Zmluva s Organizačnou Zložkou: Všetko, čo Potrebujete Vedieť

Úvod do Organizačnej Zložky Podniku

Organizačná zložka podniku je hospodárska jednotka, ktorej vytvorenie sa zapisuje do obchodného registra. So zápisom do obchodného registra sa následne spájajú právne účinky, ktoré spočívajú vo vzniku oprávnenia konať v mene podnikateľa vo vzťahu k tretím osobám. Pod organizačnou zložkou podniku môžeme rozumieť odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa zákona č. 513/1991 Zb.

Definícia a Typy Organizačných Zložiek

V zmysle ustanovenia § 7 Obchodného zákonníka je „odštepný závod organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Odštepný závod je organizačná zložka slovenskej právnickej osoby zriadená na Slovensku. Odštepný závod je taká organizačná zložka podniku, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, ako odštepný závod. Odštepný závod môže zriadiť len podnikateľ zapísaný v obchodnom registri. Odštepný závod nie je samostatným právnym subjektom, je len časťou podniku podnikateľa.

Iné organizačné zložky ako je odštepný závod sa do obchodného registra nezapisujú. Od odštepného závodu je potrebné rozlišovať prevádzkareň. Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. obchodné meno v tvare XXX (napr. adresa umiestnenia (sídlo) - ulica, mesto, PSČ.

Zápis a Údaje v Obchodnom Registri

Údaje o odštepnom závode sú zapísané vo výpise z obchodného registra samotnej spoločnosti, odštepný závod nemá teda samostatný zápis v obchodnom registri na samostatnom výpise. V zmysle § 4 ods. 3 Zákona o obchodnom registri platí, že „ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku podľa osobitného zákona, je na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín príslušný registrový súd, v ktorého registri je podľa sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľ zapísaný.“

V praxi sa však môže nastať situácia, že miesto podnikania podnikateľa a organizačnej zložky nebude totožný. V tomto prípade bude nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 9 Zákona o obchodnom registri v zmysle ktorého platí, že „ak je odštepný závod alebo iná organizačná zložka podniku umiestnená v obvode iného registrového súdu ako súdu sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľa, oznámi registrový súd sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľa určený podľa § 4 ods.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Založenie Odštepného Závodu a Potrebné Dokumenty

Pre založenie odštepného závodu budete potrebovať vypracovať viacero dokumentov, ktorých počet závisí od toho, či sa bude odštepný závod zriaďovať spolu s podnikateľom, alebo dodatočne cez zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri. Medzi potrebné dokumenty patrí napríklad písomné plnomocenstvo (ak bude odštepný závod zakladať napr. splnomocnená osoba).

Súdne Poplatky

Výšku súdneho poplatku za zápis organizačnej zložky stanovuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) a rozlišuje, či ide o zápis organizačnej zložky podniku právnickej osoby (vtedy je poplatok 300 EUR) alebo organizačnej zložky podniku fyzickej osoby podnikateľa (pri fyzickej osobe je poplatok 30 EUR). Zákon pozná aj organizačnú zložku zahraničnej fyzickej osoby (tzv. podnik zahraničnej fyzickej osoby). V prípade zmien do obchodného registra je poplatok totožný bez ohľadu na právnu formu subjektu, ktorého sa zmena týka. Súdny poplatok za zmeny je od 1.4.2024 vo výške 50 EUR.

Vedúci Odštepného Závodu

V mene odštepného závodu realizuje úkony vedúci odštepného závodu. Medzi základné požiadavky na vedúceho odštepného závodu patrí spôsobilosť na právne úkony, dovŕšenie 18. rokov veku, bezúhonnosť. „Odštepný závod napriek zápisu do obchodného registra nezískava právnu subjektivitu.“ (M. Patakyová: Obchodný zákonník- Komentár. 5 vydanie. r.2016. C.H.Beck).

Organizačná Zložka Zahraničnej Osoby

Pre inú organizačnú zložku platí, že ju môže zriadiť osoba so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, čím sa výrazne odlišuje od odštepného závodu, ktorý môže zriadiť len podnikateľ, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike. Na území Slovenskej republiky môžu podnikať aj zahraničné osoby a to za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenskí podnikatelia. Zahraničnou osobou je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo svoje sídlo mimo územia našej krajiny.

