Zmluva s diablom: História, legendy a ich odraz v kultúre

Predstava zmluvy s diablom je hlboko zakorenená v ľudskej kultúre a histórii. Táto téma, plná tajomstva a strachu, sa odráža v náboženstve, mytológii, literatúre aj filme. Článok sa zameriava na preskúmanie pôvodu a vývoja legendy o zmluve s diablom, jej historický kontext, ako aj na jej zobrazenie v rôznych formách umenia.

Pôvod a vývoj legendy

Viera v existenciu démonov a zlých duchov je stará ako ľudstvo samo. Už v praveku ľudia pripisovali nevysvetliteľné negatívne udalosti pôsobeniu zlých síl. Viera v démonov sa vyskytuje najmä v náboženstve, okultizme a mytológii. Démon sa tak stal protipólom anjela ako dobrej a láskavej bytosti. V kresťanstve a judaizme je démon považovaný za škodlivú duchovnú entitu, ktorá môže spôsobiť démonickú posadnutosť. Kresťania veria, že sú to padlí anjeli, ktorí sa ale vzopreli Bohu a tak ich Boh zvrhol pod zem. Korán predstavuje Šajtána, ktorý sa odmietol skloniť pred Adamom a bol Bohom vyhnaný z raja, načo sa stal odporcom človeka. Pohanskí Slovania ho nazývali čert. Niekedy sa označuje aj ako antikrist.

S rozvojom náboženstiev sa táto viera pretransformovala do komplexnejších systémov s hierarchiou démonických bytostí. V stredoveku, v období silnej náboženskej viery a zároveň strachu z neznáma, viera v zlé entity nabrala obrovské rozmery. Všetci sa báli posadnutia a robili všetko preto, aby nad nimi neprevzal moc. Vo veľkom sa používala svätená voda a ľudia mali pri sebe neustále kríž. Akékoľvek psychické ochorenie sa považovalo za posadnutie diablom. Strach sa stal tak mocným, že inkvizícia upaľovala nevinných ľudí, o ktorých si myslela, že sú posadnutí diablom. Zomierali hlavne ľudia, ktorí sa priečili cirkevným záujmom alebo cirkev ostro kritizovali. Na hraniciach tak skončili tisíce nevinných ľudí.

Práve v tomto období sa začala formovať predstava o zmluve s diablom. Ľudia verili, že diabol, alebo iné démonické bytosti, môžu človeku ponúknuť moc, bohatstvo, slávu alebo iné výhody výmenou za jeho dušu. Táto zmluva bola považovaná za definitívnu a nezvratnú, a po smrti mal človek skončiť v pekle, kde by trpel večné muky.

Neskôr začali ľudia veriť v rôzne čarodejnice a čarodejníkov. Tí mali dostať svoju čarovnú moc od diabla pod podmienkou, že budú škodiť ľudom. Čarodejnice sa zúčastňovali tvz. sabatov, teda stretnutí čarodejníc, ktorom mali vzývať samotného Satana. Pri vykonštruovaných procesoch sa na hranicu dostali tisíce nevinných dievčat a žien. Podľa niektorých tradícii sú aj upíri diablovým dielom. Ten im zabezpečil nesmrteľnosť výmenou za ich dušu.

Prečítajte si tiež: Fakty a konšpirácie o zmluvách s diablom

Diabol v ľudových predstavách

V ľudových predstavách je čert veľmi škaredý. Má dva rohy, ktoré mu vyrastajú z čela, dlhý chvost a na jednej alebo oboch nohách kopyto. Niekedy je zafúľaný od sadzí a oblečený v kožušine. V niektorých kultúrach má ostré zuby. Často býva zobrazovaný ako zviera. V starozákonnej knihe Genesis je zobrazený ako had, ktorý navádza Evu na prvotný hriech. V niektorých predstavách však ide o nádhernú bytosť s krídlami. Jeho domovom je peklo. To sa má nachádzať hlboko pod zemou, keďže Boh zvrhol neposlušných anjelov rovno pod zem. Diabol ho opúšťa len vtedy, keď sa vydáva hľadať hriešnikov, ktorých privedie do pekla, aby tam pykal za svoje činy. Preto často ľudí navádza na ťažké hriechy, aby si ho potom mohol priviesť k sebe do pekla. Je to miesto večného zatratenia, kde horí večný oheň. V ľudových predstavách sa tam ľudia varia vo veľkých kotloch. Niektoré tradície však zobrazujú peklo ako miesto, kde vládne večný chlad a zima. Takisto tam vládne určitá hierarchia. Na ich čele je Diabol alebo inak nazývaný Satan.

