťovňa vyčíslila voči lízingovej spoločnosti náhradu škody vo výške 13 000 €, pričom lízingová spoločnosť vyplatila nájomcovi sumu 500 €.
Nájomca bude vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. - daňovým výdavkom je aj zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku (v tomto prípade 14 000 €). Ak budeme vychádzať zo skutočnosti, že daňové odpisy sú totožné s účtovnými odpismi pri finančnom prenájme, tak daňový subjekt nemusí upravovať základ dane, a to z dôvodu, že zostatková cena je nižšia, ako je náhrada od poisťovne.
Výnimku tvorí ustanovenie § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov, kedy sa škoda zahŕňa do základu dane v celej výške.
Keďže došlo k porušeniu podmienok finančného prenájmu definovaného v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov, musí daňovník postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. a upraviť základ dane o rozdiel už uplatnených odpisov podľa § 26 ods. 8 v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by uplatnil ako vlastník podľa § 27 alebo § 28. Keďže ide o lízing uzavretý do 31. 12. 2011, je daňovník povinný postupovať podľa § 17 ods. 24 zákona o dani z príjmov platného do 31. 12.
Daňovník neupravuje základ dane o úroky, ktoré boli zúčtované v nákladoch do vzniku totálnej škody.
Zadanie: Rovnaké ako v predchádzajúcom príklade, no s tým rozdielom, že nájomca je fyzickou osobou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva a dátumy sa použijú už pre rok 2013 práve kvôli zmene členenia peňažného denníka.
V deň odovzdania vraku vozidla prenajímateľovi z dôvodu totálnej škody sa účtuje vyradenie majetku v zostatkovej cene v knihe dlhodobého majetku (§ 17 ods. 8 Postupov účtovania v JÚ). Prípadná finančná náhrada poskytnutá nájomcovi od lízingovej spoločnosti sa účtuje v peňažnom denníku nájomcu ako príjem zahrnovaný do základu dane. Zostatková cena vozidla je do výšky tejto náhrady daňovo uznaným výdavkom - § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov - a zaúčtuje sa ako nepeňažná účtovná operácia v členení ostatné výdavky.
Keďže došlo k predčasnému ukončeniu lízingu a neboli dodržané podmienky stanovené v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov, nájomca upraví základ dane o rozdiel v uplatnených odpisoch, a to v súlade s § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12.
Zadanie: Rovnaké ako v príklade č. 5. Dňa 5. 11. 2012 došlo k odobratiu predmetu lízingu.
Keďže došlo k porušeniu podmienok lízingu, nájomca je opäť povinný postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12.
Pri úhrade nezaplatených splátok do času odovzdania predmetu lízingu sa posúdia splátky rovnakým spôsobom ako pôvodné splátky. Vyúčtovaná strata zo strany lízingovej spoločnosti je daňovým výdavkom daňovníka v čase úhrady v členení ostatný výdavok.
Uplatní sa § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2011 a prípadné rozdiely sa zúčtujú do peňažného denníka rovnako ako v predchádzajúcich príkladoch. Budeme predpokladať, že v tomto prípade boli do základu dane zahrnuté vyššie odpisy z finančného prenájmu ako odpisy vypočítané podľa § 27, resp.
Môžu nastať dve skutočnosti (platné na zmluvy uzavreté do 31. 12.):
a) kúpna cena je vyššia ako zostatková cena pri uplatnení odpisov podľa § 27 alebo § 28, o tento rozdiel sa zníži základ dane,
b) kúpna cena je nižšia ako zostatková cena pri uplatnení odpisov podľa § 27 alebo § 28, o tento rozdiel sa upraví základ dane.
Treba si uvedomiť, že § 17 ods. 24 písm. b) viaže úpravu rozdielu na odpisy podľa § 27, resp.
Pri predčasnom odkúpení automobilu nedochádza k vyradeniu majetku a novému zaradeniu majetku. Nájomca (vlastník po odkúpení) pokračuje ďalej v odpisovaní, a to metódou, ktorú použil na porovnanie pre účely § 17 ods. 24 písm. b) zákona o dani z príjmov, t. j.
Odpisy predčasne nadobudnutého majetku do vlastníctva účtovnej jednotky vzhľadom na spôsob odpisovania majetku v účtovníctve (§ 20 Postupov účtovania v PÚ) zostávajú nezmenené. (Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade predčasného odkúpenia predmetu lízingu v roku 2013, ak bola uzavretá zmluva do 31. 12.)
Zadanie: Spoločnosť obstarala automobil formou finančného prenájmu. Dňa 30. 6. 2012 sa rozhodla spoločnosť odkúpiť motorové vozidlo. Kúpna cena pri predčasnom ukončení prenájmu bola stanovená na 11 000 €. Zostatková cena podľa § 28 (rovnaká aj pre § 27 v prvom roku) je 13 599 €.
Rozdiel = 5 055 € (zvýši základ dane) (platí len na zmluvy uzavreté do 31. 12.)
Výpočet zostatkovej ceny na účely odpisovania (bude odpisovať ako v druhom roku odpisovania) - tento postup výpočtu sa aplikuje aj po 1. 1.
V praxi môže nastať situácia, keď vstupná cena na účely odpisovania nebude totožná s obstarávacou cenou na účely účtovníctva, čo je napr. aj v prípade predčasného odkúpenia predmetu lízingu, kde sa vstupná cena na účely odpisovania vypočítava horeuvedeným spôsobom. Preto je potrebné dávať pozor na prípadný výpočet odpisov v účtovnom programe a na daňový odpis v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z.
Daňovník musí postupovať podľa § 17 ods. 24 písm. b) a prípadný rozdiel zahrnúť do peňažného denníka (v prípade výdavku ako ostatný výdavok, v prípade zvýšenia základu dane ako storno časti výdavkov - ostatný výdavok) - platí na zmluvy uzavreté do 31. 12.
V kontexte finančného prenájmu a s ním súvisiacich transakcií sa často stretávame s pojmami z oblasti poistenia a financovania. Pre lepšie porozumenie uvádzame niektoré z nich:
tags: #zmluva #podmienky #definícia #počiatočný #stav