Oprávnenie podnikať na našom území vzniká zahraničnej osobe až dňom zápisu jej podniku alebo organizačnej zložky do obchodného registra. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky je upravené v ustanovení § 21 a nasl. Obchodného zákonníka. Zriadenie organizačnej zložky je jednou z možností ako môže zahraničná osoba realizovať na Slovensku podnikateľskú činnosť. Pri organizačnej zložke zahraničnej fyzickej osoby ide o zriadenie podniku zahraničnej osoby. Pri podnikaní zahraničných osôb na území Slovenskej republiky sa uplatňuje tzv.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Začiatok Podnikania Zahraničnej Osoby

Začiatok podnikania zahraničnej osoby na Slovensku je zákonom regulovaný, a preto podľa ustanovenia § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka platí, že: „oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.“ Uvedené ustanovenie však nie je možné aplikovať na všetky zahraničné osoby, nakoľko Obchodný zákonník stanovuje v ustanovení § 21 ods. Podnikanie zahraničných osôb reguluje aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o živnostenskom podnikaní“), ktorý v ustanovení § 45 ods. 1 stanovuje: „Kto hodlá prevádzkovať živnosť je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Vedúci Organizačnej Zložky Zahraničnej Osoby

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 až ods. meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa zániku jeho funkcie a jeho oprávnení; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené. Zahraničná fyzická osoba, ako vedúci organizačnej zložky potrebuje k zápisu do obchodného registra povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt. To neplatí, ak je cudzinec občanom členského štátu Európskej únie alebo OECD (§ 7 ods.

Zápis organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby do obchodného registra by sa mal uskutočniť súčasne so zápisom zahraničnej osoby do obchodného registra. Takisto sa do obchodného registra zapisuje meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo vedúceho organizačnej zložky. Zápisom do obchodného registra vzniká zo zákona vedúcemu organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby oprávnenie, robiť za podnikateľa všetky právne úkony týkajúce sa organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Príslušnosť Registrového Súdu

Zákon o obchodnom registri ďalej stanovuje príslušnosť registrového súdu v ustanovení § 4: „Ak ide o zahraničnú osobu, je na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín príslušný registrový súd, v ktorého obvode je umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Ak je na území Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku jednej zahraničnej osoby, môžu byť listiny uložené v zbierke listín len jednej organizačnej zložky, a to podľa voľby zahraničnej osoby. V takom prípade musí byť v zbierke listín ostatných organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby uvedený odkaz na registrový súd, ktorý vedie v zbierke listín listiny podľa § 3 ods.

Zahraničná fyzická osoba, ako vedúci organizačnej zložky potrebuje k zápisu do obchodného registra povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt. To neplatí, ak je cudzinec občanom členského štátu Európskej únie. Oprávnenie na podnikanie nie je viazané na skutočnú činnosť, ale na zápis zahraničnej osoby v obchodnom registri. Zahraničná osoba stratí oprávnenie podnikať na našom území dňom výmazu jej podniku alebo organizačnej zložky z obchodného registra. Výmazom z obchodného registra nesmie zahraničná osoba ďalej podnikať na našom území.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Prílohy k Návrhu do Obchodného Registra

V zmysle § 3 ods. Zoznam príloh, ktoré sa prikladajú k návrhu do obchodného registra nájdete vo Vyhláške 25/2004 Z. z., napríklad listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania (napr. živnostenské oprávnenie).

Pracovnoprávne Vzťahy

Pri organizačnej zložke sa osobitosti prejavujú v pracovnoprávnych vzťahoch. Napriek tomu, že organizačná zložka nemá právnu subjektivitu môže byť zamestnávateľom, ak to ustanovujú osobitné predpisy. Podrobnosti ustanovuje zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov najmä v ustanovení § 7 ods.

Podnikanie Zahraničných Osôb a Registrácia

Podmienkou začatia podnikania zahraničnej osoby na území SR je zápis organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri. Oprávnenie podnikania zahraničnej osoby je teda nadviazané na deň získania tohto oprávnenia a nie na začatie vykonávania samotnej činnosti. Zápisu organizačnej zložky zahraničnej osoby predchádza zriadenie tejto organizačnej zložky. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

Zjednodušené Založenie Spoločnosti s Ručením Obmedzeným od Februára 2023

Od februára 2023 bude možné založiť spoločnosť s ručením obmedzeným aj zjednodušeným spôsobom, a to prostredníctvom elektronického formulára na vytvorenie štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy. Pomáhať s jeho vyplnením bude interaktívny sprievodca. Formulár k založeniu bude prístupný nielen v slovenskom, ale aj anglickom jazyku. Toto by malo pomôcť aj zahraničným subjektom so záujmom o založenie spoločnosti s ručením obmedzeným na Slovensku.

