Zmluva o poskytovaní služieb podľa § 269 a nasl. Obchodného zákonníka: Vzor a praktické rady

Zmluva o poskytovaní služieb je dôležitý nástroj pre zabezpečenie rôznych potrieb, od súkromných až po verejné. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o poskytovaní služieb, jej náležitosti, právnu úpravu a praktické rady pre jej uzatváranie.

Čo je zmluva o poskytovaní služieb?

Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaväzuje pre klienta zabezpečovať nejakú činnosť - poskytovať službu. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek. Poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať službu v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia.

Využitie zmluvy o poskytovaní služieb

V praxi zmluvu o poskytovaní služieb (nazývanú aj ako zmluva o poskytnutí služieb) využíva:

  • Poskytovateľ, ktorý ponúka na zabezpečenie potrieb klienta:
    • svoju prácu (upratovanie, stráženie),
    • svoje vedomosti, schopnosti (poradenstvo, administratíva),
    • príp. možnosť využitia svojho materiálneho substrátu.
  • Klient (zákazník), ktorý potrebuje zabezpečiť svoje súkromné potreby alebo zabezpečiť verejné potreby (subjekty verejného práva, mimovládne organizácie). Je ochotný zaplatiť za ponúkanú službu protihodnotu - odmenu.

Poskytovateľom je najčastejšie podnikateľ. Služby môže poskytovať aj nepodnikateľ (napr. sociálne služby nezisková organizácia, štátna inštitúcia, dobrovoľník). Nie pre všetky prípady sa využíva zmluva o poskytovaní služieb, niekde sú určené iné zmluvné typy (ako zmluva o dielo v stavebníctve).

Náležitosti zmluvy o poskytovaní služieb

Zmluva o poskytovaní služieb ako inominátna (nepomenovaná) zmluva nemá zákonom vymedzené náležitosti. V závislosti od jej predmetu však obsahuje:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Podstatné náležitosti

V zmluve o poskytovaní služieb musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Musí byť jednoznačné kto, komu, po akú dobu a akú službu má poskytovať a aká odmena mu za to prináleží.

  1. Identifikácia zmluvných strán - označujeme ich ako klient (zákazník, prijímateľ) a poskytovateľ, (príp. objednávateľ a dodávateľ).
  2. Predmet zmluvy - vymedzuje záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi nejakú službu a súčasne záväzok klienta za službu zaplatiť.
  3. Obsah a rozsah poskytovaných služieb - používame slovný opis alebo odkaz na príslušnú normu. Podrobný rozpis môže byť v prílohách zmluvy o poskytovaní služieb.
  4. Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať v určenom termíne).
  5. Doba platnosti zmluvy - určitá alebo neurčitá. Môže byť totožná s termínom plnenia.
  6. Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať na určenom mieste).
  7. Odmena (cena) - cenu určujeme pevnou sumou, spôsobom jej výpočtu, odkazom na cenový predpis alebo na cenník poskytovateľa. Výnimočne môže byť služba poskytnutá bezodplatne (charita alebo ako doplnková služba). Bezodplatnosť treba v zmluve výslovne uviesť.

Ostatné náležitosti

  1. Podrobnejšia špecifikácia kvality poskytovaných služieb
  2. Všeobecné obchodné podmienky ako príloha zmluvy o poskytovaní služieb alebo odkaz na všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa.
  3. Splatnosť ceny (termín splatnosti, spôsob platby, spôsob fakturácie, úroky z omeškania).
  4. Reklamácie - spôsoby uplatnenia reklamácie za vadné služby (nižšej kvality alebo menšieho rozsahu). Lehoty na uplatnenie reklamácie. Záruka, ktorú poskytol poskytovateľ, alebo ktorá vyplýva z osobitného zákona. Reklamačný poriadok poskytovateľa môže byť prílohou zmluvy o poskytovaní služieb.
  5. Práva a povinnosti zmluvných strán nad rámec predmetu zmluvy
  6. Zmluvné pokuty
  7. Dôvernosť (povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách získaných pri plnení zmluvy).
  8. Zodpovednosť za škodu. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu (vyššia moc - vis maior).
  9. Spôsoby ukončenia zmluvy (dôvody na vypovedanie zmluvy, odstúpenie od zmluvy, výpovedná lehota).
  10. Komunikácia s klientom. Zadávanie pokynov poskytovateľovi. Doručovanie.
  11. Rozhodné právo (strany si dohodou zvolia právny režim zmluvy o poskytovaní služieb.

