
Tento článok sa zameriava na problematiku zamestnávania zamestnancov mimo pracovného pomeru, s dôrazom na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a ich špecifické využitie v školskom prostredí. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave, možnostiach a obmedzeniach tohto typu zamestnávania, ako aj o jeho praktických aspektoch v kontexte školstva.
Zákonník práce upravuje možnosti zamestnávania osôb mimo štandardného pracovného pomeru prostredníctvom dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tieto dohody by mali byť využívané prevažne výnimočne a ojedinele s prihliadnutím na charakter práce a časový rozmer. Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť ich písomne, inak sú neplatné. Medzi najčastejšie využívané dohody patria:
Zákonník práce ustanovil od 1. januára 2024 minimálnu predvídateľnosť práce v dohodách. Zamestnanec má právo odmietnuť prácu, ak by bola v rozpore s poskytnutými informáciami (napr. uzatvorenia, znakov práce a okolností konkrétneho prípadu).
Medzi typické sezónne práce patrí triedenie a skladovanie vybraných druhov ovocia a zeleniny, alebo činnosti v cestovnom ruchu. Príkladom môže byť zamestnávanie 4 dohodárov od 1. júna do 30. septembra.
Zamestnanec (resp. dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) má nárok na mzdu podľa zákona o minimálnej mzde a plnenia zamestnanca zamestnaného na základe pracovnej zmluvy. Splatnosť odmeny sa líši podľa typu dohody. Odmena je z dohody splatná za mesačné obdobie, ide o pravidelný príjem, alebo splatná za iné ako mesačné obdobie (napr. časti pracovnej úlohy), hovoríme o nepravidelnom príjme, uzatvorených na dlhšie obdobie ako 1 kalendárny mesiac.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V nasledujúcej tabuľke uvádzame sadzby odvodov platné pre rok 2024.
Pracovný pomer založený dohodou možno ukončiť dohodou účastníkov, výpoveďou (s 15-dennou výpovednou dobou) alebo okamžitým skončením, resp. od dohody odstúpiť.
V školstve sa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru využívajú na zabezpečenie rôznych činností, ktoré nie sú bežne vykonávané zamestnancami v pracovnom pomere. Ide najmä o:
Prevažnú väčšinu zamestnancov škôl a školských zariadení tvoria pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces. Okrem zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu je potrebné v škole zabezpečiť aj prevádzku školy, ktorú zabezpečujú nepedagogickí zamestnanci (napr. školník, údržbári a upratovačky). Ich počet závisí do veľkosti školy, počtu tried a počtu budov, v ktorých sa škola nachádza. Okrem týchto zamestnancov zabezpečujúcich prevádzku školy sa v škole zamestnávajú aj zamestnanci vykonávajúci administratívne pracovné činnosti (napr. ekonómovia, účtovníci, mzdoví účtovníci a personalisti). V menších školách, kde nie je rozsah prevádzkových a administratívnych činností taký rozsiahly ako vo veľkých školách, sa tieto činnosti často vykonávajú kumulovane.
V zmysle § 36 a 38 zákona č. 138/2019 o pedagogických a odborných zamestnancoch a § 13b zákona č. 553/2003 Zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je pedagogický zamestnanec menovaný do funkcie supervízor (zaradenie do kariérovej pozície pedagogický zamestnanec špecialista) so skráteným úväzkom o 5 hodín. Supervízor po znížení úväzku nemá nárok na nadčasové hodiny. Supervízor znížením úväzku bude mať nárok na príplatok za výkon špecializovanej činnosti podľa § 13a a § 13b zákona č. 553/2003 Z. z.co odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Alternatívnou kumulovaných pracovných pozícií je zamestnávanie toho istého zamestnanca na viac pracovných pozícií na kratší pracovný čas. Napríklad tá istá osoba bude zamestnaná na kratší pracovný čas v rozsahu 50 % ustanoveného pracovného času ako ekonóm a zároveň bude zamestnaná na kratší pracovný čas v rozsahu 50 % ustanoveného pracovného času ako personalista. Zamestnávanie zamestnanca v jednom pracovnom pomere s kumulovanými pracovnými pozíciami má určité výhody oproti zamestnávaniu jedného zamestnanca na viacero pracovných pomerov na kratší pracovný čas. Hlavnou výhodou je evidencia pracovného času, ktorú stačí v prípade kumulovaných pracovných pozícií viesť len raz a naopak pri dvoch pracovných pomeroch, aj keď s tým istým zamestnancom, je potrebné viesť evidenciu pracovného času dvakrát. Podobne to platí aj pre všetky pracovnoprávne dokumenty, ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti so vznikom a trvaním pracovného pomeru. V prípade viacerých pracovných pomerov jedného zamestnanca u toho istého zamestnávateľa sa aj čerpanie dovolenky a prekážky v práci posudzujú samostatne. Výhody pre zamestnanca spočívajú v tom, že v prípade pracovného pomeru s kumulovanými pracovnými pozíciami bude mať nárok na zabezpečenie stravovania, resp. príspevku na stravovanie.