Pre čo najväčšie uľahčenie založenia spoločnosti s ručením obmedzeným bude zavedená aj elektronická služba na zápis údajov do obchodného registra využitím štruktúrovaných údajov zo spoločenskej zmluvy vypracovanej pomocou vzoru. Nebude teda nutné prepisovať údaje zo spoločenskej zmluvy do ďalšieho formulára za účelom zabezpečenia zápisu novej spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, ale tieto by sa mali prepísať automaticky.

Taktiež odpadne povinnosť ohlasovania živností okresnému úradu ešte pred podaním návrhu na zápis novej spoločnosti s ručením obmedzeným obchodnému registru, nakoľko tú za konateľa spoločnosti zabezpečí registrový súd. S cieľom zabezpečiť rýchlosť zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným založenej zjednodušeným spôsobom, bude registrovým súdom príslušným na zápis tejto spoločnosti výlučne Okresný súd Žilina, bez ohľadu na sídlo spoločnosti.

Aplikácia zjednodušeného spôsobu založenia spoločnosti s ručením obmedzeným neprichádza do úvahy v každom prípade, ale len za súčasného, teda kumulatívneho splnenia všetkých hmotnoprávnych i procesnoprávnych zákonných podmienok. Považujeme za dôležité upozorniť na podmienku týkajúcu sa konateľa, konkrétne povinnosť konateľa byť zapísaný v registri fyzických osôb. To znamená, že konateľom môže byť len občan Slovenskej republiky alebo cudzinec prihlásený na pobyt na území Slovenskej republiky, cudzinec, ktorému bol udelený azyl alebo cudzinec bez pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je ale evidovaný v informačných systémoch.

Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať dodatok označujúci právnu formu „s. r. Čo sa týka ostatných dokumentov potrebných pre založenie a zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra (napr. súhlas s umiestnením sídla, písomné vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladu, písomné vyhlásenie zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, ak spoločnosť založila jediná fyzická osoba), či dokumentov, ktoré sa povinne predkladajú do zbierky listín pri alebo po založení spoločnosti (napr. podpisový vzor konateľa), ich predloženie sa bude aj naďalej vyžadovať. Dokonca, v porovnaní s bežným založením spoločnosti s ručením obmedzeným, bude potrebné navyše predložiť aj ďalšie dokumenty (napr.

Zjednodušené Zriadenie Podniku alebo Organizačnej Zložky Podniku Zahraničnej Právnickej Osoby

Možnosť zjednodušeného zriadenia sa dotkne aj podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby („podnik alebo organizačná zložka podniku“), ktorá má sídlo v EÚ alebo EHP. Teda od februára 2023 bude môcť zahraničná právnická osoba zriadiť podnik alebo organizačnú zložku podniku zjednodušene. V prípade využitia takéhoto založenia nebude musieť vopred ohlásiť živnosti, nakoľko túto povinnosť za ňu vykoná registrový súd, ktorým bude taktiež Okresný súd Žilina, bez ohľadu na sídlo podniku alebo organizačnej zložky podniku.

Na aplikáciu zjednodušeného spôsobu zriadenia podniku alebo organizačnej zložky podniku bude rovnako nutné splniť všetky zákonné hmotnoprávne i procesnoprávne podmienky. Dovolíme si opäť upriamiť pozornosť najmä na povinnosť vedúceho podniku alebo organizačnej zložky podniku byť zapísaný v registri fyzických osôb. Čo sa týka ostatných dokumentov, ktoré je potrebných predložiť pri návrhu na zápis podniku alebo organizačnej zložky podniku (napr. súhlas s umiestnením sídla, zakladateľský dokument zahraničnej právnickej osoby, osvedčenie o zápise zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra alebo inej evidencie) či dokumentov, ktoré sa povinne predkladajú do zbierky listín (napr. podpisový vzor vedúceho podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby), ich predloženie sa bude aj naďalej vyžadovať. Dokonca, v porovnaní s bežným zriadením podniku alebo organizačnej zložky podniku, bude potrebné navyše predložiť aj ďalšie dokumenty (napr.

Samozrejme, naďalej ostáva zachovaná možnosť zriadiť podnik alebo organizačnú zložku podniku štandardným spôsobom. Novela má zlepšiť dostupnosť a kvalitu informácií o podnikoch a organizačných zložkách podnikov zahraničných právnických osôb („podnik a organizačná zložka podniku“), ktoré sa zriaďujú na území EÚ alebo EHP.