Ústna alebo písomná forma zmluvy?

Zmluva o poskytovaní služieb ako zmluva inominátna nemá obligatórne písomnú formu. V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).

Prípady, kedy je písomná forma zmluvy o poskytovaní služieb povinná:

  • Zmluvné strany (podnikateľ a fyzická osoba) sa dohodnú na režime podľa Obchodného zákonníka, aj keď by sa mali riadiť Občianskym zákonníkom. Jedná sa o tzv. fakultatívne obchody. Takáto dohoda o voľbe práva musí byť písomná.
  • Zmluva o poskytovaní služieb sa okrem právneho režimu podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka môže riadiť prioritne režimom podľa osobitného zákona. Takýto zákon môže ukladať pre určitý typ zmluvy povinne písomnú formu. Príkladom je Zmluva o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 zákona 448/2008 o sociálnych službách Z. z.

Praktické rady pred uzatváraním zmluvy o poskytovaní služieb

Na čo si dať pozor pred uzatváraním zmluvy o poskytovaní služieb

  • Záväznosť objednávky. Odoslanie (resp. potvrdenie) objednávky považujeme za prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb. Objednávka navyše obsahuje údaje, ktoré dostatočne vymedzujú predmet záväzkov.
  • Poskytovateľ má často vlastné všeobecné obchodné podmienky, vlastný cenník (príp. sadzobník) aj reklamačný poriadok. Pred uzatvorením zmluvy je dôležité, aby sa klient s týmito dokumentmi oboznámil.
  • Ak plánujeme služby poskytovať (alebo odoberať) čiastkovo, využívame rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb. Táto vymedzí podmienky pre uzatváranie čiastkových zmlúv.
  • Pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní služieb si overíme, či podmienky poskytovania danej služby nepodliehajú „regulácii“ podľa osobitného zákona.
  • Ochrana osobných údajov (GDPR). Poskytovatelia služieb v praxi nakladajú s osobnými údajmi svojich klientov. Netreba zabúdať na realizáciu opatrení v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
  • Ak je účastníkom zmluvy fyzická osoba - spotrebiteľ, zmluva sa riadi aj režimom tzv. spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento režim sa použije prednostne ! A to aj v prípade, ak sa podnikateľ písomne dohodol s fyzickou osobou na režime podľa Obchodného zákonníka.
  • Subjekty verejného práva (štátne orgány a organizácie, obce, VUC a právnické osoby nimi zriadené, založené, financované alebo kontrolované) využívajú zmluvu o poskytovaní služieb na zabezpečovanie verejných potrieb. Nezabúdame, že poskytovateľ služieb musí byť vybratý v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.
  • Ak v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb budeme prijímateľom verejných prostriedkov v sume nad 100 tis. eur, máme povinnosť registrácie v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.
  • Nemýľme si zmluvu o poskytovaní služieb s inými zmluvnými typmi. Zmluvu posudzujeme vždy podľa jej obsahu (nie podľa názvu). Ak uzatvoríme zmluvu, ktorá je svojim obsahom napr. zmluvou o dielo, riadi sa režimom zmluvy o dielo i napriek tomu, že ju nazveme inak.

