Zmluva s Izraelom o sociálnom zabezpečení: Podmienky a kontext

Úvod

Vzťahy medzi Izraelom a okolitými krajinami sú dlhodobo zložité a poznačené konfliktmi, ale aj snahami o mierovú spoluprácu. Jedným z prejavov tejto spolupráce je aj medzinárodná zmluva o sociálnom zabezpečení, ktorá upravuje práva a povinnosti občanov oboch krajín v oblasti sociálneho zabezpečenia. Tento článok sa zameriava na podmienky tejto zmluvy, jej kontext a ďalšie relevantné aspekty izraelsko-slovenských vzťahov.

Kontext vzniku zmluvy

Napätie na Blízkom východe je dlhodobé a zahŕňa rôzne konflikty a protesty. V decembri 2025 si Irán a Izrael vymenili utajené správy prostredníctvom tretej strany, čo naznačuje ochotu nevykonať prvý útok bez predchádzajúcej provokácie druhej strany. Táto udalosť bola nezvyčajná, pretože oba štáty sú považované za nepriateľov. Výmena správ bola sprostredkovaná Ruskom.

Slovenská republika podpísala zmluvu s Izraelom o sociálnom zabezpečení 15. júna 2010 v Bratislave. Národná rada Slovenskej republiky s ňou vyslovila súhlas 24. marca 2011 a rozhodla, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi SR. Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 4. mája 2011.

Podmienky zmluvy o sociálnom zabezpečení

Zmluva o sociálnom zabezpečení medzi Slovenskou republikou a Štátom Izrael nadobudla platnosť 1. januára 2012. Vykonávacia dohoda k zmluve nadobudla platnosť 1. februára 2013. Zmluva sa vzťahuje na právne predpisy oboch krajín týkajúce sa:

• Dôchodkových dávok (starobné, invalidné, pozostalostné)
• Dávok v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania
• Rodinných dávok
• Dávok v nezamestnanosti
• Zdravotného poistenia

Zmluva sa vzťahuje na osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jednej alebo oboch zmluvných strán, ako aj na rodinných príslušníkov a pozostalých týchto osôb.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Rovnosť zaobchádzania

Osoby, na ktoré sa vzťahuje táto zmluva, majú rovnaké práva a povinnosti podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany ako jej štátni príslušníci. To platí najmä v súvislosti s výplatou dávok.

Výnimky z uplatňovania právnych predpisov

Zmluva upravuje aj výnimky z uplatňovania právnych predpisov o povinnom poistení. Vo všeobecnosti platí, že osoba zamestnaná na území jednej zmluvnej strany podlieha právnym predpisom tejto zmluvnej strany, na území ktorej má sídlo jej zamestnávateľ. Existujú však výnimky, napríklad pri vyslaní zamestnanca na dočasný výkon práce do druhej zmluvnej strany.

Sčítanie dôb poistenia

Ak osoba nemá nárok na dávku len na základe dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, príslušná inštitúcia zohľadní aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany, pokiaľ sa nekryjú.

Dôchodkové dávky

Zmluva obsahuje špecifické ustanovenia o výpočte a výplate dôchodkových dávok. Každá zmluvná strana platí dôchodok za doby poistenia získané podľa jej právnych predpisov. Pri výpočte dôchodku sa zohľadňujú aj doby poistenia získané v druhej zmluvnej strane.

Dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania

Zmluva upravuje aj nárok na dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania. Ak osoba utrpí pracovný úraz alebo ochorie na chorobu z povolania na území jednej zmluvnej strany, má nárok na dávky podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Rodinné dávky

Zmluva upravuje aj nárok na rodinné dávky. Ak osoba pracuje na území jednej zmluvnej strany, má nárok na rodinné dávky podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany, aj keď jej rodinní príslušníci žijú na území druhej zmluvnej strany.

Dávky v nezamestnanosti

Zmluva upravuje aj nárok na dávky v nezamestnanosti. Ak osoba pracovala na území jednej zmluvnej strany a stratila zamestnanie, má nárok na dávky v nezamestnanosti podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany.

Zdravotné poistenie

Zmluva upravuje aj nárok na zdravotnú starostlivosť. Osoby, ktoré majú bydlisko na území jednej zmluvnej strany, majú nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť počas dočasného pobytu na území druhej zmluvnej strany.

Administratívne postupy

Zmluva upravuje aj administratívne postupy potrebné na uplatňovanie nárokov na dávky. Žiadosti o dávky sa podávajú na príslušnej inštitúcii zmluvnej strany, na ktorej území má žiadateľ bydlisko alebo miesto pobytu.

Ďalšie aspekty izraelsko-slovenských vzťahov

Okrem zmluvy o sociálnom zabezpečení existujú aj ďalšie aspekty izraelsko-slovenských vzťahov, ktoré ovplyvňujú ich celkový charakter.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Politická situácia

Politická situácia na Blízkom východe je dlhodobo nestabilná a ovplyvňuje aj vzťahy medzi Izraelom a okolitými krajinami. Konflikt medzi Izraelom a Palestínou, ako aj hrozba zo strany Iránu, sú faktory, ktoré prispievajú k napätiu v regióne.

Mierové dohody

Napriek pretrvávajúcemu napätiu existujú aj snahy o mierové riešenie konfliktov. Izrael uzavrel mierové dohody s niektorými arabskými krajinami, ako napríklad s Egyptom a Jordánskom. Tieto dohody sú dôležitým krokom smerom k stabilizácii situácie v regióne.

Humanitárna pomoc

Slovenská republika poskytuje humanitárnu pomoc Palestínčanom v Pásme Gazy. Táto pomoc je zameraná na zlepšenie životných podmienok obyvateľov Pásma Gazy a na podporu mierového procesu.

Ekonomická spolupráca

Slovenská republika a Izrael majú rozvinutú ekonomickú spoluprácu. Medzi oboma krajinami prebieha výmena tovaru a služieb, ako aj investície. Ekonomická spolupráca prispieva k posilňovaniu vzájomných vzťahov.

Príklad prímeria medzi Izraelom a Hamasom

V novembri 2023 bolo dosiahnuté prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy. Dohoda zahŕňala prímerie v Pásme Gazy, zintenzívnenie vstupu humanitárnej pomoci a prepustenie rukojemníkov.

Podmienky dohody zahŕňali prepustenie 50 izraelských žien a detí zadržiavaných v Gaze výmenou za prepustenie 150 palestínskych žien a detí väznených v Izraeli. V južnej časti Pásma Gazy nebola počas štyroch dní žiadna izraelská letecká doprava.

Problémy v Izraelsko-Jordánskych vzťahoch

Po útokoch zo 7. októbra sa zhoršili vzťahy medzi Izraelom a Jordánskom. Jordánsky kráľ sa odmietol stretnúť s americkým prezidentom Bidenom počas jeho návštevy regiónu a Jordánsko odvolalo svojho veľvyslanca v Izraeli. V blízkosti jordánskej strany Mŕtveho mora bola otvorená reštaurácia s názvom „October 7“.

tags: #zmluva #s #Izraelom #na #7 #rokov