Tento cieľ sa má dosiahnuť zavedením povinnosti pre obchodné registre a iné evidencie o vzájomnej informovanosti o skutočnostiach, týkajúcich sa podnikov a organizačných zložiek podnikov a ich zriaďovateľov, teda prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov. Registre a evidencie na území EÚ alebo EHP by sa mali bezodkladne navzájom informovať o zmenách, ktoré nastanú v súvislosti s podnikom alebo organizačnou zložkou podniku, teda (i) o vzniku podniku alebo organizačnej zložky podniku, (ii) o zmene údajov podniku alebo organizačnej zložky podniku, (iii) o zmene údajov o zriaďovateľovi, či (iv) o výmaze podniku alebo organizačnej zložky podniku.

Novelou sa rozširuje aj rozsah údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra. Výsledkom bude stav, že v obchodnom registri Slovenskej republiky budú pri zapísanej spoločnosti uvedené aktuálne informácie o jej podnikoch a organizačných zložkách zriadených na území EÚ alebo EHP a zároveň pri podniku alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby budú uvedené aktuálne údaje o zahraničnej osobe, ak má táto osoba sídlo na území EÚ alebo EHP.

Účtovníctvo Organizačnej Zložky Zahraničnej Osoby

Organizačná zložka zahraničnej osoby (ďalej len „OZZO“) založená v súlade so zákonom je vždy samostatnou účtovnou jednotkou. Obchodný zákonník umožňuje nerezidentskej PO založiť na území Slovenskej republiky organizačnú zložku. Organizačná zložka sa zapisuje do obchodného registra, dňom právoplatnosti uznesenia registrového súdu o povolení zápisu organizačná zložka vzniká. O výnosoch a nákladoch, majetku a záväzkoch OZZO v rámci svojho účtovníctva na Slovensku vedie účtovnú evidenciu v sústave podvojného účtovníctva. OZZO nie je samostatným subjektom práva, je však účtovnou jednotkou.

Účtovníctvo OZZO je súčasťou celkového účtovníctva nerezidentskej PO (zriaďovateľa) v zahraničí (účtovníctvo OZZO je oddelené od účtovníctva z ostatnej činnosti nerezidentskej PO v zahraničí). OZZO, ktoré vykonávajú činnosť v SR, možno podľa predmetu ich činnosti zaradiť do dvoch skupín. Toto zaradenie ovplyvňuje predovšetkým spôsob ich účtovania a ich daňové povinnosti na území SR.

Prvú (1.) skupinu tvoria OZZO, ktoré vykonávajú na území SR podnikateľskú činnosť v plnom rozsahu a výkony svojej podnikateľskej činnosti realizujú voči tretím osobám. Druhú (2.) skupinu tvoria OZZO, ktoré nerealizujú podnikateľskú činnosť až do konečnej fázy voči tretím osobám. Tieto (2.) OZZO vykonávajú iba činnosti na podporu podnikania, činnosti prípravného charakteru, ako je napr. prieskum trhu, prípadne rôzne marketingové služby, vzdelávanie alebo reklamná činnosť v prospech nerezidentského podniku (zriaďovateľa) a pod. V prípade (2.) OZZO všetky realizačné aktivity na území SR spravidla potom vykonáva priamo nerezidentský podnik (zriaďovateľ).

Na (1.) OZZO sa plne vzťahujú ustanovenia zákona o dani z príjmov upravujúce daňové povinnosti stálych prevádzkarní, resp. ustanovenia príslušných medzištátnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len medzinárodná daňová zmluva). V zmysle daňových zmlúv sa určuje, kedy ide o (2.) OZZO, pričom tieto zmluvy ustanovujú aj to, že v týchto prípadoch nejde o stálu prevádzkareň, t. j.

Daňové Povinnosti a Stála Prevádzkareň

V praxi robí problémy, či (2.) OZZO majú byť považované za subjekty, ktoré nemajú žiadne povinnosti z hľadiska DPPO, resp. či sa na daňové povinnosti (2.) OZZO majú vzťahovať ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré upravujú DPPO subjektov nezriadených na podnikanie (§ 13 ods. 2). Ďalej býva tiež problematické napr. Uvedené postupy nemajú oporu v ustanoveniach zákona o dani z príjmov. (2.) OZZO, ktoré v zmysle daňových zmlúv nie sú stálou prevádzkarňou, nie je možné stotožňovať s daňovníkom DPPO nezriadeným na podnikanie. Taktiež treba vychádzať z toho, že ak (2.) OZZO nepodniká ani motorové vozidlá nepoužíva na podnikanie, čiže jej nevzniká povinnosť k dani z motorových vozidiel, v prípade, ak (2.) OZZO realizuje príjmy od tretích osôb, je nutné vždy starostlivo posudzovať a zvažovať, či nie sú splnené podmienky pre vznik (1.) OZZO, t. j.