Rozlíšenie od iných zmluvných typov

Dôležité je nepomýliť si zmluvu o poskytovaní služieb v režime nepomenovaných zmlúv s iným typom zmluvy. Takýmito zmluvnými typmi sú:

  • Zmluvy upravené v Občianskom aj Obchodnom zákonníku:
    • Zmluva o dielo - Výsledkom zmluvy o dielo je dielo, ako hmotne alebo nehmotne zachytený výsledok činnosti zhotoviteľa. Dielo sa stáva vlastníctvom objednávateľa (napr. zhotovenie stavby, montáž nejakej veci). Služba je nehmotný proces. Jej výsledkom nie je dielo, ktoré by zostalo klientovi. Je len uspokojená nejaká jeho potreba (napr. upratanie priestorov.)
    • Kúpna zmluva - Službu si nemýlime s tovarom. Pri kúpe tovaru dochádza k prechodu vlastníctva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho. Zmluvou o poskytovaní služieb klient iba prijíma službu, príp. súčasne využíva hmotné veci poskytovateľa. Napr. masérsky stôl vo vlastníctve maséra. Nevzniká mu však vlastníctvo k žiadnej veci.
    • Zmluva o sprostredkovaní/sprostredkovateľská zmluva - Využívaná v praxi realitnými kanceláriami.
  • Zmluvy upravené v Občianskom zákonníku: príkazná zmluva, zmluva o úschove, zmluva o ubytovaní, zmluva o preprave, poistná zmluva.
  • Zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku: mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti, zasielateľská zmluva, zmluva o preprave veci, zmluva o obchodnom zastúpení.

Právna úprava zmluvy o poskytovaní služieb

Zmluva o poskytovaní služieb (alebo zmluva o poskytnutí služieb) nie je ako samostatný zmluvný typ upravená v žiadnom zákone. Zaraďuje sa medzi tzv. inominátne (nepomenované) zmluvy.

  • Najčastejšie ju uzatvárame podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uplatňuje sa medzi podnikateľmi navzájom alebo medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ak sa na tom strany písomne dohodnú aj medzi podnikateľom a fyzickou osobou.
  • Zmluvu o poskytovaní služieb je možné uzatvoriť aj podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Najmä medzi fyzickými osobami (nepodnikateľmi) navzájom, medzi fyzickými osobami a podnikateľmi, tiež medzi subjektmi verejného práva navzájom ako nepodnikateľmi.

Náš právny poriadok pozná aj služby, ktoré sú regulované osobitnými zákonmi. Tu platí, že zmluva o poskytovaní služieb sa riadi podmienkami vymedzenými týmto zákonom. Podmienky, ktoré osobitný zákon nevymedzuje, sa riadia Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Ako príklad uvádzame:

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

  • Poskytovanie sociálnych služieb v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z.
  • Poskytovanie poštových služieb v zmysle zákona č. 324/2011 Z. z.
  • Poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z.

Zmluva ako právny úkon

Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným, spočívajúcim na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.

Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle navrhovateľa (oferenta), v ktorom dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi (oblátovi) alebo aj viacerým adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Týmto prejavom vôle adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek včasne urobeným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy neustanovujú určitú formu. Vznik zmluvy predpokladá včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá.

Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O. s. p.) je možné, len ak tento subjekt mal povinnosť určitú vôľu prejaviť (napr. v zmysle záväzku o uzavretí budúcej zmluvy).

So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, t. j. možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V tých prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva zrušuje, a to od začiatku (ex tunc). Týmto okamihom účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní.

Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Zákon však pre určité právne úkony vyžaduje písomnú formu:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

  • o prevodoch nehnuteľností, odplatných (napr. kúpna zmluva) či bezodplatných (napr. darovacia zmluva),
  • pre ktoré to v ďalších prípadoch výslovne vyžaduje zákon. Zákon vyžaduje buď prostú písomnú formu (napr. zmluva o budúcej zmluve), alebo formu notárskej (úradnej) zápisnice (napr. závet),
  • pre ktoré to vyžaduje dohoda účastníkov.

V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na rozdiel od iných písomne uzatváraných zmlúv, sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (včítane ich podpisov).

Občiansky zákonník i Obchodný zákonník upravujú jednotlivé typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.

tags: #zmluva #o #poskytovaní #služieb #podľa #§

Ďalšie články