Dividenda je na účely zdravotného poistenia podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave), vyrovnací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] - pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. Osoby s majetkovou účasťou platia od 1.1.2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí. Dividendy za obdobie 1.1.2011 až 31.12.2012 poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného, percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %. Dividendy za obdobie 1.1.2013 až 31.12.2016 vyplatené od slovenskej spoločnosti podliehajú odvodu preddavku na ZP (t.j. výpočet poistného nie je raz ročne v ročnom zúčtovaní poistného) a platiteľom preddavku na ZP je slovenská spoločnosť, ktorá vypláca dividendu; od 1.1.2026 sa sadzba z týchto dividend zvýšila na 15% (pri výplate dividend do konca roka 2025 sa uplatňovala sadzba 14%).
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek.
Materské, tehotenské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, daňový bonus na zaplatené úroky, príspevok na rekreáciu a pod. sa do príjmu manželky započítavajú.
S účinnosťou od 1.1.2025 bola prijatá novela č. 290/2024 Z. z. zákona o rodičovskom príspevku, ktorá upravila definíciu dieťaťa v § 3 ods. 2 písm. d), kedy ide o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté na predprimárne vzdelávanie do materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“), najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Podľa § 3b ods. 2 školského zákona: "Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole je od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku" a podľa § 59b školského zákona: "Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole má dieťa od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom bola prihláška na vzdelávanie v materskej škole podaná materskej škole vo verejnom školskom obvode v zákonnom termíne, najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka (podľa § 59 ods. Z uvedeného vyplýva, že definícia dieťa sa v zákona o rodičovskom príspevku zmenila. Podľa § 3 písm. b) školského zákona, výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku.
Súčasťou platu zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí vo verejnej správe od hodinovej sadzby funkčného platu zamestnanca, ale aj od sumy platnej minimálnej mzdy - príplatok sa určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Nakoľko výška hodinovej minimálnej mzdy je od 1.1.2026 vo výške 5,259 €, zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov boli pre rok 2026 zvýšené.
Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%.
Elektronická forma doručovania je však možná len po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom (vzor dohody nájdete v prílohe tohto príspevku). Pri elektronickej forme doručovania má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnanca. Daňový doklad, ktorý bude po vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom, doručený elektronickými prostriedkami, nemožno dodatočne meniť ani upravovať (napr. needitovateľný formát pdf. príp. vyšší stupeň ochrany - šifrovanie); doklad musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa (tento podpis oprávnenej osoby verifikuje správnosť údajov uvedených na potvrdení).
Podľa usmernenia FR SR č. 33/2025 platí pre zdaňovacie obdobie roku 2025 predpísaný vzor tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch POT395v23". Počnúc rokom 2026 je určený nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ale ten použije zamestnávateľ až o rok, kedy bude vystavovať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2026 - POT395v26 (usmernenie FR SR č. 42/2025). do 10. februára 2026 na žiadosť zamestnanca, ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o jeho vystavenie do 5. do 10. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a zároveň tomuto zamestnancovi na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2025, má povinnosť taktiež vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", ale "Doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2025”. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30.
tags: #zmluva #pre #zamestnanca #mimo #pracovného #pomeru