V praxi býva problémom tiež účtovanie (2.) OZZO, keďže tieto účtovné jednotky sú spravidla v plnom rozsahu (na krytie akýchkoľvek nákladov) financované nerezidentským podnikom (zriaďovateľom). Otázna je kvalifikácia prostriedkov poskytnutých zriaďovateľom a spôsob účtovania o nich. Podľa názoru DR SR finančné prostriedky poukázané (jednorazovo, prípadne postupne v pravidelných či nepravidelných časových intervaloch) nemajú byť považované za dotácie, ale sa majú evidovať ako zálohové prostriedky na účtoch záväzkov prostredníctvom účtu 379 - Iné záväzky; taktiež, ak by došlo k presunu hmotného majetku nerezidentského podniku (zriaďovateľa) do držby OZZO, mala by OZZO tento dočasne používaný majetok evidovať na majetkovom účte so súvzťažným zápisom na účet záväzkov voči zriaďovateľovi.

OZZO je účtovnou jednotkou, preto je povinná zostaviť pri svojom vzniku vstupnú súvahu a otvoriť účtovné knihy. Vo vstupnej súvahe sa uvádzajú poskytnuté finančné prostriedky na založenie OZZO, prípadne majetok poskytnutý zriaďovateľom na činnosť OZZO.

(1.) OZZO podáva daňové priznanie k DPPO v SR a následne nerezidentská PO podáva daňové priznanie k DPPO aj v zahraničí zo svojich celosvetových príjmov zahrnujúcich príjmy tak realizované v SR prostredníctvom OZZO, ako aj príjmy realizované v zahraničí. Termín pre podanie daňového priznania v SR je k 31. marcu roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa daňové priznanie podáva. V tomto prípade môže správca dane povoliť odklad termínu na podanie daňového priznania DPPO až o 6 mesiacov, t. j. až do 30. septembra. Podľa doterajších skúseností správca dane vyhovie takejto žiadosti takmer vždy. O podaní daňového priznania a zaplatení DPPO OZZO správca dane na žiadosť daňovníka vydá potvrdenie, ktoré je dokladom pre zahraničie.

Právne Úkony a Pracovné Zmluvy

OZZO nie je samostatným subjektom práva (hoci sa zapisuje do obchodného registra), je iba časťou nerezidentskej PO. Právne úkony týkajúce sa OZZO robí jeho vedúci, avšak vždy v mene nerezidentskej PO a s uvedením jej názvu a ozna­čenia, že ide o OZZO (napr. odštepný závod, o. z.). Pracovné zmluvy sú uzatvárané v mene nerezidentského podniku, OZZO má však povinnosť vedenia mzdovej evidencie podľa požiadaviek slovenských právnych predpisov.

Zahraniční Zamestnanci a Odvody

V praxi sú časté otázky, či odvodom SoP a ZP podliehajú vždy aj zahraniční zamestnanci OZZO (osoby s bydliskom v zahraničí). V týchto prípadoch je nutné rozlišovať pre ďalšie posúdenie, či ide o subjekty s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskeho spoločenstva (ES), alebo ide o cudzinca z tretích štátov. Odvody SoP a ZP by zahraniční zamestnanci OZZO s bydliskom v členskom štáte ES neplatili v SR vtedy, pokiaľ by poberali mzdy podliehajúce odvodom SoP a ZP aj v zahraničí (súbeh pracovných príjmov) a požiadali by svoj orgán sociálneho poistenia v zahraničí o vydanie formulára E 101. Formulár E 101 je možné získať v štáte bydliska aj v prípade vyslania na výkon práce do SR na určitú dobu.

Právne podmienky vyslania, ktoré je charakterizované časovým obmedzením na 12, prípadne 24 kalendárnych mesiacov, sú v jednotlivých štátoch rozdielne, preto je vždy vecou starostlivého posudzovania (a spravidla v spolupráci s odborníkom na túto problematiku), či sú v konkrétnom prípade splnené podmienky vyslania. Uvedené platí len v prípade, ak ide o občanov s bydliskom v niektorom zo štátov ES, na ktorý je možné uplatniť príslušné nariadenie Rady Európy. V prípade zamestnancov s bydliskom v treťom štáte mimo ES (resp.

tags: #zmluva #s #organizačnou #zložkou #vzor