Zmluva s diablom v literatúre a umení

Motív zmluvy s diablom sa stal obľúbenou témou v literatúre a umení. Medzi najznámejšie diela patrí legenda o doktorovi Johannovi Faustovi. Podľa legendy sa doktor Johann Faust odvrátil od teológie a študoval čiernu mágiu pomocou, ktorej stvoril diablovho služobníka Mefistofela. Ten mu sľúbil, že mu bude slúžiť 24 rokov a poskytne mu poznanie výmenou za jeho dušu. Tesne pred svojou smrťou oznámil Faust študentom v nemeckom Wittenbergu, že pred mnohými rokmi predal svoje telo a dušu diablovi. Teraz sa blíži hodina, keď má prísť k naplneniu zmluvy. Študenti nemohli v tú noc zaspať a sledovali čo sa stane. Všade však vládlo ticho a nič sa nedialo. Ráno sa išli na doktora pozrieť, ale našli len zvyšky jeho tela.

Faustovský motív sa stal inšpiráciou pre mnohých spisovateľov a umelcov, ktorí ho spracovali v rôznych obmenách. Ďalším príkladom je film Zmluva s diablom v hlavnej úlohe s Brandonom Fraserom a Elizabeth Hurley. Hlavný hrdina je zúfalo zamilovaný a tak uzavrie zmluvu s diablom, aby získal svoju lásku a šťastie. Diabol je však veľmi prefíkaný. Čo sa týka literatúry veľmi úspešnou sa stala fantasy séria Démonský cyklus. V tejto sérií vychádzajú v noci démoni, ktorí nenávidia ľudstvo a snažia sa ho vyhladiť. Ľudia si však našli spôsob ako sa uchrániť. Veľmi známou je aj desivá kniha od Williama Petra Blatyho Exorcista. Na motívy tejto knihy bol natočený aj film. Ako už názov napovedá, kniha pojednáva o vyháňaní diabla z tela dievčaťa. V románe Ira Levina Rosemarino dieťa, hlavná hrdinka Rosemary porodí dieťa samotnému Satanovi. Kniha bola v roku 1968 aj sfilmovaná. Réžie sa ujal Roman Polanský.

Zmluva s diablom v hudbe

Motív zmluvy s diablom sa objavuje aj v hudbe, najmä v bluesovej tradícii. Jednou z najznámejších postáv je bluesman Robert Johnson, o ktorom sa hovorilo, že upísal svoju dušu diablovi výmenou za majstrovstvo v hre na gitaru. Tvrdenie, že Robert Johnson - černošský bluesman, po Paganinim údajne prvý hudobník, o ktorom sa tvrdilo, že upísal dušu diablovi - bol členom skupiny Rolling Stones, je akoby paródiou na žurnalistiku školského časopisu.

Posadnutosť a exorcizmus

Myšlienka, že človeka môže posadnúť démon je veľmi stará. Už v Biblii sa spomína posadnutie. Ježiš Kristus vyhnal diabla z tela chorých. Viera v posadnutosť pretrvala do dnešných dní. Posadnutý človek má zmeniť svoje správanie. Je agresívny, robí nepochopiteľné veci, rozpráva iným hlasom alebo jazykom. Oči mu môžu sčernieť a okolo obete sa šíri neznesiteľný zápach. Takisto neznesie svätenú vodu, kríž alebo hostiu. Démon sa často zameriava na osoby, ktoré sú hlboko veriace. Jedinou možnosťou ako sa zbaviť posadnutia je exorcizmus. Je to akýsi rituál, pri ktorom sa kňaz modlí rôzne modlitby a vyzýva diabla, aby opustil telo svojej obete. Podľa niektorých odborníkov na exorcizmus musí kňaz vedieť ako sa daný diabol volá a tým ho môže dostať von z tela obete. Dnešní psychiatri sa zhodujú, že môže ísť o jednu z foriem schizofrénie alebo iného duševného ochorenia. Démoni sú obľúbeným námetom v hororoch, kde sú vykresľované ako veľmi zlé bytosti. Ak sa upnú na nejakého človeka tak je nemožné sa ich zbaviť. Príkladom takéhoto filmu je snímok z roku 2005 V moci diabla, kde je úbohá Emily Rose posadnutá niekoľkými diablami. Jedinou cestou ako jej pomôcť je exorcizmus. Vo filme Constantine má zas Keanu Reaves vzácny dar, vďaka ktorému rozoznáva anjelov a diablov. Keanu Reaves ostal tejto téme verný a zahral si aj vo filme Diabol advokát (1997) advokáta, ktorý sa dostal do osídiel diabla. Toho si zahral Al Pacino.

Prečítajte si tiež: Dôverná zmluva: Mních a diabol v kontexte

Zmluva s diablom a dianie v reálnom svete

Zmluva s diablom sa stala metaforou pre rôzne situácie v reálnom živote, keď človek urobí kompromis so svojím svedomím alebo morálnymi zásadami výmenou za nejaký zisk. Táto metafora sa používa v politike, obchode, ale aj v osobnom živote.

Zberateľstvo ako zmluva s diablom

Rozhovory publicistu Petra Uličného s významným zberateľom umenia Ivanom Melicherčíkom - sa dotýkajú životných osudov a príbehov súvisiacich so zberateľskou vášňou protag,onistu knihy. Približujú tiež najvýznamnejšie oblasti Melicherčíkovej zbierky (Galanda a galandovci, Naivné umenie, Africké umenie, objekty z „beštiária“ Jana Švankmajera, sochárstvo, a i.). "Zberateľstvo je droga, pocit neuhasiteľného smädu, horúčka, možno až posadnutosť".

Kontroverzie okolo Beatles

Keď som sa púšťal do písania prvého článku o tom, či Beatles boli alebo neboli zapletení do Satanovho diela, mojou hlavnou motiváciou bolo triezvo zhodnotiť dôkazy (resp. „dôkazy“), ktorými obvinenia tohto druhu podkladajú. Mňa samého táto vec znepokojovala. Stal sa však pravý opak toho, v čo som dúfal - namiesto toho, aby sa na tieto stránky začalo hľadieť opatrnejšie a ich závery sa nebrali hneď ako potvrdené fakty, začali ma ľudia posielať práve na tieto stránky, aby sa mi „otvorili oči“, a dostalo sa mi aj varovanie, že zľahčujem diabla, a tak mu napomáham. To už je nepochybne vážna vec. Pri niektorých veciach som už minule došiel k záveru, že Beatles aspoň istý čas nepopierateľne podporovali okultizmus (ak za okultizmus považujeme nadchnutie sa Crowleyho heslom „rob, čo sa ti páči“) a minimálne jeden člen sa venoval okultným praktikám, ako je veštenie a numerológia, neskôr, po rozpade skupiny. Nakoľko však išlo o vedomé slúženie temným silám a nakoľko len o súčasť dobovej módy rozšírenej medzi umeleckými hviezdami, resp. ovplyvniteľnosť večnej siroty silnou ženskou osobnosťou, to je opäť vec názoru. Ak by som však razil teóriu vedomej spolupráce so zlým duchom, nasledujúce veci by mi na nej celkom nesedeli… A prosím mojich kritikov, kým zopakujú obvinenie zo zľahčovania vplyvu diabla, aby tieto nezrovnalosti najprv racionálne vysvetlili. Tvrdenie, že Robert Johnson - černošský bluesman, po Paganinim údajne prvý hudobník, o ktorom sa tvrdilo, že upísal dušu diablovi - bol členom skupiny Rolling Stones, je akoby paródiou na žurnalistiku školského časopisu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

tags: #zmluva #s #diablom #história #a #legendy